V roku 1952 postavili pri Krpeľanoch ponad Váh drevený most potrebný pre budovanie vodného diela, ktorý slúžil potom širokej verejnosti. Z pravej strany toku ho vybudovali pred budovou terajšej predajne Jednoty. S postavením mosta sa skončila prevádzka prievozu, ktorý zabezpečoval Krpeľanocom prechod cez Váh hádam od vzniku obce, aj keď v primitívnejšej forme ako tá, ktorú využívali v polovici minulého storočia. Aj stará povesť hovorí o prievozníkovi.
Kompou do práce
Využitie kompy cez Váh súvisí s obchodnými cestami. Dunajská cesta viedla cez Sučany, po pravom brehu Váhu až na Oravu a pokračovala až do Poľska. Poštová cesta viedla od Sučian po ľavej strane Váhu a pokračovala cez Turčiansku Štiavničku, do Nolčova a sedlom Veľkej Fatry do Ľubochne. Ešte v roku 1805 bola v Nolčove prepriahacia stanica. Zánik poštovej cesty súvisí so vznikom Košicko-bohumínskej železnice. V 19. storočí veľa ľudí muselo prechádzať cez Váh, lebo dochádzali do práce do sučianskej tehelne alebo do vápenky v Rieke. Váh prekonávali prievozníci na člnoch a na kompe. Tá využívala oceľové lano natiahnuté ponad rieku a pozostávala z dvoch člnov (hajovov), na ktorých bol upevnený fošňami vydláždený drevený rám. Pomocou „čigy“ bola kompa držaná a pohybovala sa po oceľovom lane. Hajovy kompy boli dlhé približne 9 m a široké 1,8 m a zúženými koncami nasmerované proti prúdu rieky. Vydláždený drevený rám mal rozmery 9 m x 5 m a z hornej i dolnej strany mal namontované zábradlie. Bočnými stranami vychádzali a schádzali na kompu, ktorú pri brehu pevne ukotvili s kompiskom reťazami, vozy. Veslo kompy bolo umiestnené na dolnej strane kompy a bolo dlhé 5 až 6 metrov. Prievozník smeroval veslom kompu šikmo na smer toku, čím ju uvádzal do pohybu. Kompa sa pohybovala po lane pomocou dômyselného zariadenia. Lano bolo možné doťahovať podľa toho ako voda stúpala (klesala). Kompiská boli pozbíjané z brvien, pravé umiestnili tesne vedľa k brehu a k ľavému viedla drevená lavička. Kompa premávala prevažne v čase optimálnej hladiny vody, ak silno mrzlo, nahrádzali ju samotné hajovy. Ak bola hladina vody príliš vysoká, prestali premávať aj hajovy. Aj keď kompa a hajovy nepremávali, do práce sa chodiť muselo a ľudia využívali náhradné riešenia. Niekedy sa pred povodňou preplavili na druhú stranu Váhu už večer alebo dochádzali do práce okľukou. Prievozník sa o kompu staral a strážil ju pred zneužitím a poškodením.
Krpeľanci mali prievoz lacnejší
Na začiatku januára sa na obecnej schôdzi vždy licitovala cena prievozu. Jej výkričná cena sa medzi 1. a 2. svetovou vojnou pohybovala od 300 do 1000 korún. Túto sumu odviedol prievozník obci ako nájom. Pred 1. svetovou vojnou platili Krpeľanci za prievoz korunu ročne za domácnosť a 10 grajciarov za povoz, ostatní platili za prevezenie dvojnásobok. Po 1. svetovej vojne platili domáci 1 korunu ročne za domácnosť a dvadsať halierov za povoz a ostatní 50 halierov za prevezenie a korunu za povoz. Predtým, ako začala v obci prevádzka kompy, prechádzali ľudia s povozmi cez Váh brodom v miestach pred terajšou osobitnou školou. Prvá kompa sa pohybovala údajne na masívnych kolesách za nízkeho stavu vody. Potom si dvadsať obyvateľov obce zakúpilo kus lesa, stromy vyrúbali a popílili na metrovicu, ktorú predávali a na jej odvoz mali nechať postaviť kompu, pod ňu dali urobiť neskôr hajovy, ktoré vyhotovil istý Knoško z Lipovca. Tak si na to spomínal pred 14 rokmi vtedy 85-ročný Emil Kráľ, ktorý sa to dozvedel od svojho otca, niekdajšieho učiteľa v cirkevnej škole. Aj kompiská mali byť údajne postavené na dvoch masívnych kolesách, čo potvrdil Ondrej Dzurian, ktorý by sa v súčasnosti dožil už 106 rokov. V roku 1925 lano poškodila povodeň, preto ho museli skrátiť. Kompu pred 1. svetovou vojnou urobil istý domáci obyvateľ Kraľovenský a po jej spustení na vodu overovalo jej nosnosť a schopnosť pohybu 72 mužov, ktorí na ňu vošli. Poslednú kompu zhotovili v roku 1934 a doslúžila postavením mosta cez Váh. V roku 1945 ju zdemolovala ustupujúca nemecká armáda, ale občania ju opäť rekonštruovali. Tieto práce viedol Pavel Gallo, ktorý medzi vojnami zhotovoval kompy a hajovy aj pre ďalšie obce. Napriek problémom, ktoré sprevádzali prevážanie cez Váh, si Krpeľanci na tento spôsob prepravy zvykli a aj dodnes majú v pamäti prevážanie svadobného sprievodu po rozvodnenej rieke.
Vodný živel spôsobil
aj nešťastia
Vždy sa našli odvážlivci, ktorí chceli ukázať svoje majstrovstvo, ale často to nedopadlo dobre. Pred 1. svetovou vojnou sa podujali pochytať po vode plávajúce dosky traja odvážlivci. S hajovom sa odrazili od brehu, pričom rátali s tým, že dosky povyťahujú, kým ich voda znesie k zníženému lanu. Predpoklad im nevyšiel, hajov sa po náraze prevrátil. Jeden z odvážlivcov zostal visieť na lane a zachránili ho s ďalším hajovom. Ďalších dvoch vodný živel znášal nadol, ale podarilo sa im vyskočiť na breh pod Bielymi hlinami povyše Nolčova. Búrlivý Váh si vyžiadal aj obete. Pri prechode frontu počas 2. svetovej vojny sa chceli na hajove previezť niekoľkí vojaci maďarskej národnosti. V snahe urýchliť prievoz pritiahli viac zadné upevňovacie lano. Hajov nabral rýchlosť a vojaci sa s ním prevrátili. Niekoľkí z nich sa pritom utopili.
