Pre niekoho je to už dávno, pre niekoho iba krátky čas, čo navždy za sebou zavreli brány školy. Azda každý na svoje študentské roky spomína s nadšením, veď je to jeho mladosť.
A niektorí dospelí si občas aj závidiac povzdychnú, pretože dnešná mládež má oveľa väčšie možnosti svojho uplatnenia sa.
Mobilné telefóny, počítače, internet a cestovanie po takmer celom svete, sú už dnes pre nich samozrejmosťou. Rodičia častokrát siahnu na dno peňaženky, pretože vedia a veria, že ak dajú svojmu dieťaťu dobré a lukratívne vzdelanie umožnia mu štúdium cudzích jazykov, lepšie sa v živote uplatní.
A to je dobre. Odvážni mladí ľudia, ktorí nemajú ani len osemnásť rokov, „letia„ na dlhší čas do cudziny, kde sa púšťajú do štúdia a do práce. Bez rodičov, bez priateľov, bez svojich známych musia „tým – tam „ ukázať nielen seba, ale aj Slovensko v dobrom svetle. Musia sa vedieť presadiť a celkom sa im to darí. A tak nejedna mamička v autobuse rozpráva známej, že jej dcéra žije v Kanade, že jej syn pracuje v Nemecku ako informatik. A tak to má asi byť. Do Európy kráčame cez skvelých mladých ľudí, ktorí vedia, že im patrí celý svet.
Je nám síce za nimi smutno, ale vieme, že im patrí celý svet.
(nk)
