! VLASTA KUNOVSKÁ
Pred uvedením hry americk j dra-
matičky Pauly Vogelov j,ktorú
uvádza Divadlo SNP v Martine
pod xkluzívnym názvom Najstaršie
remeslo ako štvrtú premiéru sezóny
v sobotu 18.mája,hovoríme
s bývalým martinským kmeňovým
režisérom Ľubom Vajdičkom.Do
Martina sa vrátil s odstupom rokov
ako hosť,aby naštudoval túto insce-
náciu s piatimi bývalými každo-
dennými kolegyňami,šepkárkou
Dagmar Kollárovou a herečkami
Eliškou Nosálovou,Maricou Bálin-
tovou,Helou Sudickou a Gitou
Mazalovou.Aké sú to návraty,o
tom je dnešný aktuálny predpremié-
rový rozhovor.
Prišli ste o Martina opäť ako
režisér,a tu sa za tie roky takmer
všetko zmenilo,počnúc viac-menej
vymeneným umeleckým súborom,
nekončiac zatvoreným Národným
domom v obnove.Ako vnímate tie
(a ďalšie)zmeny pri vašom návra-
te?
Je to zváštny pocit,dosť ťažko
mi je hovoriť o čase,hoci je to
dvadsať rokov,lebo si ho akosi
ani neuvedomujem.Prichodí mi to
ako krajina za zrkadlom.Pravda,
už tu nie sú domy,na ktoré som
bol zvyknutý,v každom obchode,
ktorý som dôverne poznal,pre-
dávajú niečo celkom iné,pešia zó-
na každému starému Martinčano-
vi vyrazí dych.A pritom všetkom
mám pocit,že to bolo len včera,
ako som odišiel.Spomínam si,že
podobne sa správal môj otec,k ď
sa takmer po päťdesiatich rokoch
vrátil do rodičovského domu.My
sme mu pripomínali,čo sa zmeni-
lo a koľko je to rokov a on to ne-
bral do úvahy …
Keď ste odchádzali z martinské-
ho javiska do Slovenského národné-
ho divadla,boli protagonistky te-
rajšiej hry Najstaršie remeslo,kto-
rá práve vzniká pod vaším režijným
vedením,vekovo zhruba vo vašom
dnešnom aktuálnom veku.Ako sa
vám s Eliškou Nosálovou,Maricou
Bálintovou,Gitou Mazalovou,He-
lou Sudickou či Dankou Kollárovou
skúša,resp.nadväzuje na voľake-
dajšiu spoluprácu aj s odstupom ro-
kov?
Tie počty v rokoch celkom nese-
dia.K ď som ja odchádzal z Mar-
tina,boli dámy v rozkv te svojich
ľudských a tvorivých síl,kdežto ja
mám už rozkv t za sebou.A prá-
v preto je pre mňa spolupráca
s Eliškou,Maricou,Helou,Gitou
a Dankou spomínaním na ten roz-
kv t …Skúša sa mi s nimi tak,ako-
by to bolo včera.Veľmi dôležité
pre mňa je,že si máme navzájom
v ľa čo pov dať.Vtedy je spoluprá-
ca režiséra a hercov -herečiek pro-
duktívna,k ď pocítia aj za tou jed-
noduchou,obyčajnou v tou boha-
tý obsah.
Čím vás do martinského divadla
prilákala práve taká exkluzívna hra,
predstavujúca „staré “ámy,resp.
dámy s najstarším remeslom?
Dá sa hovoriť naozaj o náhode.
Chodil som občas na martinské
predstav nia,v ktorých hrali moji
kolegovia a kolegyne,a keď som vi-
del ich neutúchajúci elán a energiu,
tak vo mne vždy kdesi zahrala myš-
lienka na takýto návrat.Z náhod-
ného rozhovoru s riaditeľom Diva-
dla SNP vznikol nápad –myšlienka
nájsť hru pre tieto dámy.Hľadanie
korunoval úspechom dramaturg Ro-
bo Mankovecký,ktorý objavil v Poľ-
sku hru Američanky Pauly Vogelo-
v j …Je to vzrušujúca téma o určite
vzrušujúcej profesii a nepochybne
vzušujúce skúšanie.Pavla Vogelová
určite netušila,čo všetko príde na
um piatim martinských herečkám a
ich režisérovi,čo všetko pospomína-
jú počas skúšania tejto hry.Dúfam,
že sa nám časť z toho podarí odo-
vzdať divákovi.
Čo príťažlivého vás čaká v naj-
bižšej sezóne na javisku vášho teraj-
šieho domovského javiska,v brati-
slavskom SND?
Dramaturgický plán budúcej se-
zóny sa práve pripravuje.Poznáte
divadelníkov,neradi rozprávajú o
v ciach,ktoré nie sú isté,potvrde-
né na sto percent,takže zatiaľ na
vašu otázku nemôžem odpov dať.
Prednášate réžiu na VŠMU.
Čím vás práca s mladými inšpiruje,
resp.,v čom sú pre vás mladí ľudia,
adepti réžie,zaujímaví?
Vi te,réžia sa prednášať nedá
a nie som si istý,či sa vôbec dá
učiť.Dôležité je nadviazať so štu-
dentmi partnerský vzťah a v tom-
to partnerskom vzťahu nasmero-
vať pozornosť na témy,ktoré sa
mne vidia byť zaujímavé a užitoč-
né.Užitočný je vzťah aj v opač-
nom garde,t.j.študent nasmeruje
moju pozornosť na veci,ktoré sa
zdajú užitočné a zaujímavé jemu.
Je potom dobrý pocit,k ď vidím,
že títo moji študenti sa stávajú pl-
nohodnotnými osobnosťami v pro-
f sionálnych divadlách.
Snímka:M.Oľha
