Rumunská vlajka ma očarila.
Červená a modrá,to sú farby
pre nás obyčajné,nájdeme ich
u nás a našich susedov,ale tá
žltá!Žltá farba v strede ohriala
susedné a zapôsobila na náv-
števníka presne tak,ak by si
to želalo „ministerstvo turizmu “
každej krajiny.Všetko bolo iné,
ex tické,príjemné,teplé.
Vtedy sme sedeli v vlaku Ora-
dea -Targu Mures a netušili,že
vlajky nás budú sprevádzať na
každom kroku.Nevedeli sme,že
ex tika,ktorou nám hrozili naši
(nielen rodičia)s nevyslovenou
obavou,až tak silná nebude.Ča-
kali sme veľa túlavých psov,špina-
vé ulice,rozbité cesty,žobrák v a
veľa českých turistov (mladých tu-
lák v po horách s batohmi,ktorí
zapĺňajú internetové stránky prí-
behmi a radami,ako napríklad
„...vezmite si so sebou veľa ciga-
riet,domáci veľa fajčia “).
Cieľ -nemocnica
Ešte ste nevyhrali!Hovorili sme
si pred vstupom do nemocnice.
Tam sa ukáže,na zdrav tníctve
a školstve,kam ste došli.Nemoc-
nica bola totiž naším cieľom.
P vinnú prax na chirurgickom
oddelení musí absolv vať každý
študent medicíny a medzinárodná
organizácia medik v (IFMSA)
umožňuje systémom výmenných
pobytov jej realizáciu v zahraničí.
Triafali sme však vedľa.Najprv
hlavou do dverí nášho oddelenia,
ktoré sa tvárali po prečítaní mag-
netického kódu z kartičky perso-
nálu,a aj smerom von z ddelenia,
keď namiesto kľučky bolo treba
stlačiť malý gombík.Podobne aj
nové podlahy a obkladačky chi-
rurgie v rekonštrukcii vysvetlil
fakt,že oblastná nemocnica v Tg.
Mures je tretia najlepšia v krajine.
Podobne na nás zapôsobila poho-
tovosť len nedávno postavená pri
vchode do nemocnice za výdatnej
finančnej podpory Škótov.Nuž,
neuspeli sme ani tu.
Zamierené sme mali do par-
ku,kde sa týčila historická budo-
va teoretických ústav v univer-
zity medicíny a farmácie v Tg.
Mures.Čakal nás doc.Marius
Marusteri,vedúci oddelenia vý-
počtovej techniky a zoznámil
nás s priestormi univerzity...V
prednášk vých sálach nám vy-
svetlil plánované stále ozvuče-
nie,ale najviac nás šok val kli-
matizovaným počítačovým stre-
diskom.Vyspelú IBM techniku
získali zo štvrťmiliónového (v
dolároch)grantu svetovej banky.
Neuvidíš,neuveríš.
Mesto Dácií a víl
Z honosnej reštaurácie v blíz-
k sti hotela Transylvánia sa šíril
príjemný hlas speváka,ktorý
určite neurážal Ramazottiho
vlastným prevedením jeho hitov,
a Eros sa tak vznášal od jednej
katedrály,rtodoxnej dominanty
mesta,pomedzi mladých ľudí a
nás až po druhú,menšiu kópiu
veľkej katedrály sv.Petra v
Ríme.Pýtali sme sa:V akej sme
to krajine?Jedna z tisícok nesmr-
teľných dácií trasľavým hlasom
odvetila,ale jej hlas prehlušil
hlboký šum okololetiaceho mer-
cedesu C 600,tiež s rumun-
skou poznávacou značkou.Dacie
by však pre veľkú početnú pre-
vahu určite v jnu s „meďákmi “
vyhrali,ak by sa im podarilo
dobyť pevnosti na kopci.Boli to
miliónové vily,aké ani u nás neví-
dať.Ich str py držali mohutné
dórske stĺpy a kričali prepychom
tak strašne,až bolo jasné,že
majiteľom chýba akýkoľvek vkus.
Hneď vedľa tých víl sa v lese
ukrývala zoologická záhrada,
ktorej vstupenka -tisíc lei pre
študentov (1,70 Sk)pripomínala
hlboký socializmus.Hlasy exo-
tických zvierat uspávali novodo-
bých milionár v,v Rumunsku
„ťažkých “miliardár v,keďže aj
najnižšia mzda predstavuje nie-
koľko miliónov lei.Tisícky dostá-
val iba malý cigánik v meste,
ako jeden z mála reprezentantov
sv jho etnika v Targu Mures a
vraj i v celej Transylvánii.Okrem
rumunského jazyka,z ktorého
si treba zapamätať najmä slov
„covrigi “(k vridži),lebo je to
vynikajúci praclík zapečený so
syrom,a slov „gara “,lebo je to
vlak vá stanica,sme počuli všade
navôkol maďarčinu.Päťdesiat-
percentná „menšina “v Marosvá-
sárhely (ako sa Tg.Mures po
maďarsky volá)napríklad presa-
dila,že sa na univerzite medicíny
a farmácie vyučuje aj v maďar-
čine.Táto tolerancia si však pri
sv jom zrode vyžiadala živ t štu-
denta.
Raj stopárov
Pomaly na každej budove vejúce
vlajky jasne dávajú maďarským
spoluobčanom vedieť,kde žijú.
Oveľa názornejšie t však nazna-
čia javy,ktoré sa inde nevysky-
tujú.Takým fenoménom bolo
pre nás stopovanie v Rumun-
sku.Vlaky sú výrazne lacnejší
prostriedok dopravy ako auto-
busy,ale jazdia zriedkavo a nie
všade,a tak sa bežne využíva
ten najlacnejší spôsob:stopova-
nie.Je zážitok vidieť pätnásť
ľudí s vystrčeným palcom v
veku od 9 do 99 a tiež to,ak
rýchlo ich ubúda a znovu pri-
búda,miznúc v plnenaložených
autách s vodičom,ktorý si za
zvezenie vypýta pár drobných.
My sme boli kontraindikácia
na úspešné stopovanie:štyria,
každý s veľkým ruksakom a
predsa sme sa na „tri stopy “
bez veľkého čakania dostali do
Arjeseni.Vyhlásili sme Rumun-
sko za raj stopár v a vstúpili do
iného rumunského „raja “,kra-
sového pohoria Padiš,prevŕta-
ného jaskyňami,v ktorých sa
na niekoľko sto metr v stratí
riečka a niekedy aj turistický
chodník.Pokiaľ sú turistické
chodníky v Slovensk m raji kon-
cipované pre mierne zdatnejších
tučných nemeckých turistov,
tu sú pripravené pre mladých
aspoň trochu aktívnych špor-
tovc v.Prechodom Padisu s
jeho krasovým ponormi sme
sa dostali na úpätie Vladeasy-
plochého hrebeňa s najvyšším
vrchom niečo nad 1700 metr v.
Tam na nás čakal ďalší rumun-
ský fenomén:stáda koní.Kto
bol fanúšikom may viek,toho
obleje studený pot a na chvíľu
zadrží dych pri pohľade na 20
až 30 členné stáda koní voľne sa
presúvajúce po trávnatom hre-
beni pohoria.
xxx
Srdce si však Transylvániu a
exotické fenomény Rumunska
zachová a príjemne sa bude cítiť
vždy,keď zazrie modro-žlto-čer-
venú trikolóru.