Dramatikovi Jurajovi Váhovi odhalili pamätnú tabuľu
Komornou slávnosťou v audiosieni Slovenského národného literárneho múzea SNK v Martine si pripomenula skromná martinská pospolitosť popoludní v sobotu 15. júna 2002 nedožité 77 narodeniny slovenského prozaika, dramaturga a dramatika so vzťahom k martinskému divadlu Juraja Váha. Spomienkami oživili zabúdanú osobnosť našej kultúry dávni pamätníci a jeho blízki spolupracovníci a aj dnešní odborníci z oblasti histórie a kultúry. Prednesom zásadnejších príspevkov sa prezentovali Jozef Beňovský, riaditeľ SNLM SNK, prozaik a žilinský kolega Ján Lenčo, Ján Vdovják, dramaturg Slovenského rozhlasu, akademik Rudolf Mrlian, Mišo Kováč Adamov a Ladislav Hyža, rozhlasový režisér(v neprítomnosti autorov prečítali príspevky z príležitostne pohotovo vydaného bulletinu Ivan Giač a Viliam Hriadel, riaditeľ a umelecký šéf Divadla SNP), originálnou osobnou spomienkou sa na osobnosť Juraja Váha rozpomenula spisovateľka Pavla Kováčová. Spomienkovú slávnosť poctili svojou vzácnou prítomnosťou manželka Soňa s dcérou Barborou. Súčasťou programového bloku boli tiež klavírne improvizácie spolu s textami piesní (Róbert Mankovecký) z hry Bertolta Brechta Žobrácka opera, ktorú preložil práve Juraj Váh.
Po popoludní so spomienkami malá spoločnosť prešla od prvej matičnej budovy na Divadelnú ulicu. Odhalenie pamätnej tabule Jurajovi Váhovi pripadlo zástupcovi prednostu Krajského úradu v Žiline Petrovi Kvačkayovi, o úvodné slová pred aktom odhalenia sa postaral riaditeľ Divadla SNP Ivan Giač. Hlúčik herečiek a hercov martinského divadla, bývalých kolegov Juraja Váha sa stretol s hosťami z Bratislavy aj Žiliny a rodinou dramatika v neformálnych rozhovoroch a spomienkach na vzácneho človeka. Už každodenne bude pripomínať na múre Národného domu pripevnená pamätná tabuľa s kópiou vlastnoručného podpisu Juraja Váha jeho pôsobenie na javisku v Martine.
(vk)
