Názov a možno aj motto najnovšej výstavy v martinskom Kultúrnom centre, ktorej vernisáž sa udiala podvečer druhého júnového piatku, sťaby zvádzali k hodnoteniu. Otília Mikušáková a Eva Bebčáková, ktoré sa ňou pripomínajú, ale vôbec nebilancujú. Obe sú na vrchole svojich tvorivých síl a hoci v prípade prvej z nich ide (z rôznych príčin) o premiérové vystúpenie pred výtvarnou i návštevníckou verejnosťou, výstava je len istým medzníkom, ktorý zaiste môže viesť k ďalším na ceste za hľadaním zadosťučinenia z tvorivej práce. Ako spomenul počas vernisáže kurátor výstavy Jozef Fašanga, obe autorky spojila (donedávna ešte) práca výtvarných pedagógov, láska k výtvarnému umeniu a schopnosť transformovať myšlienky a pocity do obrazov. Otília Mikušáková sa venuje výtvarnej tvorbe ako záľube, uprednostňuje predovšetkým maľbu, ktorú obmieňa a kombinuje. Jej najväčšou inšpirátorkou je príroda, skutočnosť. Dielo Evy Bebčákovej, ako sa píše v katalógu výstavy, obsahuje práce z oblasti plastiky, maľby a dekoratívnej činnosti, jej tvorba je zúročením danosti estetického cítenia pretaveného do obrazov síce jednoduchých vo forme, ale bohatých v obsahu. Obe výtvarníčky žijú obklopené priateľmi, ktorí žičia ich tvorbe. Prejavilo sa to aj na vernisáži obrovským množstvom kytíc a v programe, v ktorom vystúpili Martinský spevokol, Katarína Langová a Katarína Kurinská.
Taký je život. Peknú stopu v ňom už majú.... Výstava potrvá do 29. júla. (leg)
