Pondelok, 19. apríl, 2021 | Meniny má JelaKrížovkyKrížovky

Po päťdesiatich ôsmich rokoch od smrti sa vyplní posledná vôľa Milana Hodžu

Po päťdesiatich ôsmich rokoch od smrti sa vyplní posledná vôľa Milana Hodžu

Veľký Slovák, veľký Európan

Ak Slovensko môže zo svojich historických „ľudských zdrojov„ ponúknuť svetu, či v menšom meradle Európe, osobnosti, ktoré by si svet či Európa pamätala a ktorých dielo, myšlienky a činy by svet či Európa rešpektovala, tak v takomto nedlhom zozname nemôže chýbať meno Milana Hodžu. Akokoľvek sa práve toto meno turčianskeho rodáka, veľkého vzdelanca a dôsledného demokrata, snažili domáce totalitné režimy vymazať z pamäti a dejín. Vlastným sa to nepodarilo, no a svet či Európa to nedopustila...

Skryť Vypnúť reklamu

S hodžovskou fakľou

Milan Hodža prišiel na svet v Sučanoch až osem rokov po smrti svojho slávneho strýka Michala Miloslava (rodáka z turčianskej Rakše), ktorý dožil svoj plodný a rušný život v tešínskom exile. Meruôsme roky, roky bujné i pohnuté pre slovenský národ i jeho predstaviteľov, a on patril medzi tých popredných, poznačili jeho ďalšie životné osudy a energiu, ktorej vydal nad mieru svojho dosť chatrného zdravia. A tak spolutvorca ideológie i politiky slovenského národného hnutia, jedna tretina veľkého slovenského triumvirátu Štúr - Hurban - Hodža, sa v zabudnutí a odlúčení nedožil ani svojej šesťdesiatky...

Meno Hodža však nezostalo dlho iba v historických análoch. Našiel sa dôstojný pokračovateľ hodžovskej tradície. Bol to syn Ondreja Hodžu, sučianskeho evanjelického kňaza a literáta, brata Michala Miloslava. Narodil sa na sučianskej fare 1. februára 1878 a dostal meno Milan...

Skryť Vypnúť reklamu

Zo všetkého ako prvé (a potom aj najviac) zdobilo mladého muža vzdelanie. Preputoval za ním celé vtedajšie Rakúsko-Uhorsko. Študoval najprv v Banskej Bystrici, potom Šoproni (dnešné Maďarsko) a Sibiu (dnešné Rumunsko), právnické štúdia navštevoval v Kluži (dnešné Rumunsko) a v Budapešti, neskôr slavistiku a dejiny vo Viedni, kde obhájil aj doktorát filozofie. Bol prirodzeným polyglotom a ovládal sedem jazykov - hovoril po anglicky, francúzsky, maďarsky, nemecky, rumunsky, srbo-chorvátsky a poľsky. Svoju profesionálnu dráhu začal ako novinár a začal ju doslova revolučne - založil prvý slovenský denník. To mal vtedy (r. 1900) iba 22 rokov..!

Prvý slovenský premiér

Hoci publicistika bola a zostala jeho láskou, predurčená mu bola kariéra politika...

Skryť Vypnúť reklamu

Mal iba 27 rokov, keď ho zvolili ako jedného z najmladších za poslanca uhorského snemu vo volebnom obvode v kulpínskej Báčke (dnešná srbská Vojvodina), neskôr sa stal poradcom následníka trónu Františka Ferdinanda d‘Este v tzv. belvederskej dielni, ktorá plánovala prestavbu monarchie na federálne spojené štáty stredoeurópske. Napriek týmto projektom na záchranu habsburského panstva, stavil na príťažlivosť a reálnosť iného a roku 1918 prispel k spísaniu Martinskej deklarácie, ktorá naopak potvrdila rozpad cisárstva a vznik prvého demokratického československého štátu...

Svoju intenzívnu politickú činnosť smeroval k ambicióznemu cieľu - vytvoriť masové politické hnutie, resp. stranu, ktorej oporou, členskou i voličskou základňou by bola najpočetnejšia vrstva slovenského národa: roľníctvo. Najprv síce pôsobil v Slovenskej národnej strane a stal sa aj spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany, no jeho úsilie o silnú roľnícku stranu vyvrcholilo po vzniku ČSR založením agrárnej strany (Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu), ktorej bol podpredsedom a ktorá bola najsilnejšou stranou mladého štátu. Sám Milan Hodža zastával v jeho exekutíve viaceré kľúčové posty: minister unifikácie zákonov (1919-1920), minister poľnohospodárstva (1922-1925), minister školstva (1926-1929), opäť minister poľnohospodárstva (1932-1934) a krátko aj minister zahraničných vecí (do 18.12. 1935 do 29. februára 1936). Do historického povedomia slovenského národa vstúpil predovšetkým ako prvý Slovák vo funkcii premiéra Československa (1935-1938). Tento post opustil dobrovoľne na znak nesúhlasu s mníchovským diktátom, keď 22. augusta 1938 podal demisiu...

Vykročenie z tieňa

Odvtedy pôsobil už len v emigrácii (Švajčiarsko, Francúzsko, Veľká Británia a USA). Zomrel 27. júna 1944 na Floride (Clearwater) a pochovaný bol na českom cintoríne v Chicagu. Pohrebnú reč mu vtedy predniesol exilový minister zahraničných vecí Jan Masaryk...

Dr. Hodža zanechal za sebou mnoho významných politologických a literárnych diel. Je autorom sedemzväzkového cyklu Články, reči, štúdie a dvoch kníh Československý rozkol (1920) a v angličtine Federation in Central Europe (Londýn, 1942). V tomto diele predstavuje projekt, ktorý bol v jeho dobe, žiaľ, neuskutočniteľný, ale ktorý sa dnes stáva skutočnosťou - spojená a kooperujúca Európa. Práve ideou povojnovej federácie v strednej Európe vykročil Milan Hodža definitívne z tieňa politika iba národného a stal sa v plnom zmysle toho slova - štátnikom európskeho formátu. Stal sa a už zostal Európanom...

Už nám nedalo znášať tú hanbu...

Snáď už každý vie, že Milan Hodža bol prvým Slovákom, ktorý sa stal predsedom vlády - vtedy československej. Nie menší zástoj má však v našej národnej histórii aj ako jeden z najvýznamnejších novinárov a vydavateľov. Mal prirodzený talent na tvorbu, od študentských rokov písal do novín, najmä do Slovenských listov a istý čas (1898-99) bol aj redaktorom týchto novín. Najviac sa však zapísal do dejín slovenského novinárstva ako zakladateľ a vydavateľ prvého slovenského denníka, ktorému dal príhodný názov - Slovenský denník. Vychádzať začal 27. februára 1910 a vydržal pre nedostatok abonentov iba necelé 2 roky.

O situácii vo vtedajšej slovenskej žurnalistike napísal v 1. čísle Slovenského denníka (asi sám Milan Hodža) okrem iného aj takúto charakteristiku: „Už nám ďalej nedalo znášať tú hanbu, že ľud slovenský dokázavší za posledné roky toľko veľkolepých schopností...musí postrádať denný orgán svoj...lebo na široko a na ďaleko niet bez denníka ani jediného národa - ba čo národa, niet politickej strany, niet záujmovej skupiny. Poliakov v ríši nemeckej sú ani štyri milióny a majú denníkov tridsať. Dánov niet viac ako nás, a majú denníkov štyri tucty, uhorských Srbov je pol milióna a majú denníky dva, Rumuni majú štyri, len my sme boli tí najposlednejší.„

Po zániku denníka začal neúnavný Hodža vydávať Slovenský týždenník, ktorý sa rýchlo stal obľúbeným časopisom, lebo bol písaný tak populárne, že mu každý rozumel. Hneď krátko po vzniku mal náklad 16 000 exemplárov na číslo, čo bolo najviac zo všetkých slovenských novín. Slovenský týždennílk vydržal až do čias po druhej svetovej vojne a pred svojim nedobrovoľným zánikom mal stotisícový náklad. V posledných rokoch tu redaktorčil aj Jožo Nižňánsky a tu začal uverejňovať svoje prvé veľké romány „na skladanie„ (napr. aj Dobrodružstvá Morica Beňovského), z čoho si čitatelia skladali knihy, mnohí si ich dali viazať, a to boli vlastne najväčšie náklady kníh v dejinách slovenskej tlače. To isté robil aj jeho priateľ František Hrušovský (Verný hrdina a iné romány).

Obaja sú pochovaní na Národnom cintoríne v Martine a teraz k nim príde z Ameriky aj ich kolega a najmä učiteľ Milan Hodža.

Repro: J. Pareničková

Späť do rodnej hrudy

Keď v marci minulého roku premiér ČR Miloš Zeman a predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda odhaľovali na Hodžovej vile v Prahe pamätnú tabuľu prvému slovenskému ministerskému predsedovi bývalého Československa, vypočuli si aj želanie jeho najbližších príbuzných, ktoré vyjadrovalo vlastne poslednú vôľu Milana Hodžu. Vyslovil ju pred svojou smrťou v americkej emigrácii a vtedy znela nielen pochopiteľne, ale aj ľahko splniteľne - chcel byť pochovaný na rodnom Slovensku vedľa svojej ženy. Ubehlo bezmála 60 rokov, kým sa to dalo uskutočniť.

Myšlienku prevozu telesných pozostatkov Milana Hodžu z Chicaga na Slovensko a ich uloženie na Národnom cintoríne v Martine, kde odpočíva jeho manželka Irena (zomrela r. 1961), podporila vláda SR a tým vytvorila predpoklady, aby sa vôľa jedného z najvýznamnejších politických osobností slovenskej histórie naplnila.

Keď sme týždeň pred pietnym aktom navštívili Národný cintorín v Martine, hrob Ireny Hodžovej rod. Pivkovej, v ktorom spočinú pozostatky Milana Hodžu, bol už v podstate pripravený. Leží v strednej časti slovenského panteónu, pár metrov vyššie od skupinky hrobov rodiny Hodžovcov, kde má miesto svojho posledného odpočinku aj jeho otec - Ondrej (na náhrobku písaný ako Andrej). Symbolické je, že niekoľko radov vyššie zase môžeme nájsť hrob Jozefa Lettricha - teda títo dvaja významní slovenskí politici a turčianski rodáci sa akoby posmrtne priblížili.

Majiteľ martinského kamenárstva Paul Slovák a jeho pracovník Peter Hanko dokončovali čistenie žulovej obruby hrobu a úpravu jeho okolia. Exhumované pozostatky Ireny Hodžovej sú už uložené hlbšie pod betónovou platňou, zrekonštruovaný hrob je pripravený prijať rakvu s telesnými pozostatkami prevezenými z USA. Kamenný kryt je tiež zrenovovaný a už pripravený na transport, ktorý bude mimochodom veľmi náročný. Rovnako tak osadenie atypického náhrobného pomníka v priestore, kde je vlastne hrob na hrobe. To je úloha pre martinského sochára Petra Bukovského. Samotný obrad uloženia telesných pozostatkov dr. Hodžu do hrobu má na starosti martinská pohrebná služba Silencia.

Keď sme sa zhovárali s Paulom Slovákom o pocitoch, aké má pri úprave budúceho Hodžovho hrobu, povedal, že je to v podstate práca ako každá iná. Ale priznal, že predsa len trochu nezvyčajná, nie často sa stáva, že objednávateľom je Úrad vlády... „Hoci som rodák z Rumunska, mám slovenské korene a aj vzťah k slovenskej histórii, čiže mňa takéto veci oslovujú aj z tohto hľadiska. Človek sa nestretáva každý deň s takouto príležitosťou, ale pre mňa je rozhodujúce, aby som svoju prácu odviedol kvalitne.„

Vo štvrtok 27. júna, presne v deň výročia jeho smrti, privinie telesné pozostatky Milana Hodžu rodná, turčianska hruda.

Očami svojich súčasníkov

(povedali a napísali o Hodžovi)

R. N. Coudenhove-Kalergi, zakladateľ paneurópskeho hnutia a jeden z prvých iniciátorov európskeho zjednotenia: „Nie je európskeho štátnika, ktorý by ovládal viac európskych jazykov slovom a písmom. Nikto nepozná lepšie než on rozličné národné povahy s ich prednosťami i chybami. Nie je ministerského predsedu, či už štátu veľkého alebo malého, ktorý by ich predčil svojím vzdelaním, svojou veľkorysosťou a šírkou svojho obzoru...„ (30.1.1938 - k šesťdesiatinám M. Hodžu)

Vavro Šrobár, slovenský politik: „Do našej domácej politiky priniesol vzácny prvok: pružnosť a európsky rozhľad. Je skvelý štylista a rečník. V rečiach nikdy sa neznížil k banálnostiam, proti protivníkom zachováva postoj gentlemana. (Slovenský denník, 30.1.1938)

Nekrológ v anglickom denníku The Times: „Bol zástancom politiky, ktorá sa zakladala na česko-slovenskej podpore myšlienky o zväze národov stredoeurópskych štátov so zachovaním ich suverenity a nezávislosti spojených tým, čo nazýval „kooperatívna solidarita„. V jeho Federation in Central Europe, publikovanej v roku 1942, obhajoval federáciu dunajských štátov, pričom napísal, že celý život strávil v zápase s „ilúziou, že malé štáty ležiace medzi veľkými susedmi by si mohli uchovať svoju suverenitu bez vytvorenia kooperatívnej solidarity medzi sebou...„ (30.6.1944)

De Witt C. Poole, významný americký diplomat a spolupracovník M. Hodžu počas II. svetovej vojny: „Milan Hodža svojím medzinárodnopolitickým konceptom nepatrí len Slovákom a Čechom. Jeho osoba predstavuje dosiaľ najväčšiu účasť na výstavbe zjednotenej Európy. Hodža patrí teda celej Európe...„ (V rádiu Slobodná Európa pri siedmom výročí úmrtia M. Hodžu, 1951.)

John Foster Dulles, jeden z najvýznamnejších amerických ministrov zahraničných vecí: „Bol to štátnik, ktorý svojím praktickým chápaním nezávislosti národov predbehol svoju dobu. Dnes si ho s úctou pripomíname pre jeho konštruktívny podiel na zjednotení Európy a medzinárodnom porozumení. Kiež by jeho predstava zjednotenia suverénnych a rovnoprávnych národov vo voľnom združení v záujme vzájomnej bezpečnosti a väčšej prosperity pretrvávala, aby mohla inšpirovať ľudí vyznávajúcich slobodu na oboch stranách železnej opony...„ (1951)

Z rôznych zdrojov pripravili: Igor GABAJ a Konštantín HORECKÝ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  2. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  3. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  4. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  5. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  6. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  7. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  8. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  9. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  10. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  1. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  2. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  3. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  4. Firmy požadujú väčšiu flexibilitu
  5. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  6. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  7. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  8. AURES Holdings sa vydáva na západ
  9. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  10. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 47 183
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 20 332
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 451
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 276
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 9 049
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 703
  7. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 7 974
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 855
  9. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 710
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 6 884
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Takto vyzerá starostlivosť o covid pacientov na pľúcnej klinike v martinskej nemocnici.

O ústupe pandémie je predčasné hovoriť. Otázniky vzbudzuje Veľká noc.

1 h
Mladíkovi Rovniankovi pomáhajú v defenzíve Markovič starší a Salajka.

Pár dní pred Vianocami 1987 privítal celok ZŤS Martin na domácom štadióne mužstvo VTJ Michalovce a podľahol mu 1:4.

16 h
Simona Hlatká považuje vzájomnú ženskú podporu za dôležitú. 
Vytvorila značku oblečenia, ktorá stiera predsudky.

Martinčanka úprimne o tom, aké tienisté stránky prináša život s peknou tvárou.

18 h
Ilustračné foto.

Sčítanie obyvateľstva bude ešte pokračovať.

22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Martinčanka úprimne o tom, aké tienisté stránky prináša život s peknou tvárou.

18 h

Ďalšie obce hlásia nulovú pozitivitu.

19 h

Horčica sa stala pevnou súčasťou slovenskej kuchyne. Každý národ má tu svoju, Francúzi dijonskú, Nemci svoju žltú a Slováci majú liptovskomikulášsku.

15. apr

Už ste čítali?