Vlasta KUNOVSKÁ
Javisko martinského divadel-
ného Štúdia obsadili na lavič-
kách „ňujorského “parku dámy
najlepších rokov a Najstaršieho
remesla.Štvrtou premiérou (18.
5.2002)sezóny Divadla SNP
Martin je hra americkej autorky
Pauly Vogelo ej,s ktorou sa na
scénu vracia štvorlístok herečiek
plus kolegyňa zo šepkárskej par-
kety,nedávne členky divadla a
predstaviteľky jednej silnej ume-
leckej generácie martinského
divadla:Eliška Nosálová,Marica
Bálinto á,Helena Sudická,Gita
Mazalová a Dana Kolláro á.
Dramaturgia martinského
divadla (Róbert Manko ecký)
urobila odvážny,zárodku vari
aj riskantný čin,ak zaradila ako
repertoáro é číslo inscenáciu,
posta enú výhradne (dámy
mi prepáčia!)na herečkách v
dôchodku.
***
S Najstarším remeslom (mimo-
chodom,Divadlo SNP uviedlo
hru v slo enskej,možno dokonca
v česko-slo enskej premiére!)
sa však odohral v hre šťastných
náhod tiež ďalší návrat s dobrým
ťahom.Rovnako bývalý kme-
ňový režisér Ľubomír Vajdička
sa v náhodnom rozho ore zmie-
nil,že by rád prišiel do Martina
a stretol sa po rokoch práve so
svojimi kolegyňami z martin-
ského javiska.Priaznivá zhoda
okolností tomu tak chcela,že
takmer súbežne sa v správnom
čase stretli:dobrý titul,režisér s
oľným termínom a ani herečky
nepo edali nie,hoci rozhodova-
nie pre ne určite nebolo jedno-
duché.
***
Podľa bezprostredného vy jadrenia
protagonistiek po skončení „ich “
Najstaršieho remesla:S takým
aplauzom na ot orenej scéne
-celé hľadisko po stojačky tlies-
kajúce a vyvolávajúce no é opony
-sa nestretli vari počas celej svojej
hereckej kariéry!Zaslúžili si to
ako svojím odvážnym návratom
navzdory času a osudu,tak pre-
dovšetkým a nadovšetko svojou
presvedčivou hrou!
Pre mnohých diváko bude
určite lákavý už samotný titul.
Veď kto by sa rád nedozvedel
čosi o newyorských prosti-
tútkach,čo aj z martinského
divadelného javiska a navyše
v podaní herečiek,ktoré sa na
divadelnej bíne už neocitajú
pravidelne každý ečer.Kto
by nebol zvedavý na naivnú
pôžitkárku Veru v čarovne pô-
vabnom stvárnení Elišky Nosá-
lo ej,ako s nákazlivou chuťou
rozpráva o svojej ášni k jedlu
a rovnakej prítulnosti k „jej “
pánom;na úprimne dobrácku -
ku klientom i hašteriacim sa ka-
marátkam -aj bojovnú,a keď
treba,tak aj nebojácne odbojnú
Ednu Marice Bálinto ej,ktorá
život a s oje remeslo stále mi-
luje s úprimným srdcom;alebo
na ečne ku všetkému a každej
v opozícii ufrflanú Uršulu Gity
Mazalo ej,ktorá je naoko aj vy-
počíta á aj závistlivá,ale úsilím
o zmenu v „menežmente “chce
„dievčatám “i sebe na staré
kolená vlastne iba pomôcť.
Oplatí sa určite tiež prísť do
martinského hľadiska na Naj-
staršie remeslo,ak sa na onok
energická,no o vnútri možno
aj celkom plachá „šéfka “Mae
Heleny Sudickej rozhodne
„svoje dievčatá “brániť proti
otrelkyniam z mladšej konku-
rencie –a robí tak s eľkým
gustom aj energiou,takmer
na pokraji vlastného telesného
sebazničenia.Najmladšia z
„najstarších remeselníčok “,
Lilian Dany Kolláro ej,prináša
šarm zvyčajne prislúchajúci
práve benjamínkom takejto
partie;paradoxom blízkym
realite dnes,tu a každodenne
-odchádza zo života aj z javis-
ka pr á.
Herečky v palete s ojich
divadelných postáv rozprávajú
o prekérnostiach najstaršieho
po olania sveta,navyše v po-
kročilom eku,ale zato kvet-
nato a od pľúc.Hra má jadrný
slovník,ktorý však používajú
protagonistky s ľahkosťou a
prirodzene,lebo rovnako pri-
rodzene patrí k životu ich
postáv.Herečky napospol o
svojej najnovšej „kambeko ej “
inscenácii Najstaršie remeslo
ovládajú predovšetkým to
svoje,herecké.Bravúrne sa
svojmu divákovi odovzdávajú v
komediálnych partoch,no o nič
ho neochudobnia ani v stíšenej-
ších polohách srdca a citlivosti
duše.Navyše oplývajú každá
osobitne aj pätica dokopy osob-
ným čarom,podčiarknutým
dobre,vkusne i typo o precízne
a s nápadom navrhnutými kos-
týmami (Marika Cillero á).
***
Ešte počas skúšok jedna z nich
po edala,že táto hra je ich
labuťou piesňou.Neviem,či je
to práve tak,eď navyše každá
z nich stále hrá v ďalších insce-
náciách aktuálneho repertoáru
martinského divadla.V každom
prípade platí aj po premiére
ich spoločnej hry Najstaršie
remeslo,že kto vie,ten vie.A
to sa predsa nezabúda,či nie,
púčky ružové?
