JÁN KŔČ
Nezamestnanosť sa stala sprievodným javom uply-
nulého desaťročia.Nebolo vlády,ktorá by nehovo-
rila o tom,že jej prioritou je podstatné zníženie
nezamestnanosti.Realita však bola a je skôr taká,
že o čo si predsavzali nezamestnanosť znižovať,
skôr sa o tie nimi naplánované čísla zvyšovala.
Šabľovým tancom s číslami o znižovaní počtu
nezamestnaných sa,žiaľ,nevyhol nik,kto vypúšťal z úst medové
motúzy.Stotisíce nových pracovných miest sľubovaných na pred-
volebných mítingoch,sa skôr stali stotisícami prírastkov do štatis-
tiky nezamestnaných.Situácia nám už poriadne začína prerastať
cez hlavu,veď zo sľubovaných desať -trinásť percent,je realitou
dneška takmer dvadsať percent nezamestnaných.Deklarované prio-
rity,o ktorých sa zvykne najviac hovoriť pred voľbami,zostali akosi
pokrivené.
Už v minulom rok sa priemerný mesačný počet evidovaných
nezamestnaných medziročne zvyšoval asi o tri tisícky a dosiahol vyše
520-tisícovú hranicu.Je len pochopiteľné,že takýto vývoj nezamest-
nanosti sa podpísal aj na životnej úrovni Slovákov.Vlani na dávky
sociálnej pomoci vynaložil štát takmer 10,5 miliardy korún.Podľa
dostupných štatistík bolo na túto podporu v decembri minulého ro-
k odkázaných až vyše 630 tisíc ľudí.
Nemožno sa teda čudovať,že mnohí Slováci hľadajú riešenie aj
vo vycestovaní za hranice a tam sa uchádzajú o prácu.Posledný
prieskum výskumného ústavu práce,sociálnych vecí a rodiny hovorí
o tom,že dokonca každý tretí občan Slovenska má v budúcnosti
záujem odísť,čo len na mesiac do zahraničia,pričom najčastejšie
uvádzaným dôvodom pobytu v zahraničí je práca.Týka sa to asi 90
percent oslovených.Z tohto počtu takto uvažuje takmer 70 percent
mladých ľudí vo veku od 18 do 25 rokov …Ide samozrejme o absol-
ventov škôl,ktorí tu zadarmo dostali vzdelanie,ale keďže sa nemali
šancu doma uplatniť,pochopiteľne hľadajú iné riešenie.Dnes mla-
dým ľudom nerobí veľký problém adaptovať sa v cudzom prostredí,
pretože väčšina z nich je už na túto alternatívu pripravená aj tým ,
že ovládajú cudzie jazyky.N ž,ale otázka znie,či toto je práve to
najschodnejšie východisko pre mladých ľudí a štát,ktorý do nich
investoval?Zanedlho sa skončí školský rok.Problém sa stane ešte
horúcejším.Hoci boli prijaté opatrenia,napríklad prijatím zákona o
absolventskej praxi,nemôže to byť všeliekom a vôbec nie systémo-
vým riešením.Je to len akýsi druh záplaty,aby lepšie vychádzali šta-
tistické čísla o počte nezamestnaných.Systémom by malo byť skôr
oživenie mŕtvych fabrík,otváranie nových tovární,vytváranie pod-
mienok pre malé a stredné podnikanie,s ktorými sa spája vznik no-
vých pracovných miest.Sme síce svedkami,že sa aj otvárajú nové
pracovné miesta,lenže,čo z toho,keď zároveň,ako vznikajú nové,
staré krachom zanikajú.Turiec,našťastie,ešte nie je na tom,zatiaľ,
tak zle,ako je to v niektorých iných regiónoch,kde sa percento ne-
zamestnanosti šplhá už k tridsiatke.Napríklad v Detve,kde rovnako
ako aj v Martine skrachovala rovnaká strojárska fabrika,sa už hovorí
o nezamestnanosti blízkej štyridsiatim percentám...
Ale,môže to byť pre Turiec útechou?
