Minulý utorok tesne predpoludním, keď sme prišli na martinský zimný štadión, práve prebiehal tréning extraligových hokejistov. Časť hráčov bola v posilňovni, ďalší v teréne naháňali kondičku. S nimi boli behať aj noví tréneri martinského MHC Milan Hovorka s Jánom Frolom. Kým Anton Lezo, Michal Kováč a ďalší sa trápili s činkami a „naberali„ silu, ostatní, nielen vďaka drine, ale aj lúčom slnka, perlili potom vonku. Keď sa skončil tréning, mali sme príležitosť stretnúť sa s oboma trénermi v ich kancelárii. Tam padali zvedavé otázky NŽT, na ktoré nám odpovedal prvý tréner Milan Hovorka.
Dostali ste sa do záverečnej fázy prvej časti letnej prípravy, ktorú skončíte 4. júla. Ako ste boli spokojný s priebehom prípravy, ktorá by mala byť pre hráčov základným fundamentom, z ktorého by mali neskôr čerpať energiu?
Do letnej prípravy sa zapojilo 30 hráčov, k ním navyše treba pripočítať brankára Rastislava Rovnianka, ktorý trénuje individuálne. Zatiaľ som bol s prípravou spokojný. Chlapci trénujú s oduševnením a zdá sa mi, že sa v nich skrýva viac, ako dosiahli minulú sezónu. Verím, že ich ženie dopredu aj to, že sa minulý rok neprebojovali do play off, že v nadchádzajúcej sezóne budú chcieť dosiahnuť pre martinský hokej viac, ako dosiahli v minulej sezóne.
Na čo ste sa zamerali predovšetkým?
Dôraz sme kládli na rozvíjanie všetkých pohybových schopností hráčov. Začali sme od všeobecnej vytrvalosti, neskôr sme prešli na rýchlosť. Veľký priestor sme dávali získaniu sily – myslím tým aj sily v rýchlosti, alebo aj vytrvalosti, ďalej dynamike, obratnosti a koordinácii pohybu.
Tak ako vlani, aj teraz ste do prípravy zaradili „tejbo„. Myslíte si, že toto je ten správny smer, napríklad na získanie výbušnosti?
Skôr si myslím, že tento druh tréningu pomáha rozvíjať koordináciu pohybu. Je zameraný aj na dolné končatiny, teda aj na výbušnosť a vôbec dynamiku dolných končatín, ohybnosť a pohyblivosť, pružnosť kĺbového mechanizmu. Myslím si, že je vhodným doplnkom, pretože ešte pôsobí dobre aj psychicky na chlapcov. Je to niečo nové a nové je vždy výzvou.
V posledných rokoch sa v Martine vo väčšej miere začínajú spoliehať na vlastných odchovancov. Pri súčasnej ekonomickej situácii klubu zrejme nie je ani iné východisko. V príprave ste mali takmer tretinu hráčov z juniorského kolektívu. Ako ste boli spokojný s nimi?
Veľa chlapcov muselo z vekových dôvodov skončiť v juniorke a treba povedať, že chlapci cítia šancu. Boli majstrami Slovenska vo svojej vekovej kategórii, to im zrejme dodalo sebavedomia. Čo sa týka prípravy, bol som s nimi maximálne spokojný. Bolo na nich vidieť, že sa chcú presadiť. Uvidíme, ako sa zaradia do mužstva, keď vykorčuľujeme na ľad, ako sa budú presadzovať v prípravných zápasoch. Podľa toho sa rozhodne, kto bude mať akú šancu, ale už teraz môžem povedať, že majú veľkú príležitosť, aby sa niektorí z nich dostali napevno do mužstva. Dokonca verím tomu, že sa aj presadia a budú prínosom pre martinský hokej, najmä v budúcnosti.
V príprave však bolo aj niekoľko skúsenejších hráčov, medzi nimi aj noví, ktorí by mali byť posilami…
Tí, ktorí prišli, mali by ozaj byť aj skutočnými posilami. Spolieham sa na Antona Leza, Pavla Riečičiara, veľké skúsenosti má aj Peter Kotlárik. V minulosti som viedol aj Jozefa Kováčika z Topoľčian, ktorý je na svoju mladosť už dosť vyzretým hráčom a mal by vystužiť zadné rady. Má na to veľké predpoklady. Na skúšku je u nás Marcel Šimurda z Košíc a ja verím, že ak tu zostane, tak sa presadí.
Pri prvom rozhovore pre NŽT ste spomínali, že sa pousilujete prebudovať mužstvo tak, aby sa do neho dostali najmä robustnejšie typy hokejistov. Ako sa vám darí plniť toto predsavzatie?
Mali sme vytypovaných niektorých hráčov, ako bol napríklad Húževka zo Žiliny, v hľadáčiku máme Krišáka zo Senice. Príchod Húževku nie je reálny, ale Krišáka chceme. V obranných radoch by sme mali byť, zdá sa, na tom fyzicky dobre, máme na tieto posty dobre stavaných hráčov, myslím si, že aj v útoku sa to zlepší. Budúcnosť svetového hokeja sa odvíja od sily, moderným trendom je, že na menšom „kanadskom„ klzisku sa presadzujú silou a teraz už aj obratnosťou skôr vyšší hráči. Samozrejme, v hokeji dokážu sa presadiť aj menšie typy hráčov, lebo mnohí, ktorým chýbajú centimetre výšky, majú zasa niečo navyše – myslenie, rýchlosť, šikovnosť, preto ani tým nezatvárame dvere. Ide len o to, aby sme to všetko dostali do vyváženej symbiózy.
Pri tréningu ste mali k dispozícii aj športestery, ktorými ste si mohli odkontrolovať, ako hráči trénujú, či sa ich parametre zlepšujú…
Športesdtery sú veľmi dobrá vec, lebo pomocou nich môžeme kontrolovať, ako sa chlapci zlepšujú. Najväčším meradlom však budú až testy, ktoré budeme robiť. Potom to všetko zhodnotíme. Priebežné hodnotenia na základe športesterov nám však napovedajú, čo nám zrejme potvrdia aj testy, že trénovanosť hráčov je na vysokej úrovni.
Práve dnes sa končí jedna časť prípravy, ktorá je určite medzi hokejistami menej obľúbená – príprava na suchu. Aký budete mať ďalší program?
Letná príprava pre každého hokejistu nie je mimoriadne záživná, pretože musí robiť to, čo nie je pre neho typické. Lenže nemožno sa jej vyhnúť, pretože ide o to, aby hráči boli dobre pripravení keď vykorčuľujú na ľad. Ani mňa, keď som hrával, letná príprava moc nebavila a zrejme nebaví ani mojich súčasných zverencov. Lenže práve tá nechuť testuje aj ich morálno-vôľové vlastnosti. Veľmi si cením, keď niektorí hráči, ktorí nemajú síce vzťah k tomu, čo im „naordinujeme„ v príprave, sa prekonajú a dajú do toho všetko. Na takých sa potom dá spoľahnúť aj v ťažkých chvíľach na ľade. Už to však máme za sebou, teraz nás čaká ľad. Predtým však od 5. júla budú mať hráči dva týždne dovolenky a 22. júla by sme mali vykorčuľovať na ľadovú plochu. V tejto časti prípravy by sme mali odohrať asi 12-13 prípravných stretnutí. Pôjdeme aj na turnaj do Banskej Bystrice. Od polovice augusta by sa už mal formovať základný káder pre extraligu.
Koho ste si vybrali za súperov v príprave?
Budeme hrať s Liptovským Mikulášom, dvakrát s Popradom, Vítkovicami, Novým Tangom, ba privítame aj majstra Ruska - celok Jaroslavľu.
Táto otázka by zrejme mala patriť funkcionárom, ale predsa, ktoré posty v súčasnom kádri by bolo treba ešte posilniť?
Ešte nevieme, ako to bude vyzerať na ľade, preto zatiaľ môžem vychádzať iba zo štatistiky a tá hovorí, že z Martina odišlo šesť útočníkov. Zrejme najviac absentuje post stredného útočníka, uvidíme. Prišli však Lezo a Šimurda, ktorí by mohli hrať aj na viacerých postoch – teda aj ako centri. Určite to dáme nejako dohromady, vyskúšame alternatívy, ak by sa nám ozaj nepodarilo dotiahnuť skúseného a šikovného centra. Verím však, že Krišáka vybavia. Je to vyzretý tridsiatnik, ktorý má aj dobré fyzické predpoklady, určite by sa u nás uplatnil. Potom by sme azda ešte uvažovali o jednom útočníkovi.
Aká je vaša spolupráca s asistentom Jánom Frolom, ktorý sa vrátil na martinskú trénersku lavičku z Považskej Bystrice?
To je zbytočná otázka. Ja som si ho vybral z kandidátov, ktorých mi ponúkli. Naše dlhoročné priateľstvo ešte z čias aktívnej činnosti môžeme rozvíjať aj na trénerskych postoch.
Ján Kŕč