Už sme sa ich nemohli dočkať.Martinskej trojice,ktorá sa podielala na doteraz najväčšom úspechu sloven-
ského hokeja a na jednom z najväčších úspechov slovenského športu vôbec.Napokon prišli minulý týždeň do
Martina iba dvaja -hráč Radovan Somík a reprezentačný lekár Dalimír Jančovič.Obranca Peter Smrek,ktorý
patril medzi benjamínkov zlatého mužstva,mal nejaké technické problémy a z Bratislavy sa do Martina v
dohovorenom termíne nedostal.Aj tak sa v našej redakcii odvíjala veľmi zaujímavá a otvorená beseda,z ktorej
časť ponúkame aj našim čitateľom.Za NŽT kládli otázky Igor Gabaj a Ján Kŕč.
Stihli ste si za tých hektických päť dní,
ktoré od MS uplynuli,uvedomiť,aký
obrovský úspech ste vlastne na švéd-
skom ľade dosiahli?
R.Somík:-Ja si myslím,že všet-
ky tie pocity,že to stále ešte prebieha.
N stihol som sa nejako hlbšie zamýš-
ľať,myslím si,že to ešte len príde po-
stupom času.T raz je tá doba,keď si
titul v podstate vychutnávame a vní-
mame radosť ľudí.Hneď po finálo-
vom zápase sa mi hlavou prehnal sled
myšlienok,nedá sa povedať,že som
myslel na niečo konkrétne -bol to
akoby film:myslel som na rodinu a
blízkych,na to všetko,čo som v ho-
k ji preskákal a bol to pocit zadosťu-
činenia a odmeny.Myslím si ale,že
hlavná radosť prišla až po návrate na
Slovensko,keď sme vystúpili z lieta-
dla a videli sme tie davy šťastných ľu-
dí.
Slovenský hokej zažil za jediný štvrť-
rok dve neuveriteľné veci.Na ZOH v
Salt Lake City bojoval,aby neskončil
úplne posledný,no a o pár mesiacov
zvíťazil vo finále MS!Tento doslova
„šokový paradox “si rozhodne zaslúži
omentár člove a,ktorý zažil oba jeho
póly...A ešte jedna otázka -nenaštval
v dobrom slova zmysle olympijský ne-
úspech našich hokejistov,aby ukázali
svetu,kam naozaj patria?
D.Jančovič:-Aj ten neúspech,a
tak sme to hodnotili hneď po olympi-
áde,aj keď to vyzeralo v prvom mo-
mente ako výhovorka,nebol vlastne
neúspechom slovenského hok ja.N -
bol to ani neúspech realizačného tí-
mu či hráčov,ale bol to neúspech ur-
čitého hracieho systému,ktorý nám
nedovolil to,čo umožnil iným muž-
stvám -zúčastniť sa olympiády s naj-
lepšími hráčmi.Samozrejme,že sme
chceli v krátk j dobe odčiniť nepriaz-
nivý výsledok a postaviť slovenský ho-
k j na nohy.Chceli to aj všetci hráči,
ktorí už počas olympiády vyslovovali
obrovskú podporu reprezentácii,oni
chceli hrať,len nemohli -a v tom je
ten paradox.No a tí,čo prišli do re-
prezentácie pre MS,túžili po dobrom
výsledku.O tom,že budeme majstra-
mi,o tom sa nehovorilo,ale určite
sme sa chceli rehabilitovať.
Na začiatku svetového triumfu bolo
sústredenie reprezentácie v Martine,
ktoré bolo aj liečbou z olympijského
neúspechu.Martinskí diváci navzdory
tomu prijali reprezentantov aj s celým
realizačným tímom vynikajúco.Ako sa
tento moment odrazil na smerovaní
k zlatu?
D.Jančovič:-Skúsenosti s Marti-
nom má reprezentácia dlhodobejšie.
Tu sa pripravovala aj minulý rok.Prá-
v preto sa uskutočnila aj tento rok
v Turci podstatná časť prípravy.Odo-
hrali sme tu aj dve stretnutia.Vede-
nie slovenského hok ja rátalo s tým,
že tu nájdu reprezentanti optimálne
podmienky a priaznivci budú mať zá-
ujem o medzištátne zápasy.Rozho-
dla aj správna martinská hok jová at-
mosféra.Martinčania sú nielen nadše-
ní fanúšikovia,ale aj objektívni.Teda,
náš výber miesta pre sústredenie vô-
bec nebol náhodný.Všetko,s čím v -
denie slovenského hok ja rátalo,sa
aj potvrdilo.Atmosféra na dvoch prí-
pravných stretnutiach bola fantastic-
ká,čo pomohlo nielen nabrať správ-
nu náladu,ale aj dostať kolektív do
pohody.
Keď sme sa po martinskom príprav-
nom stretnutí spolu rozprávali,ešte ste
nevedeli,či sa do záverečnej nominácie
dostanete.Kedy ste začali cítiť,že to
môže vyjsť a šampionát vám neujde?
R.Somík:-Nik z tých,ktorí zača-
li prípravu,si nemohol byť istý svo-
jím flekom.Vedelo sa,že prídu hráči
z NHL,v mužstve ktoré sa pripravo-
valo,bola veľká konkurencia.Ťažko
povedať,kedy som začal naisto veriť.
Ale ono je to vždy tak,že každý v to
verí a každého to aj musí svojim spô-
sobom motivovať.V prvých zápasoch
–v Martine a Olomouci -sme ne-
dokázali presvedčiť,ale dobrý kurz
to začalo naberať v zápase proti Če-
chom v Brne a potom to vygradovalo
vo Švajčiarsku.Tam už bolo mužstvo
kompaktnejšie,a tak sa aj rozhodlo
o tom,kto pôjde ďalej.Vtedy som
už trochu veril,že mi šampionát neuj-
de,lebo našej útočnej formácii s Hlin-
kom a Tomíkom sa začalo dariť.Od
začiatku,ako sme sa stretli,sme našli
spoločnú reč.Som rád,že nám to aj
s prípravnými zápasmi vydržalo de-
väť stretnutí.
S akými povinnosťami ste vychá-
dzali na ľad?Nám sa zdalo,že ste mali
skôr obranné ako útočné úlohy...
R.Somík:-Naša formácia síce ne-
hrala systém s brániacim ľavým kríd-
lom,ale predsa to,že som ho počas
sezóny hrával v Zlíne,mi na šampi-
onáte pomohlo,pretože v zápasoch
proti silným bolo treba pomáhať vza-
du.Dnešný hok j vychádza z dôsled-
nej obrany – bráni a útočí celá päťka..
Dôležité je zvládnutie brejkových ak-
cií.Náš tím bol zložený z hviezd,kto-
ré sú aj brejkovými typmi hráčov,ale
rovnako tých,ktorí sú mimoriadne
platní v obranných činnostiach.To
bol podľa mňa základ nášho úspe-
chu.
Úspech môže dosiahnuť iba zdravé
mužstvo,zdraví a dobre pripravení hrá-
či.Mal lekár počas šampionátu nejaké
závažnejšie problémy?
D.Jančovič:-Dôležitá je príprava
celého mužstva.Hráči sú informova-
ní o tom,čo môžu,o vitamínoch,mi-
neráloch,aj v stravovaní –to je zá-
klad.Ak toto všetko je na dobrej úrov-
ni,regenerácia je rýchlejšia,hráči sú
menej unavení,majú menej úrazov –
lebo všetko so všetkým súvisí.Myslím
si,že nie náhodou,je to,že štyri roky,
čo pôsobím pri reprezentáciách,som
nemal jedného hráča,ktorý by vyne-
chal čo len jeden zápas –či už pre
chorobu alebo úraz.Jediný Sekeráš
v mal v P trohrade otras mozgu,na-
koniec však predsa hral.Aby chlapci
dobre regenerovali,to je na nich -sú
to profesionáli,všetci v dia čo môžu,
čo nie.Ak sa však pritrafí nejaký úraz,
ako teraz Štrbákovi,ktorý mal zlo-
mený článok na prste ruky,tak je
to aj záležitosť komunikácie medzi
mnou a hráčom pričom spolu hľadá-
me kompromisné riešenie.Myslím si,
že už mám toľko skúsenosti na to,
aby som vedel,do akého rizika mô-
žem ísť.S hok jistami nie je problém.
N vedel by som si však predstaviť,či
by som vedel robiť futbal.V hok ji
skôr musím chlapcov odhovárať od
hry,ako prehovárať,aby hrali.Sú to
tvrdí chlapi.
Na svoj prvý gól na MS ešte čaká-
te,ale jeden dôležitý ste na týchto pri-
pravili,a to víťazný v prvom stretnutí
so Švédskom,eď ste „nabili “na stre-
lu Dušanovi Milovi.Bola to jedna z
najkrajších gólových akcií našej zlatej
cesty.Ako ju vidíte teraz?
R.Somík:-Dostal som puk do
stredného pásma,tam sa odkryl
priestor,pretože obrancovia boli dosť
vzadu.Vošiel som do útočného pásma,
puk som iba nechal za sebou a snažil
som sa natlačiť pred bránku,aby Salo
nevidel strelu a v prípade,že ju vyrazí,
aby som ju mohol doraziť.No Duš-
ko mi perfektnou strelou nedal žiad-
nu šancu na dorážku,za čo mu vlast-
ne ďakujem.
Zastavme sa pri zrejme kľúčovom
zápase turnaja -pri štvrťfinálovom sú-
boji s Kanadou.Tam sa rozhodovalo o
tom,či budeme hrať o medaily,alebo
pocestujeme domov...
R.Somík:-Áno,celé MS sú po-
stavené na štvrťfinálovom zápase,ten
rozhoduje o úspechu či neúspechu.
K by sme boli prehrali,tak pre nás
by sa MS skončili neúspešne.Obsa-
dili by sme 7.miesto a vracali sa do-
mov s tým,že sme dosiahli povinné
umiestnenie a neurobili nič naviac.
Víťazstvom nad Kanadou sme sa do-
stali do inej kategórie,nechali sme za
sebou svetové tímy a boli v boji o me-
daily.S Kanadou to bol ťažký zápas,
výborne bránili,dali nám dva rýchle
góly,a to je náskok,ktorý sa nezvyk-
ne v takýchto zápasoch ľahko dohá-
ňať.Dali sme ale do hry všetko a ma-
li sme v tíme hviezdy,ktoré to gólmi
dokázali otočiť.
Nevadilo vám,myslím hráčom štvr-
tého útoku,že vás tréner v poslednej
tretine proti Kanade nechal sedieť?
R.Somík:-Určite nevadilo,preto-
že výkon mužstva bolo treba dostať
do vyšších obrátok,a to bola dobrá
vec,čo urobili tréneri.Všetci traja,čo
sme zostali sedieť,sme to brali tak.
Tam už nešlo o nejaké osobné záuj-
my,jednoducho týmto ťahom malo
mužstvo väčšiu šancu na víťazstvo a
nakoniec ho aj dosiahlo.
Keď spomínate hviezdy v tíme -akí
sú to vlastne chlapi?
R.Somík:-Sú to skutočné osob-
nosti.Nielen na ľade,ale aj v súkromí.
Cítili sme to v kabíne,nemali k nám
taký postoj,že my sme tu hviezdy a vy
ste tu na to,aby ste voľačo robili.Nie,
oni to brali tak,že sú takí istí hráči
ako všetci ostatní a správali sa úplne
normálne.Klobúk dole pred ich ume-
ním na ľade,ale umenie na ľade,to
nie je všetko,čo ich robí osobnosťa-
mi.Je to najmä ich charakter.
Po zápase s Kanadou,ktorý sme vy-
hrali,malo Slovensko splnený základ-
ný plán a v boji o postup so Švédmi do
finále mohlo iba prekvapiť.Pociťovali
ste to ako výhodu?
R.Somík:-Opäť zohrali v ľkú
úlohu hráči z NHL –najmä Peter
Bondra,Miro Šatan,Žigo Pálffy,ale
aj ďalší,lebo všetkých strhli tvrde-
ním,že toto nie je cieľ,že cieľ je
niekde inde,ďalej,že je to síce super,
že sa postúpilo,ale to nestačí.A všetci
sme to potom cítili tak -keď sme sa
už dostali tak ďaleko,prečo sa tak j
šance vzdať.Tri posledné stretnutia
boli psychicky veľmi vypäté a nároč-
né,išli sme naozaj nadoraz.
Ako ste sa cítili pred trestnými strie-
ľaniami,ktoré napokon rozhodli asi
najkrajší súboj šampionátu a nás po-
slali do finále?
R.Somík:-Verili sme,že v tomto
nerváku usp jeme my.Švédi zahrali
v ľmi dobre predĺženie,ale nerozhod-
li,pretože Jano Lašák im chytil dva
čisté góly.Oni už mali nôž na krku.
Verili sme,že môžeme postúpiť do
finále,cítili sme,že Lašák chytá v
nenormálnej pohode a že na druhej
strane máme hráčov,ktorí vedia z ná-
jazdov dať gól a rozhodnúť.
Najkrajšie sú pocity víťazstva,eď
sa dá voľný priechod aj emóciám.Ab-
solvovali ste aj tanečnú prípravu pred
šampionátom,eď ste po víťaznom zá-
pase nad Švédskom zatancovali divá-
om perfektnú lambadu?
D.Jančovič:-Musím sa priznať,
že som to robil podvedome,lebo
o tom,že som tancoval,som sa do-
zvedel až na Slovensku.Inak,ja som
zlý tanečník,netancoval som ani ne-
viem koľko rokov...Celému reali-
začnému tímu po olympiáde vytý-
kali,že je na lavičke chladný,tak
sme si dali aj jednu úlohu,že sa bu-
deme usmievať,zabávať sa a objí-
mať.Lambada,ako ste to nazvali,
však bola spontánnym prejavom ra-
dosti.Bola to aj reakcia na jedného
švédskeho fanúšika,ktorý stál za na-
šou striedačkou a po anglicky nám
znepríjemňoval život.Hráči to ne-
vnímali,ale ja áno,mal som s ním
aj menší dialóg a tým tancom som
mu nakoniec odpovedal.
Finále bolo iné než zápasy predtým.
Po dvoch nervá och,eď sme dvakrát
doťahovali náskok súpera,sme zrazu
viedli o dva góly my.Keď Rusi v posled-
nej tretine vyrovnali,prišiel zrejme naj-
ťažší okamih celého turnaja aj pre la-
vičku...
D.Jančovič:-Áno,to bolo azda to
najväčšie rozčarovanie,ktoré sme za-
žili na šampionáte.Ale zároveň bolo
aj najľahším,pretože netrvalo dlho.
K by trvalo tretinu,tak možno zo-
šediviem...Keďže to bolo iba niekoľ-
ko minút,tak sme to nestihli až tak
bolestne precítiť a po víťaznom góle
Bondru,prišla opäť radosť a viera...
Vedeli ste,čo sa deje doma?
R.Somík:-Bol som v telefonic-
kom kontakte s priateľmi,aj s rodi-
nou.V kabíne sa hovorilo o tom,aká
je eufória na Slov nsku.Vedel som aj
to,čo sa deje v Martine,že sú tu osla-
vy,ako na Silvestra.Potom sme to aj
zažili,je to pekný pocit,pri ňom člo-
vek zisťuje,že čo je zmysel športu.Že
hráme pre radosť našich fanúšikov.
Vieme,že po finálovom zápase vás
prezident Schuster ponúkol svojou ob-
ľúbenou pálenkou -boli aj víťazné ci-
gary?A ako vlastne chutí tá povestná
drienkovica?
R.Somík:-Cigary boli a v kabíne
to vtedy vyzeralo ako v nejakom ko-
lumbijskom filme.A drienkovica bola
nečakane tuhá...
Rado,vy ste mali na šampionáte o
jeden dôvod viac na oslavu.V jeho prie-
behu ste oslávili svoje 25.narodeniny.
A,vraj,tam bola kopa šľahačky...
R.Somík:-Boli sme na ľade,tré-
ner nám ešte niečo vysv tľoval,ja si
myslím,že to robil zámerne,aby od-
viedol našu pozornosť,pretože aj Ži-
go Pálffy oslavoval ten deň svoju trid-
siatku.Chlapci nám potom zo zadu
natlačili do tváre šľahačku.Žigovi P -
ter Bondra a mne Jerguš Bača.Po-
v dal mi,že ako najstarší v tíme do-
stal túto úlohu...Bolo to také príjem-
né uvoľnenie.Aj to hovorí,že nálada
v mužstve bola veľmi dobrá.
Škoda,že tu nie je Peter Smrek,to
by bola otázka na neho.Ale opýtam
sa aj vás -v televízii sme videli,ako Pe-
ter Bondra nejakým skrutkovačom do-
loval z ľadu primrznutú zlatú medailu,
ktorá ako sa neskôr ukázalo,patrila
práve Petrovi Smre ovi.Ako sa tam,
preboha,dostala?
R.Somík:-Tie švédsk medaily
sú trochu slabšie pripevnené na stu-
he,a ako sme skákali rôzne rybičky,
tak viacerým odpadli,nielen P ťovi
Smrekovi.Ja som si ju preventívne
dal pod dres.Keď som skončil šípku,
mne vydržala,no ostatným zostali iba
šnúrky na krku.Potom zo desiati hľa-
dali svoje medaily po ľade...Ja som si
ju už potom pre istotu držal po celý
čas v ruke...
Aké privítanie vás čakalo doma v ro-
dine?
R.Somík:-Bol som šťastný,že
rodičia aj s mojou priateľkou,mohli
byť pri našom úspechu v Göteborgu,
takže hneď mi gratulovali po zápase.
Spoločné oslavy doma prebehnú ten-
to víkend.Mne dal tento úspech aj
vnútorne dobrý pocit,že som sa mo-
hol týmto spôsobom odvďačiť mojím
rodičom a priateľke,pretože mi vy-
tvárajú dobré prostredie na to,aby
som mohol počas celej sezóny podá-
vať kvalitné výkony.Rodičia ma viedli
odmalička,je to ich zásluha.
Po návrate zo Švédska ste sa poná-
hľali do Zlína.Ako tam prijali svojho
majstra sveta?
R.Somík:-Bol som skoro zo
všetkými spoluhráčmi,aj trénermi,za-
šiel som za nimi do kabíny a všetci mi
dávali najavo úprimnú radosť.Mys-
lím si,že keď vypadla česká reprezen-
tácia,tak celá Morava fandila nám.
Ale nielen Morava,určite ste videli
zábery z Václavského námestia,kde
ľudia šaleli,že Slov nsko porazilo vo
finále Rusov...Myslím si,že to bola
úprimná radosť.Cítil som ju aj v Zlí-
ne,kde mi všetci gratulovali.Tréneri
boli nadšení nielen našim víťazstvom,
ale najmä hok jom,teda spôsobom,
akým sme titul získali.
Pre viacerých to môže byť prekvapi-
vé,že v Čechách sa tak spontánne
pridali k oslavám slovenského titulu.
Zrejme je tu ešte stále reminiscencia
spoločnej cesty -ono zrejme čosi ako
československá hokejová škola ešte
existuje...
D.Jančovič:-Veľa slov nských hrá-
čov hrá v Čechách,Česi hrajú v slov n-
sk j lige,tá kontinuita stále ešte trvá...
R.Somík:-Ja osobne som Če-
chom fandil napríklad na olympiáde
v Nagane,ako k by tam hralo Sloven-
sko.Alebo,keď Slovensko vypadlo na
MS,mal som tam hneď svojho favori-
ta -českú reprezentáciu.Ja si myslím,
že oni to berú podobne a teraz držali
palce oni nám.
Zatiaľ ste hráčom Zlína.Zostane
to tak aj pre novú sezónu?Alebo čaká-
te na zaujímavejšiu zmluvu,napríklad
od mužstva NHL,ktoré vás draftovalo
-od Philadelphie Flyers?
R.Somík:-Pre mňa je to stále
otvorená otázka.Najmä,čo sa týka
možného pôsobenia v zámorí.Ťažko
v tejto situácii povedať,kde budem
hrať,ešte n viem nič konkrétne.Zále-
ží to od Fly rs,či budú mať záujem o
moje služby.V prípade,že by som do
Ameriky nešiel,tak zrejme zostanem
v Zlíne.Som tam spokojný a v česk j
lige sa hrá kvalitný hok j.Ale,ak by
prišla ponuka z USA,určite by som
ju uprednostnil.
Je to trochu trúfalé v čase,eď vás
možno čaká ariéra v NHL,spomínať
Martin,ale predsa -uvidia martinskí
fanúšikovia svojho Rada Somíka nieke-
dy ešte v martinskom drese?
R.Somík :-O tom je naozaj pred-
časné hovoriť,ale ja zvyknem vravieť
svojim najbližším,že záver kariéry si
viem celkom dobre predstaviť práv v
Martine...
Mnohí mladí hokejisti by radi na-
sledovali váš príklad.Martinskí juniori
sa stali majstrami republiky,sledovali
ste ich púť za majstrovským titulom?
R.Somík:-Sledoval som,ako sa
im darí.Mrzí ma veľmi,že som sa
nemohol dostať domov a pozrieť si
finálový zápas,lebo tiež my sme hra-
li play off.Po zápase však bola prvá
vec,čo ma zaujímala,ako hral Mar-
tin.Od Riša Pobehu som sa dozvedel,
že to bolo super.Pre mňa a pre Mar-
tin to znamená v ľa.Tu sa vždy v -
novali mládeži,kvalitní tréneri vedeli
vychovať kvalitných hráčov.Škoda,
že teraz je problém s finančnými
prostriedkami,to ma trošku zarmu-
cuje.Chlapci nemajú dnes také mož-
nosti,ako som mal ja.Keď som začí-
nal,bola podpora štátu,každý mladý
mal rovnakú šancu –kto chcel,mo-
hol hrať hok j.T raz je situácia zloži-
tejšia,teraz je to tak,že rozvíjať svoj
talent bude môcť len ten,kto na to
má a to je obrovská škoda.Slovenský
hok j prichádza o to zdravé jadro.
S tým by sa malo začať niečo robiť.
