Všetko sa skončilo – zabudnime

Máj nie je len mesiacom lásky.

S týmto krásnym,aj kvetmi pre-

voňaným,mesiacom sa spája aj

jedna významná udalosť,ktorá na

viac ako polstoročie vplyvňovala

živ t v Turci.Na kučer vských

lúkach pod Buk vinami bol 16.

mája roku 1948 položený základný

kameň novej str járskej fabriky –

martinského ČKD Kriváň.Hoci

rokmi sa názov fabriky menil (spo-

čiatku vždy za tým bola len a len

politika),nepochybne sa neskôr

turčianska t váreň vyznačovala

výrazným expandovaním nielen

v oblasti zamestnanosti,ale aj obje-

mov str járskej a dlho aj meta-

lurgickej výroby.Fabrika,ktorej

prvá prevádzka začala produko-

vať o osemnásť mesiacov po polo-

žení základného kameňa,sa stala

nadlho (právom-neprávom?)

akýmsi symbolom regiónu.To

všetko však je dnes už len minu-

losťou,na ktorú ešte mnohí spo-

mínajú s nostalgiou.Realita je iná.

Pohľad z vnútra niekdajšieho str -

járskeho gigantu,na osihotené fab-

rické kamenné cesty,chátrajúce

budovy akoby napovedal:Všetko

sa skončilo – zabudnime!!

Začiatky konca

P revolučné roky mali byť rokmi

potvrdenia živ taschopnosti str -

járskej fabriky,ale naopak,stali

sa rokmi tápania martinského

str járstva,ktorého značka ZŤS

nakoniec dospela ku krachu.Na

začiatku bol proces rozdrobova-

nia str járni,odštepovania sa,

osamostatňovania sa závodov,

prevádzok.Mal byť liekom v pro-

cese zdrav vania,ktorý mal

nechať prežiť to,čo malo byť živo-

taschopné.Najprv sa od rodiny

martinských str jár v „odtrhli “

s výnimkou Trstenej všetky

mimomartinské závody (Malacky,

Námestov ,Hliník nad

Hronom...)a tento proces v deväť-

desiatych r koch pokračoval aj

doma v Martine.Osamostatnila

sa náraď vňa -vznikol Tunar,z

Hutného závodu zasa samostatný

Martinmetal a z motorárenského

závodu v priestoroch bývalej Slo-

venky Martin Diesel.Zanedlho

sa podnik rozdrobil aj v sv jom

vnútri.Ako sa neskôr ukázalo,

ani tieto kroky nedokázali zabrá-

niť postupnému úpadku aj niekto-

rých z odštiepených firiem,ale

najmä firmám,ktoré prv tvorili

ich kmeň.Viacerí bývalí zamest-

nanci z odborných útvar v firmy

aj dnes tvrdia,že proces osamo-

statňovania sa prišiel nesk ro,že

sa hneďv začiatkoch reštrukturali-

zácie nedotiahli zá mery súvisiace

s ekonomickou samostatnosťou

v vnútri fabriky,ale jedným

dychom dodávajú,že nie všetky

rozhodnutia,ktoré boli v tom

čase prijaté,smer vali k prospe-

rite firmy,ale,vraj,len k prospe-

rite tých,čo o nich rozhodovali...

Ťažko byť dnes sudcom.Azda raz

čas rozsúdi,kto čo zavinil,aký

podiel viny mali tí,ktorí k rmid-

lovali loď s osudom Titanicu,aký

jej vlastníci -štát a DMD Hol-

ding,ktorí sa nečinne pozerali

tomuto krachu (zániku?),zavede-

nej značky – ZŤS..

Živorenie s nádejou

Miliardy produkcie,miliardy

zisku,str járskej fabriky,to sú

fakty,ktoré aj napriek viacerým

snahám o spochybnenie na roz-

hraní tohto desaťročia,nemôžu

zostať zabudnuté.Príklad?Ešte

na sklonku osemdesiatych r k v,

v r ku 1988,výroba tovaru v ZŤS

predstav vala vyše 8,6 miliard

k rún.Zisk fabriky vtedy pred-

stav val 1,7 miliardy k rún.St jí

za povšimnutie,že bjem výroby

civilných programov bol niečo

viac ako 3 miliardy.Dve tretiny

produkcie fabriky stáli na zbr jnej

výrobe,pričom sa medzinárodné

vzťahy pretepľ vali a podpísané

medzištátne zmluvy už naznačo-

vali,že zbr jná výroba pôjde do

úzadia.Lenže v čase plánovaného

národného hospodárstva,keď o

číslach špeciálnej produkcie sa

rozhodovalo na ministerstvách,

ťažko mohla sama fabrika rozhod-

núť o radikálnej k nverzii v pr -

spech civilnej výroby.Ak by sme

však spomínané hodnoty pr -

dukcie tovaru merali súčasným

kurzom,keď k runa výrazne zlac-

nela,potom by dnes r vnaká fab-

rika,ako boli vtedajšie ZŤS,mala

dnes produk vať podstatne viac

ako 20 miliárd k rún!A z tohto

čísla sa,veru,už môže zatočiť

hlava...

Lenže nemožno por vnávať

nepor vnateľné.Bývalý kolos,ne-

skôr po odštiepení všetkých sate-

litov,produk val už iba omrvinu

zo sumy,ktorú sme síce len „na-

hrubo “,ale dosť logicky,vyráta-

li.Str járstv v Martine,ktoré bo-

lo baštou slovenského priemyslu,

padalo až na kolená a už nevsta-

lo.Od sýrskeho kontraktu,ktorý

bol poslednou väčšou zakázkou

na výrobu tank v a následne po

indickom k ntrakte na výrobu

mostných tank v,už vlastne ob-

chodníkom nevyšlo z väčších ob-

chodov v oblasti špeciálnej tech-

niky nič,čo by aspoň uchovalo

martinskú zbr jársku nádej,hoci

ju ešte niektorí manažéri živili.

Neskôr aj výroba špciálnej tech-

niky v nov vzniknutej firme Mo-

bil-tec zostala žiť skôr iba z ná-

deje,že kontrakty budú pokračo-

vať.

Napríklad,nádej bola (je?)aj

v tom,že sa konečne začne v sé-

riách vyrábať obrnený transpor-

tér Aligátor,ktorý viacerí označi-

li za výrobok,ktorý by mohol ísť

do výzbr je armády,zložiek mi-

nisterstva vnútra a dokonca,ako

sme to viackrát počuli,mal by

mať šancu uplatniť sa aj na zahra-

ničných trhoch.Zatiaľ je ticho.

Je to dobré,alebo zlé znamenie?

Stiahnutá opona

Žiaľ,problémy sa chtiac-nechtiac

preniesli zo ZŤS aj do ostatných

fabrík,ktoré,hoci dnes už samo-

statné,boli k bývalej „matke “

pripútané cez výrobný program

pupočnou šnúrou.Je logické,že ak

sa však nevyrábali traktory (linka,

ktorá bola postavená v bývalej

hale využívanej na výrobu loko-

motív,mala pr jektovanú kapa-

citu na asi 6000 traktor v ročne,

ale v závere,keď už boli Mar-

tinské str járne v konkurze,sa

výroba traktor v rátala iba na

desiatky kusov),logicky stagno-

vala aj výroba motor v.Keď sa

nerobia motory,netreba odliatky.

Keď sa nevyrába,netreba nára-

die.Všetko to vyústilo k stiah-

nutiu opony v veľkej fabrike na

druhom brehu Turca.

Našťastie sa ale manažmenty

už samostatných fabrík,snažili

„odpútať “d pôvodného výrob-

ného programu fabriky za Tur-

com.Nemali to jednoduché,

skôr naopak.Mali a aj majú na

presýtenom trhu veľmi zložitú

úlohu,lebo museli z večera na rá-

no nájsť takmer na sto percent

novú výrobnú náplň,nových zá-

kazník v.Nie všetkým sa to na-

k niec podarilo tak,ak bývalej

náraď vni – dnes firme Viena In-

ternational,ktorá má dostatok

r boty a dokonca aj problémy zo-

hnať fachmanov v oblasti mecha-

nického opracovania.Paradoxný

jav -v čase,keď veľká str járska

firma prepúšťala ľudí,druhá fir-

ma mala problém zohnať odbor-

ník v!?

Strojársky skanzen

Ťažko odpovedať (ani si netrú-

fame)jednoznačne na otázku,kde

sú k rene krachu?Isté však je,že

problémy v „zeteeske “sa dávnej-

šie,ako k nemu došlo,prestali

riešiť koncepčne.Aj štát,ktorý

bol vlastníkom fabriky,akoby o ňu

nestál,prestal byť správcom vlast-

ného majetku,nedostatočne kon-

troloval tých,ktorým dal právo

s ním nakladať.Boli sme na via-

cerých stretnutiach s ministrami,

ktorí pred zamestnancami nešetrili

sľubmi.Lenže aj s týmito sľubmi to

bolo asi tak –ako to býva s predvo-

lebnými.Ľahko sľúbiť,ťažko splniť.

A tak sa hromadiace problémy iba

hasili a keď ich v fabrike aj riešili,

tak len operatívne,vôbec nie kon-

cepčne.Prekážky v práci na strane

organizácie,ktoré vedenie firmy

vyhlasovalo,po dohode s odbo-

rármi,ozaj nemohli byť liekom na

chorobu,ktorá zatriasla fabrikou a

aj týmto regiónom.Naopak,takáto

liečba len predlžovala agóniu cho-

rého pacienta.Ekonómovia dávno

predtým,ako najprv jedna firma

(matka)a po nej druhá (dcéra)sko-

labovali,tvrdili,že fabrika,ktorá

nesie meno ZŤS TEES a neskôr

bola „premenovaná “ na Martinské

str járne,je podnikateľsky mŕtva,že

skôr či neskôr vydá sv jich zamest-

nancov martinskému úradu práce.

Možno sa preto nakoniec čudovať

tomu,čo sa stalo?Nie!Veď str -

járne vliekli za sebou miliardy

k rún dlhov.Zaťažovali ich náklady

a odpisy z nevyužívaneho investič-

ného majetku.Na veľkosť fabriky,

počet zamestnancov mali nedosta-

točný výrobný program.Nízka bola

sériovosť výrobk v.Str járne dlho

toler vali prezamestnanosť.Navyše

boli aj rozšafní,veď aj napriek

tomu,že v str járňach nevyrábali

zisk,ale stratu (hoci často s one-

skorením),vyplácali zamestnancov

nadpriemerne,aj s prémiami.A

prečo by nemali,keď ani manaž-

menty si,podľa tvrdenia z viacerých

zdr j v,v tomto smere nezostali

nič dlžné a p vyplácali si aj tučné

odmeny.Zrátané dohromady:str -

járne sa nemohli uživiť,teda

nemohli prežiť!Fabrika-živiteľka

v tom stave,v akom bola,už vyčer-

pala všetky možnosti na sv je

znovuzrodenie.Realitou sú dnes

opustené a prázdne budovy,výrobné

haly...

P materskej spoločnosti ZŤS

TEES bola pre mnohých náde-

jou akciová spoločnosť Martinské

str járne.R jk via stále verili,že

dcérska spoločnosť naberie kurz

k prosperite,lenže stalo sa to,čo

predpovedali realisti a hospodár-

skym výsledkom bola tiež niekoľ-

komiliónová strata,a tak sa aj dcé-

ra vybrala cestou matky ku kon-

kurzu.Paradoxné –dnes sa matka

s dcérou (v zastúpení správcami

konkurzných podstát)súdia …Fir-

my,ktoré sú v konkurze nemajú

vysporiadané majetk vé vzťahy,a

tak sa čaká na verdikt „spravodli-

v sti “ z krajského súdu..

Pohľad na chátrajúcu adminis-

tratívnu budovu vyvoláva bôľ a

pohľad do vnútra kedysi str jár-

skej pýchy,dnes pripomína skôr

pohľad do skanzenu.Dnes za

brány fabriky,ktorá kedysi zamest-

návala okolo desaťtisíc pracovní-

k v,dochádza denne už len asi

1400 pracovník v.Tí sú zamest-

naní v asi dvadsiatich,zväčša súk-

romných firmách.Najviac ich je

v firme,ktorá má ambície po-

kračovať v špeciálnej výrobe –asi

tristo,nov vzniknutá spoločnosť

SEMT,ktorá by mala vyrábať poľ-

nohospodárske traktory má niečo

viac ako sto pracovník v,ešte

Energetika a spoločnosť MMP ma-

jú do sto pracovník v,ostatné fir-

my asi do 50 zamestnancov …

Budúcnosť kvitne na lúkach?

Str járska výroba za Turcom je

teda,aspoň sčasti,ešte zachovaná.

Ale rezonuje tázka,čo bude ďalej

so starými priestormi,s halami,

nájde sa ešte niekto,kto tu živí

výrobu?Ťažko byť prorokom.

Prvou lastovičkou je rekonštrukcia

hál na Terase pre výrobný program

matalurgickej AFE Metal,ktorá

by mala perspektívne zamestnať

niekoľko stovák pracovník v,ale

či sa nájdu aj ďalší investori,ktorí

dajú prednosť starej fabrike pred

stavbou novej továrne na zelenej

lúke,je ťažké predpovedať.Dôle-

žité bude,aby sa vyriešil spomí-

naný majetk vý spor,lebo aj firma

Lombardini má plány,ktoré súvi-

sia so starými výrobnými halami

bývalej motorárne.Už dnes,zatiaľ

iba v prenájme,tu podniká firma,

ktorá absorbovala 130 zamestnan-

cov a montuje kvalitné m tory

Lombardini.Perspektívou je,že

v tomto r ku by mala sv ju pro-

dukciu výrazne zvýšiť.

Napriek skepse a nostalgii za

tradičnou fabrikou,ktorá spolu so

sv jou značkou už „vošla do za-

budnutia “,ukazuje sa,že str jár-

stv by predsa len v Turci nemu-

selo zahynúť.Možno sa investori

zľaknú spomínaných monštratív-

nych hál,pretože sú energeticky

veľmi náročné a vyhovujú skôr od-

vetviu ťažkého str járstva a dajú

prednosť zeleným lúkam.Práve

na zelenej lúke v novej priemesel-

nej zóne medzi Martinom a Su-

čanmi sa už pred dvoma rokmi

rozbehla výroba v martinskom zá-

vode bratislavského Volkswagenu,

ktorý sa nedávno rozšíril o ďal-

šiu halu,čo by mohlo byť dobrým

znamením pre rast bjemov výro-

by v tomto závode,ale aj zamest-

nanosti.Najmä táto fabrika pri-

viezla do Turca novú str jársku

nádej...

Bodaj by nezostala jediná.P -

tom by zo zabúdania na to,čo bo-

lo a už sa nedá vzkriesiť,srdce toľ-

ko nebolelo.

JÁN KŔČ