Minulú sobotu na terase hotela Grandis vyslovil jeden účastník pekného a zaujímavého stretnutia podnikateľov s hokejistami, ktorí vyrástli v martinskom drese a reprezentovali Slovensko myšlienku, že keby všetci prítomní Martinčania obliekli dres MHC, hokejový majstrovský titul by sa určite sťahoval do Turca. Martinskí odchovanci urobili pekné gesto, prijali pozvanie Ľubomíra Pobehu, aby tak podporili rozbehnutie projektu pomoci talentovanej hokejovej mládeži. Nuž, a pri tej príležitosti sa v príjemnom prostredí hotelovej terasy rozvíjali aj takéto debaty čisto teoretického charakteru. Faktom je, že Martin dal Slovensku viacero vynikajúcich hokejistov. Väčšina z tých, ktorí majú za sebou reprezentačné skúsenosti, však už „vyrástla„ z martinského dresu a šíri dobré meno martinskej hokejovej školy nielen za hranicami regiónu, ale aj za hranicami Slovenska. Využili sme šancu, že sme ich mali pokope a položili im tri otázky.
1. Spomeniete si ešte niekedy na svoje hokejové začiatky?
2. Myslíte si, že podpora v podobe sponzorskej pomoci, ktorú
rozbiehajú Ľubomír Pobeha s Jaroslavom Markovičom môže pomôcť?
3. Ako vidíte svoju hokejovú budúcnosť?
Zdeno Cíger – 104 reprezentačných štartov
1. Na svoje začiatky v Martine si, samozrejme, dobre spomínam. Obdivoval som viacerých starších martinských hráčov a bolo pre mňa zážitkom, keď som sa s niektorými ešte ako mladý chlapec dostal na ľad. Mal som len sedemnásť rokov, keď som obliekol dres martinského áčka. Hokej ma strašne bavil, na zimnom štadióne by som bol aj spával. Pamätám si napríklad aj na to, keď som sa v zime chodil ohrievať k radiátorom na toalety. Dnes však neľutujem, že som sa dal na hokej a toľko som mu obetoval. Oplatilo sa, hoci len nedávno som prežíval s hokejom ťažké chvíle, ale ja však skôr spomínam na to dobré čo bolo. Vrátim sa teda ešte k Martinu. Keď som začínal, všetko záležalo od kolektívu, od ľudí okolo mužstva, mal som to šťastie, že mi dali šancu. Ja to dobre poznám, že keď vedenie a tréneri a najmä starší hráči nedajú možnosť mladému chlapcovi, ťažko sa môže presadiť. Veľa mladých na tom troskotalo. Ja som, naopak, mal to šťastie, že som sa dostal do takého kolektívu, ktorý ma prijal a od toho sa začala odvíjať aj moja hokejová budúcnosť.
2. Fandím ľudom, ktorí to robia. Dúfam, že im to vydrží. Viete, ja som kvôli tomu, aby som pomohol slovenskému hokeju odmietol aj NHL, lebo aj touto formou som ho chcel podporiť. Nie síce finančne, ale myslel som si, že keď budem viesť mladých chlapcov, čo sa mi nielen aj páčilo, ale aj niekedy darilo, že to bude mojím prínosom. Žiaľ, spoznal som, že to trošku ničia niektorí ľudia.
3. Pýtajú sa ma, či moja hokejová budúcnosť súvisí s NHL. Asi už nie. Netvrdím to síce napevno, ale všetko to smeruje inak. Ja som zostal veľmi znechutený touto sezónou. Vo svojom v hokejovom živote som dosiahol toho už dosť, teraz potrebujem, aby som bol zdravý, a to je pre mňa veľmi dôležité – najdôležitejšie. Momentálne vám neviem odpovedať na to, či budem hrať a kde.
Peter Bartoš – 94 reprezentačných štartov, strieborný z MS v Petrohrade
1. Určite si spomínam. Na to sa predsa nedá zabudnúť. Mojím prvým trénerom bol pán Hazucha a na neho spomínam vždy, lebo on ma prvý zaúčal do tajov hokeja. Myslím si, že práve prvý tréner v žiackej kategórii je najdôležitejší, pretože on rozhoduje aj o tom, aký vzťah si k tomuto športu začne začiatočník budovať. Ja tomuto svojmu trénerovi vďačím za všetko.
2. Je to rozhodne dobrá myšlienka, pretože veľa hráčov by bez podpory nemohlo ďalej rozvíjať svoj talent. Je to škoda nielen pre martinský, ale vôbec slovenský hokej. Všade vo svete ekonomicky silnejší pomáhajú slabším.
3. Pripravujem sa v Českých Budějoviciach, tento rok určite dostanú prednosť. Staršia dcéra ide do školy, tak budeme doma. Či ma láka NHL? Človek nikdy nemôže hovoriť nikdy, ale keďže s manželkou Veronikou sme sa rozhodli, že skončíme v Budějoviciach, tak tam chceme zostať. Upísal som sa im na päť rokov.
Radovan Somík – 41 reprezentačných štartov, majster sveta z Göteborgu:
1. Samozrejme, že si spomínam a my sme mali začiatky ozaj jednoduchšie. Skoro všetko hradil štát. Mali sme také podmienky, o akých môžu, zatiaľ, naši následníci iba snívať. O nič sme sa nemuseli starať – mali sme k dispozícii výstroj, ľad. Našou starosťou bolo iba trénovať.
2. Je to super, že sa Ľ. Pobeha s J. Markovcom dali na to. Šťastím je, že sú takí ľudia v Martine, ktorí myslia aj na mládežnícky hokej. Viem, že sa robí niečo podobného celoplošne pre Slovensko, ale toto je konkrétna pomoc pre Martin. Predsa len rozdeľovanie z toho celoslovenského balíka pre veľa záujemcov nebude pre martinský hokej takou veľkou pomocou, ako môže byť táto iniciatíva, ktorá smeruje k pomoci pre výchovu talentovanej mládeže práve v martinskom klube.
3. Zatiaľ neviem, trénujem v Zlíne.
Jaroslav Török - 35 reprezentačných štartov
1. Na to sa predsa nedá zabudnúť. V každom rozhovore, ktorý sa týka mojej hokejovej minulosti, sa rád vraciam k martinskému hokeju, tam, kde som vyrastal. Na to, kde mám aj ako hokejista korene, sa predsa nedá zabudnúť.
2. Je to skvelá myšlienka. Viem, že teraz je situácia veľmi ťažká. Keby som hral v NHL a mal peniaze na rozdávanie, tak by som určite viacej prispel práve na výchovu mladých talentov. Určite však aj ja sa budem snažiť nejakým finančným obnosom pomôcť, aby chlapci zo sociálne slabších vrstiev mohli ďalej v hokeji pokračovať a výkonnostne rásť.
3. Minulý týždeň som sa vo Zvolene dohodol na zmluve. Ponúkli mi rovnaké podmienky, ako v zahraničí. Máme dvoch chlapcov, ktorým sa musíme venovať a na to budem mať určite oveľa viac času doma na Slovensku, ako keby som bol v cudzine. Pre mňa rodina znamená všetko, preto som sa takto rozhodol.
Michal Beran - 9 reprezentačných štartov
1. Musím si na to spomenúť, pretože hokej bol v našej rodine odmalička prvou témou. Brat aj otec sa mu venovali, takže hokejom som žil aj doma. Začiatky boli úplne jednoduché, pretože otec trénoval, brat hrával a ja som nemal inú voľbu, tak som išiel na štadión a tiež sa mi tento šport zapáčil.
2. Všetci vieme, aká je doba, aká ekonomická situácia je doma na Slovensku. Od toho sa odvíja všetko. Šport trpí a je dobré, že v Martine, kde peňazí nikdy nebolo veľa a teraz už vôbec nie sú, sa našli ľudia, ktorí chcú niečo urobiť pre hokej a rozmýšľajú nad tým, ako ho udržať na slovenskej špičke. Toto by malo byť podnetom pre ďalších ľudí, aby sa tu pracovalo, aby sa nezabudlo na to, žo sa tu s mládežou robilo s perspektívou, akých skvelých hráčov tu vychovali, akí hráči tu pôsobili.
3. Momentálne svoje ďalšie pôsobenie nemám ujasnené. Skôr však rozmýšľam o tom, že by som v budúcej sezóne hral v zahraničí, ale stopercentne to nehovorím, pretože nejaké ponuky sú, ale nič nie je uzavreté.
Andrej Novotný – 20 reprezentačných štartov
1. Pamätám si, že som začínal u trénerov Mrukviu, Kleskeňa, Beniača a Tomečka. Bolo to super, trénovali sme s nadšením.
2. Je to výborná vec, pretože v dnešnej dobe potrebuje viacero talentov takúto pomoc. Nemal každý také šťastie, ako sme mali my, že nielen rodičia, ale aj klub nám bol schopný zabezpečiť všetko potrebné, aby sme sa mohli naplno venovať tomuto športu.
3. Ostávam v Pardubiciach, s ktorými som podpísal dlhodobý – štvorročný kontrakt.
Rastislav Rovnianek – 2 reprezentačné štarty
1. Na to sa nedá zabudnúť. Začínal som u pána Beniača, bolo to asi v roku 1977. Od neho som prešiel k trénerovi Stachovi a potom k trénerovi Jesenskému, ktorý ma trénoval dlhé roky, až kým som neprešiel do áčka.
2. Myslím si že táto myšlienka môže veci len prospieť. Všetko, čo môže hokeju v Martine pomôcť, ho posunie o krok dopredu.
3. Ja sa po rokoch vraciam do Martina. Chcem tu dokázať, že to stále viem. Sú tu výborní fanúšikovia, budem sa snažiť nesklamať ich dôveru. Navyše, je dohoda, že by som mal vypomôcť aj na tréningoch s brankármi. Kedysi som to už robil, takže budem v tom pokračovať.
Michal Macho - reprezentant do 20 rokov.
1. Nie je to tak dávno, takže si dobre pamätám. Mojím prvým trénerom bol pán Kleskeň, ten ma previedol prvými hokejovými krokmi. Som mu za to veľmi vďačný. Je to vynikajúci človek a veľmi rád na to spomínam. Neskôr sa na mojom hokejovom raste podieľal tréner Behan a potom to boli ďalší.
2. Je to určite vynikajúca myšlienka. Predsa len v posledných rokoch sa hokej začal uberať tým smerom, že sa mu môžu venovať iba chlapci z ekonomicky silnejších rodín. Tí slabší na výdavky okolo hokeja nemajú. Preto mnohí chlapci s veľkým talentom museli skončiť. To je obrovská škoda. Mládežníckemu hokeju sa v Martine darí, veď v uplynulej sezóne sme získali juniorsky titul. Aby sa v tejto tendencii mohlo v Martine pokračovať, práve tomu môže prispieť aj takáto aktivita.
3. Zmluvu som podpísal Slovanu Bratislava na tri roky s ročnou opciou. Ján Kŕč