Projektant,ktorý naplánoval križo-
vatku –prípoj na obchvat Martina,
on z mesta smerom na Košťany,
rozhoduje o živote a smrti odi-
čo .Tým,že naplánoval na rovnej
ceste dvakrát prudké zabočenie
(vľa o a vzápätí vpra o)vytvoril
neprirodzenú a neočakávanú
prekážku.Je úplne jedno,že táto
z neprirodzená prekážka je výrazne
vyznačená dopravnými značkami.
Pri akejkoľ ek zmene sústrede-
nosti odiča (únava,momentálna
nepozornosť,nedajbože,alko-
hol)sa mstí krutým spôsobom
-pri nákladných ozidlách eľkou
škodou na majetku,pri osobných
smrťou.Hádam niet mesiaca,aby
v tomto mieste nebola nehoda a
aby sa ne opra o alo zábradlie.
Opravy naň už sa musia počítať
na stotisíce.A nič.Ani smrť,ani
peniaze na opravy tohto úseku
ne edú k tomu,aby sa prijalo iné
riešenie.Prirodzené,z hľadiska
dopravnej psychológie.Myslím si,
že doteraz in estične „úsporný “
variant križovatky stál viac,ako
vybudovanie optimálneho riešenia.
A každou ďaľšou nehodou sa bude
tento stav prehlbovať.
Neúplných ecí je na obchvate
mesta viac.Napríklad.Málokto
vie,že s etelné križovatky sú zo-
synchronizo ané do zelenej vlny.
Pri „šesťdesiatke “.Obchvat je
vlastne súčasťou mesta,takže by
sa po ňom malo ísť šesťdesiatkou.
Čo pri eľmi dobrých cestných
pomeroch je tak trochu alibizmus.
Po olenie zvýšenej rýchlosti by le-
galizo alo skutočné jazdné pomery
a opako ané dopravné značenie,
že „sedemdesiatka “zaručuje jaz-
du v zelenej vlne,by eliminovalo
pretekáro ,ktorí z ne edomosti a
neinformovanosti olia jazdu,noha
na podlahu,v nádeji,že na ďaľšej
križovatke ešte stihnú zelenú.(ker)
