Verili by ste, že môže byť dnes, v jednom stredne veľkom (našom!) meste, súbežne a v rovnakom čase s predpremiérou martinského divadla v Štúdiu, hosťovaním bratislavského divadla Astorka v Strojári, ešte do tretice až taký záujem o poéziu, že je málo miesta v inak dostatočne veľkej audiosieni Slovenského národného literárneho múzea? Chvalabohu, je to možné! A to vtedy, ak je na programe onoho krásneho (prírodou) a bohatého (kultúrou) májového predvečera, v desiatom ročníku už po deviaty raz za sebou populárny recitál z najmilších veršov a próz, uvádzaný pod zavedeným názvom Predjarie.
***
Pôvod má v tvorivej recitátorskej dielni známej ako Kruh 3 P (priateľov poézie a prózy). Pre recitátorov je príjemnou satisfakciou, keď je v sále naozaj viac priaznivcov, ako stoličiek aj s prístavkami. Pre prítomných priaznivcov, ktorí dobre tušia, že trocha poézie nielenže nikoho nezabije, ale práveže každého poteší, je Predjarie tým správnym súznením autorského básnikovho či prozaikovho slova s osobnostným prednesom zaujatého recitátora, za ktorým radi merajú svoje kroky. A hoci vari každý z deviatich večerov recitátorského Predjaria má svoje stabilné miesto (Slovenské národné literárne múzeum SNK) , čas (jar v predjarí), priestor (neveľké pódium audiosiene SNLM SNK) a réžiu (recitátori v prepojení s hudobnými miniatúrami kamarátov – tiež amatérov), predsa je každý recitálový podvečer iný.
***
Vtlačí mu svoju charakteristickú, nezabudnuteľnú atmosféru práve každý z recitátorov svojou osobnosťou v najintímnejšom súznení s výberom básne či prózy, a najmä originalitou jej osobnostného podania. Tohtoročný májový večer s poetickým recitátorským Predjarím bol ešte o čosi osobitejší, ako predchádzajúce. Voľné združenie silnej generácie martinských amatérskych recitátorov (so zakladateľskou osobnosťou Miša A. Kováča na začiatku) vo svojom umeleckom snažení húževnato zotrváva. Jeho členovia si pripomínajú - nehlučne a skromne - pospolu so svojimi skalnými priaznivcami desiaty ročník pôsobenia Kruhu 3 P (priateľov poézie a prózy) v miestopise martinskej kultúry. Netuctový tucet recitátorov v neuveriteľnom vekovom rozpätí od osemnástich po osemdesiatku sa pod vedením svojich stálych organizačných stálic (dramaturgia a réžia Eva Kalnická – Viera Peľková, prvá predniesla tiež parádny sumarizujúci predhovor o tvorivých počinoch a histórii desiatich rokov Kruhu) predstavil v širokej a pestrej škále svojich najmilších autorov: V. Reisel (E. Reguliová), B. Mac Donaldová (K. Hrašková), M. Kováč (Z. Kramárová), J. Smrek (K. Figura), J. C. Hronský (Z. Mohlerová), K. Royová (E. Potučková), F. G. Lorca (M. Záthurecká), P. Gregor (A. Harman), Š. Moravčík (Ľ. Bukový), V. Beniak (G. Hamranová), P. Sabolová (E. Ludvigová) a L. Novomeský (Z. Bukovská). O hudobné ozvláštnenie recitálu sa pričinili Mojmír Ďurík (flauta) a Juraj Dorica (gitara, spev).
***
Uznáte, večer s takými menami pred aj v zátvorke určite nemohol sklamať. Preto ostáva zaželať recitátorom aj nám, priaznivcom – dovidenia o rok, priatelia, na desiatom Predjarí. Na krásnom stretnutí s poéziou a recitátorským umením v martinskom Kruhu - jeho vytrvalých aj vracajúcich sa, odchádzajúcich či prichádzajúcich členov na pódiu, spolu s priateľmi a fanúšikmi v zaplnených stoličkách.
Vlasta Kunovská
