Sobota, 24. júl, 2021 | Meniny má VladimírKrížovkyKrížovky

S očami do modrého neba

Novinová správa: „...Včera (12. mája 2004), vo svojom rodnom Liptovskom Mikuláši, náhle zomrel vo veku tohtoročných nedožitých šesťdesiatin básnik a esejista Ivan Laučík (4. 7. 1944). Na slovenskú literárnu scénu vstúpil najskôr publikovaním v Mladej tvorbe a v roku 1968 knižným debutom Pohyblivý v pohyblivom, v tom čase už spolu s Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom ako člen skupiny Osamelí bežci...„

Vedeli sme, že píše básne, aj nám niečo z nich pri nejakej príležitosti zacitoval, boli sme však vzdialení svetu, v ktorom on, už ako študent, mal presne vyhradenú pozíciu a ako osamelému bežcovi sme mu len z vedľa, alebo za ním, s obdivom drukovali. Aj v našom kolektíve, v malej aprobačnej skupine S – D na Pedagogickom inštitúte v Martine, kde sme sa neraz ocitli vedľa seba v jednej lavici na niektorom seminári či prednáške, bol takým – ďaleko pred nami, aj pred prednášajúcimi. Dnes viem jednoznačne, že nikto na vtedajšej martinskej vysokej škole nemal hlbšie vedomosti o tom, čo sa deje v literárnych kruhoch našich a ak nie svetových, tak európskych určite. A predsa, vynikajúci študent, partner do diskusie, oponent, kritik a pohotový glosátor, celé štúdiá excelentný jednotkár, vyšiel zo štátnice, už v Banskej Bystrici na novovzniknutej Pedagogickej fakulte, (čo nás tvrdo postihlo všetkých z Martina), s hodnotením dobrý z literatúry, „lebo, pán Laučík, máte nihilistické názory, postoje...„ a ešte niekoľkými ďalšími nelichotivými slovami zdôvodnené hodnotenie odpovede pred nastúpeným fórom absolventov. Zdúpneli sme, všetci sme sklonili hlavy, nebolo slov. Našťastie, on na túto nemilosť zabudol a keď som mu to pred pár dňami pripomenula, zasmial sa tým svojím poloironickým, polonechápavým úsmevom, pozrel sa na mňa, zas tak typicky, spod okuliarov a opýtal sa: „Ale?! Nehovor, naozaj?! Už si to nepamätám...!„

Skryť Vypnúť reklamu

Všetky ostatné známky, ktoré dostával v živote, boli iné. Boli vizitkou skvelého, múdreho človeka, ľudského, láskavého učiteľa, obetavého poslanca, hĺbavého básnika, dobrého a oddaného kamaráta, spoločníka... Tie už nie sú zlou spomienkou, tie netreba a ani na ne nemožno zabudnúť, lebo patria do jeho životopisu ako to, že neskôr pokračoval v štúdiu, že ďalej písal básne, že si so spolužiačkou Máriou založil rodinu, do ktorej patria traja synovia, nevesta a už aj dve vnučky, že sa stal zaujatým učiteľom. Ale predovšetkým ako to, že v tomto širokom zoskupení, v tejto blízkej aj vzdialenejšej pospolitosti zostal osamelým bežcom. Doslova, aj v široko chápanej metafore. Bola som šťastná, že nám, napriek dobe a súkromným svetom, občas práve literatúra splietla cestičky.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako šťavnato, jadrne glosujúco vstupoval do dialógov moderátora s troma „zlatými klincami„ tohtoročnej Martinskej literárnej jari. Po mnohých rokoch a opakovanom úsilí sa zišli vďaka výnimočným kontaktom Petra Cabadaja zo Slovenskej národnej knižnice v kompletnom zoskupení na pôde Martina. Kto mohol čo len tušiť, že zároveň poslednom a bolestne neopakovateľnom. V komornom prostredí Biblickej školy, za účasti najskalnejších priateľov básnikov a literatúry, sa udial sviatok otvorených rozhovorov, spomínaní, vyznaní troch osamelých, paradoxne, nerozlučne zblížených Ivana Štrpku, Petra Repku a Ivana Laučíka. Prišlo azda odkiaľsi avízo, echo blížiacej sa drámy?
Tak ako tradične, zazneli odpovede na otázky moderátora i poslucháčov, i obsiahlejšie „odbočenia„, prišlo na rad aj autorské čítanie. A keď „prišiel na rad„ Ivan Laučík, skromne povedal, že to podstatné „o trojici„ už zaznelo, že azda ani niet čo dopovedať, ale že rád využije príležitosť prečítať niečo zo svojej poézie. A začal listovať v ešte teplom tlače dýchajúcich stránkach súborného diela, ktoré vyšlo začiatkom tohto roku pod názvom Básne. Založených mal nespočetne papierikov, to všetko, čo sa mu tislo na jazyk, bolo na dosah v už napísanom. Chcel toho pretlmočiť viac, a predsa zacúval, vraj je už pokročilý čas. (Ach, škoda, preškoda nášho večného ponáhľania.) Z naznačeného a prečítaného sme vytušili, že básnik mal svoje jaskyne a vrcholy, že les a nebo mu neraz chlácholili dušu, že cesty a vzdialenosti vstupovali do jeho myšlienok, že mal dar vnímať na prahu počuteľnosti a Havránok mu priblížil stopy „do skutočnosti živej iba v hĺbke...„ Ale prečítal aj na chrbte mraziace Ad revidendum, čistú a číru báseň o tejto smutnej dobe, v ktorej - platí vôbec ešte nejaké slovo?!

Skryť Vypnúť reklamu

Ivan, veď sme si povedali, že sa musíme niekedy stretnúť, mať viac času, (po programe ťa chcel mať každý aspoň chvíľku, aj organizátori si plnili svoje povinnosti), že si musíme porozprávať o spolužiakoch „a čo vieš o... – tom či tej?„ A „čo tvoje vnučky? A synovia tiež píšu básne? („No, tí...!„)... Nedoopravoval si maturitné písomky, sklonenou hlavou na začiatku dňa si napísal smutnú ťažkú bodku za svojím životom.
Evanjelický kostol v Liptovskom Mikuláši 14. mája svedčil o pohnutí zaskočených zúčastnených. Martin M. Šimečka napísal: „... Kde sa na Slovensku vzal Ivan Laučík? Už sa ho to nespýtam, lebo je už súčasťou minulosti. Pre našu budúcnosť bude teraz veľmi dôležité, aby sme sa rozpamätali na všetko, čo napísal, povedal a ako žil. Lebo zomrel osamelý bežec. Slovensko osamelo.„
Raz mi rozprával, ako rád zostáva v noci sám v prírode. Ako sa nedá hovoriť o jej zvukoch, svetlách, tajomstvách hviezd, ktoré má na dotyk, keď otvorí oči v najhlbšej tme. Presne si vybavujem chvenie jeho hlasu a opakované prežívanie nezabudnutého. A tak nám zostáva nádej, že tam, v zemi stíšený, s očami len trochu privretými, znova nájde svoje vzdialené nebo.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  4. Od Česka až po Jadran
  5. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  6. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  7. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  8. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 13 068
  2. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 6 847
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 213
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 898
  5. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 5 376
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 766
  7. Od Česka až po Jadran 3 070
  8. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 3 048
  9. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 042
  10. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 260
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Skvelá hokejová patria sa pravidelne stretáva už štrnásť rokov.

Hokejová partia, ktorá robila fanúšikom radosť počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, sa pravidelne stretáva.


17 h
V tomto kryte prišiel brutálnym spôsobom Jozef z Dubového o život.

Mladíci z Martina sú stíhaní za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v spolupáchateľstve. Skutok bol navyše podľa orgánov činných v trestnom konaní spáchaný surovým alebo trýznivým spôsobom.


SITA 18 h
Pani Viera sa tešila na tulipány, prišla o ne na jar. Zlodej si pravidelne všímal jej záhradku

Záhradka pre mnohých ľudí veľa znamená. Zvlášť pre tých, ktorí bývajú v panelákoch. Zveľaďujú, venujú jej veľa času. O to viac potom mrzí, keď niekto ich robotu nezmyselne zničí.


23 h

Ako tomu predísť? Viac nám povedal Dr. Igor Baran, ktorý má v oblasti záchrannej služby viac ako štyridsať ročné skúsenosti.


24 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Krásno nad Kysucou žiada ďalší a dlhší termín.


22. júl

Na ceste I/11 sa tvorili od skorého rána kolóny.


23 h

Dagmar Kačírekovú nahradí na poste prednostu okresného úradu Rastislav Kňaze.


22 h

V oblasti žije už nejaký čas a pravidelne ho monitorujú.


TASR 22. júl

Už ste čítali?