Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ
Prenesenie deviatich dreveníc na vie-
denskú svetovú výstavu v roku 1873
možno považovať za prvý impulz
vytvoriť na Orave múzeum ľudovej
architektúry.Koncom 19.storočia
dokonca dolnooravskí tesári vybudo-
vali prvý oravský dom ako múzejnú
pamiatku pre Národopisnú výstavu
československú.Ďalším impulzom,
už po viac ako polstoročí,bola zmena
štýlu bývania,výstavby obcí a miest.
Stop miznutiu dedičstva ľudu Oravy
dalo položenie základného kameňa
pre výstavbu Múzea oravskej dediny
v septembri 1967 v lokalite Brestová
pri Zuberci.A v roku 1975 už bolo
verejnosti predstavených prvých 21
objektov.
Viac ako miliónu ľuďom rôznych
národností,len vlani ich bolo viac
ako 50 tisíc,priblížilo počas svojej
histórie Múzeum oravskej dediny
v Zuberci –Brestovej život oravskej
spoločnosti 19.a začiatku 20.sto-
ročia.Mnohé objekty však siahajú
do oveľa vzdialenejšej minulosti.
Dnes patrí táto „najnovšia “oravská
dedina s 29 prístupnými objektami,
ale i ďalšou dvadsiatkou budov
k jednému z najdobudovanejších
prírodných múzeí na Slovensku.
„Nebolo by správne,aby sa naše
múzeum stalo mŕtvym symbolom
starého sveta,naopak,dokážme
z neho urobiť živú dedinu,ktorá
je schopná demonštrovať spôsob
života Oravcov v minulosti,“hovorí
správca múzea Richard Janoštín.Do
dediny sa sezónne nasťahovali reme-
selníci,podmienky na hru tu majú
deti,správca s rodinou tu pestuje ľan,
bôb,ovos,zemiaky,chová ydinu
i niektoré domáce zvieratá.Okrem
bežných prehliadok múzea sú pre
návštevníkov pripravované špeciál-
ne tematické vstupy zamerané na
rôzne odvetvia ľudovej kultúry.Ako
jediné múzeum v prírode zaradilo do
programu aj večerné vstupy.„Zhasí-
najúc svetlá a zamykajúc dreveničky
večer po celodenných exkurziách
nám s manželkou napadla myšlien-
ka,prečo túto nočnú krásu drevenej
dediny neukázať ľuďom.Od myšlien-
ky k realizácii nebolo ďaleko.Spolu-
práca so zubereckými muzikantami,
množstvo zozbieraných príbehov od
starých ľudí,drevené lampáše,letá-
čiky,naladené hlasivky...“Jednou
zo zaujímavých akcií v múzeu je aj
projekt regionálnej výchovy.Zemian-
ska kúria z Vyšného Kubína s expozí-
ciou školy,kde sa učil aj básnik P.O.
Hviezdoslav,už prichýlila niekoľko
tried žiakov zuberskej,habovskej,
ale aj bratislavskej školy na riadne
vyučovanie.
