Máj nie je len mesiacom lásky.
S týmto krásnym,aj kvetmi pre-
voňaným,mesiacom sa spája aj
jedna významná udalosť,ktorá na
viac ako polstoročie vplyvňovala
živ t v Turci.Na kučer vských
lúkach pod Buk vinami bol 16.
mája roku 1948 položený základný
kameň novej str járskej fabriky –
martinského ČKD Kriváň.Hoci
rokmi sa názov fabriky menil (spo-
čiatku vždy za tým bola len a len
politika),nepochybne sa neskôr
turčianska t váreň vyznačovala
výrazným expandovaním nielen
v oblasti zamestnanosti,ale aj obje-
mov str járskej a dlho aj meta-
lurgickej výroby.Fabrika,ktorej
prvá prevádzka začala produko-
vať o osemnásť mesiacov po polo-
žení základného kameňa,sa stala
nadlho (právom-neprávom?)
akýmsi symbolom regiónu.To
všetko však je dnes už len minu-
losťou,na ktorú ešte mnohí spo-
mínajú s nostalgiou.Realita je iná.
Pohľad z vnútra niekdajšieho str -
járskeho gigantu,na osihotené fab-
rické kamenné cesty,chátrajúce
budovy akoby napovedal:Všetko
sa skončilo – zabudnime!!
Začiatky konca
P revolučné roky mali byť rokmi
potvrdenia živ taschopnosti str -
járskej fabriky,ale naopak,stali
sa rokmi tápania martinského
str járstva,ktorého značka ZŤS
nakoniec dospela ku krachu.Na
začiatku bol proces rozdrobova-
nia str járni,odštepovania sa,
osamostatňovania sa závodov,
prevádzok.Mal byť liekom v pro-
cese zdrav vania,ktorý mal
nechať prežiť to,čo malo byť živo-
taschopné.Najprv sa od rodiny
martinských str jár v „odtrhli “
s výnimkou Trstenej všetky
mimomartinské závody (Malacky,
Námestov ,Hliník nad
Hronom...)a tento proces v deväť-
desiatych r koch pokračoval aj
doma v Martine.Osamostatnila
sa náraď vňa -vznikol Tunar,z
Hutného závodu zasa samostatný
Martinmetal a z motorárenského
závodu v priestoroch bývalej Slo-
venky Martin Diesel.Zanedlho
sa podnik rozdrobil aj v sv jom
vnútri.Ako sa neskôr ukázalo,
ani tieto kroky nedokázali zabrá-
niť postupnému úpadku aj niekto-
rých z odštiepených firiem,ale
najmä firmám,ktoré prv tvorili
ich kmeň.Viacerí bývalí zamest-
nanci z odborných útvar v firmy
aj dnes tvrdia,že proces osamo-
statňovania sa prišiel nesk ro,že
sa hneďv začiatkoch reštrukturali-
zácie nedotiahli zá mery súvisiace
s ekonomickou samostatnosťou
v vnútri fabriky,ale jedným
dychom dodávajú,že nie všetky
rozhodnutia,ktoré boli v tom
čase prijaté,smer vali k prospe-
rite firmy,ale,vraj,len k prospe-
rite tých,čo o nich rozhodovali...
Ťažko byť dnes sudcom.Azda raz
čas rozsúdi,kto čo zavinil,aký
podiel viny mali tí,ktorí k rmid-
lovali loď s osudom Titanicu,aký
jej vlastníci -štát a DMD Hol-
ding,ktorí sa nečinne pozerali
tomuto krachu (zániku?),zavede-
nej značky – ZŤS..
Živorenie s nádejou
Miliardy produkcie,miliardy
zisku,str járskej fabriky,to sú
fakty,ktoré aj napriek viacerým
snahám o spochybnenie na roz-
hraní tohto desaťročia,nemôžu
zostať zabudnuté.Príklad?Ešte
na sklonku osemdesiatych r k v,
v r ku 1988,výroba tovaru v ZŤS
predstav vala vyše 8,6 miliard
k rún.Zisk fabriky vtedy pred-
stav val 1,7 miliardy k rún.St jí
za povšimnutie,že bjem výroby
civilných programov bol niečo
viac ako 3 miliardy.Dve tretiny
produkcie fabriky stáli na zbr jnej
výrobe,pričom sa medzinárodné
vzťahy pretepľ vali a podpísané
medzištátne zmluvy už naznačo-
vali,že zbr jná výroba pôjde do
úzadia.Lenže v čase plánovaného
národného hospodárstva,keď o
číslach špeciálnej produkcie sa
rozhodovalo na ministerstvách,
ťažko mohla sama fabrika rozhod-
núť o radikálnej k nverzii v pr -
spech civilnej výroby.Ak by sme
však spomínané hodnoty pr -
dukcie tovaru merali súčasným
kurzom,keď k runa výrazne zlac-
nela,potom by dnes r vnaká fab-
rika,ako boli vtedajšie ZŤS,mala
dnes produk vať podstatne viac
ako 20 miliárd k rún!A z tohto
čísla sa,veru,už môže zatočiť
hlava...
Lenže nemožno por vnávať
nepor vnateľné.Bývalý kolos,ne-
skôr po odštiepení všetkých sate-
litov,produk val už iba omrvinu
zo sumy,ktorú sme síce len „na-
hrubo “,ale dosť logicky,vyráta-
li.Str járstv v Martine,ktoré bo-
lo baštou slovenského priemyslu,
padalo až na kolená a už nevsta-
lo.Od sýrskeho kontraktu,ktorý
bol poslednou väčšou zakázkou
na výrobu tank v a následne po
indickom k ntrakte na výrobu
mostných tank v,už vlastne ob-
chodníkom nevyšlo z väčších ob-
chodov v oblasti špeciálnej tech-
niky nič,čo by aspoň uchovalo
martinskú zbr jársku nádej,hoci
ju ešte niektorí manažéri živili.
Neskôr aj výroba špciálnej tech-
niky v nov vzniknutej firme Mo-
bil-tec zostala žiť skôr iba z ná-
deje,že kontrakty budú pokračo-
vať.
Napríklad,nádej bola (je?)aj
v tom,že sa konečne začne v sé-
riách vyrábať obrnený transpor-
tér Aligátor,ktorý viacerí označi-
li za výrobok,ktorý by mohol ísť
do výzbr je armády,zložiek mi-
nisterstva vnútra a dokonca,ako
sme to viackrát počuli,mal by
mať šancu uplatniť sa aj na zahra-
ničných trhoch.Zatiaľ je ticho.
Je to dobré,alebo zlé znamenie?
Stiahnutá opona
Žiaľ,problémy sa chtiac-nechtiac
preniesli zo ZŤS aj do ostatných
fabrík,ktoré,hoci dnes už samo-
statné,boli k bývalej „matke “
pripútané cez výrobný program
pupočnou šnúrou.Je logické,že ak
sa však nevyrábali traktory (linka,
ktorá bola postavená v bývalej
hale využívanej na výrobu loko-
motív,mala pr jektovanú kapa-
citu na asi 6000 traktor v ročne,
ale v závere,keď už boli Mar-
tinské str járne v konkurze,sa
výroba traktor v rátala iba na
desiatky kusov),logicky stagno-
vala aj výroba motor v.Keď sa
nerobia motory,netreba odliatky.
Keď sa nevyrába,netreba nára-
die.Všetko to vyústilo k stiah-
nutiu opony v veľkej fabrike na
druhom brehu Turca.
Našťastie sa ale manažmenty
už samostatných fabrík,snažili
„odpútať “d pôvodného výrob-
ného programu fabriky za Tur-
com.Nemali to jednoduché,
skôr naopak.Mali a aj majú na
presýtenom trhu veľmi zložitú
úlohu,lebo museli z večera na rá-
no nájsť takmer na sto percent
novú výrobnú náplň,nových zá-
kazník v.Nie všetkým sa to na-
k niec podarilo tak,ak bývalej
náraď vni – dnes firme Viena In-
ternational,ktorá má dostatok
r boty a dokonca aj problémy zo-
hnať fachmanov v oblasti mecha-
nického opracovania.Paradoxný
jav -v čase,keď veľká str járska
firma prepúšťala ľudí,druhá fir-
ma mala problém zohnať odbor-
ník v!?
Strojársky skanzen
Ťažko odpovedať (ani si netrú-
fame)jednoznačne na otázku,kde
sú k rene krachu?Isté však je,že
problémy v „zeteeske “sa dávnej-
šie,ako k nemu došlo,prestali
riešiť koncepčne.Aj štát,ktorý
bol vlastníkom fabriky,akoby o ňu
nestál,prestal byť správcom vlast-
ného majetku,nedostatočne kon-
troloval tých,ktorým dal právo
s ním nakladať.Boli sme na via-
cerých stretnutiach s ministrami,
ktorí pred zamestnancami nešetrili
sľubmi.Lenže aj s týmito sľubmi to
bolo asi tak –ako to býva s predvo-
lebnými.Ľahko sľúbiť,ťažko splniť.
A tak sa hromadiace problémy iba
hasili a keď ich v fabrike aj riešili,
tak len operatívne,vôbec nie kon-
cepčne.Prekážky v práci na strane
organizácie,ktoré vedenie firmy
vyhlasovalo,po dohode s odbo-
rármi,ozaj nemohli byť liekom na
chorobu,ktorá zatriasla fabrikou a
aj týmto regiónom.Naopak,takáto
liečba len predlžovala agóniu cho-
rého pacienta.Ekonómovia dávno
predtým,ako najprv jedna firma
(matka)a po nej druhá (dcéra)sko-
labovali,tvrdili,že fabrika,ktorá
nesie meno ZŤS TEES a neskôr
bola „premenovaná “ na Martinské
str járne,je podnikateľsky mŕtva,že
skôr či neskôr vydá sv jich zamest-
nancov martinskému úradu práce.
Možno sa preto nakoniec čudovať
tomu,čo sa stalo?Nie!Veď str -
járne vliekli za sebou miliardy
k rún dlhov.Zaťažovali ich náklady
a odpisy z nevyužívaneho investič-
ného majetku.Na veľkosť fabriky,
počet zamestnancov mali nedosta-
točný výrobný program.Nízka bola
sériovosť výrobk v.Str járne dlho
toler vali prezamestnanosť.Navyše
boli aj rozšafní,veď aj napriek
tomu,že v str járňach nevyrábali
zisk,ale stratu (hoci často s one-
skorením),vyplácali zamestnancov
nadpriemerne,aj s prémiami.A
prečo by nemali,keď ani manaž-
menty si,podľa tvrdenia z viacerých
zdr j v,v tomto smere nezostali
nič dlžné a p vyplácali si aj tučné
odmeny.Zrátané dohromady:str -
járne sa nemohli uživiť,teda
nemohli prežiť!Fabrika-živiteľka
v tom stave,v akom bola,už vyčer-
pala všetky možnosti na sv je
znovuzrodenie.Realitou sú dnes
opustené a prázdne budovy,výrobné
haly...
P materskej spoločnosti ZŤS
TEES bola pre mnohých náde-
jou akciová spoločnosť Martinské
str járne.R jk via stále verili,že
dcérska spoločnosť naberie kurz
k prosperite,lenže stalo sa to,čo
predpovedali realisti a hospodár-
skym výsledkom bola tiež niekoľ-
komiliónová strata,a tak sa aj dcé-
ra vybrala cestou matky ku kon-
kurzu.Paradoxné –dnes sa matka
s dcérou (v zastúpení správcami
konkurzných podstát)súdia …Fir-
my,ktoré sú v konkurze nemajú
vysporiadané majetk vé vzťahy,a
tak sa čaká na verdikt „spravodli-
v sti “ z krajského súdu..
Pohľad na chátrajúcu adminis-
tratívnu budovu vyvoláva bôľ a
pohľad do vnútra kedysi str jár-
skej pýchy,dnes pripomína skôr
pohľad do skanzenu.Dnes za
brány fabriky,ktorá kedysi zamest-
návala okolo desaťtisíc pracovní-
k v,dochádza denne už len asi
1400 pracovník v.Tí sú zamest-
naní v asi dvadsiatich,zväčša súk-
romných firmách.Najviac ich je
v firme,ktorá má ambície po-
kračovať v špeciálnej výrobe –asi
tristo,nov vzniknutá spoločnosť
SEMT,ktorá by mala vyrábať poľ-
nohospodárske traktory má niečo
viac ako sto pracovník v,ešte
Energetika a spoločnosť MMP ma-
jú do sto pracovník v,ostatné fir-
my asi do 50 zamestnancov …
Budúcnosť kvitne na lúkach?
Str járska výroba za Turcom je
teda,aspoň sčasti,ešte zachovaná.
Ale rezonuje tázka,čo bude ďalej
so starými priestormi,s halami,
nájde sa ešte niekto,kto tu živí
výrobu?Ťažko byť prorokom.
Prvou lastovičkou je rekonštrukcia
hál na Terase pre výrobný program
matalurgickej AFE Metal,ktorá
by mala perspektívne zamestnať
niekoľko stovák pracovník v,ale
či sa nájdu aj ďalší investori,ktorí
dajú prednosť starej fabrike pred
stavbou novej továrne na zelenej
lúke,je ťažké predpovedať.Dôle-
žité bude,aby sa vyriešil spomí-
naný majetk vý spor,lebo aj firma
Lombardini má plány,ktoré súvi-
sia so starými výrobnými halami
bývalej motorárne.Už dnes,zatiaľ
iba v prenájme,tu podniká firma,
ktorá absorbovala 130 zamestnan-
cov a montuje kvalitné m tory
Lombardini.Perspektívou je,že
v tomto r ku by mala sv ju pro-
dukciu výrazne zvýšiť.
Napriek skepse a nostalgii za
tradičnou fabrikou,ktorá spolu so
sv jou značkou už „vošla do za-
budnutia “,ukazuje sa,že str jár-
stv by predsa len v Turci nemu-
selo zahynúť.Možno sa investori
zľaknú spomínaných monštratív-
nych hál,pretože sú energeticky
veľmi náročné a vyhovujú skôr od-
vetviu ťažkého str járstva a dajú
prednosť zeleným lúkam.Práve
na zelenej lúke v novej priemesel-
nej zóne medzi Martinom a Su-
čanmi sa už pred dvoma rokmi
rozbehla výroba v martinskom zá-
vode bratislavského Volkswagenu,
ktorý sa nedávno rozšíril o ďal-
šiu halu,čo by mohlo byť dobrým
znamením pre rast bjemov výro-
by v tomto závode,ale aj zamest-
nanosti.Najmä táto fabrika pri-
viezla do Turca novú str jársku
nádej...
Bodaj by nezostala jediná.P -
tom by zo zabúdania na to,čo bo-
lo a už sa nedá vzkriesiť,srdce toľ-
ko nebolelo.
JÁN KŔČ
