Nebýva zvykom, aby stredoškoláci prednášali svojím učiteľom alebo vysokoškolákom a zaujímali sa o využitie moderných technológií v školstve. Vo vrútockom gymnáziu študuje v treťom ročníku Matej Bórik, pre ktorého sú moderné technológie, najmä bezdrôtové siete, niekoľkoročnou záľubou. Prišiel nás pozvať na prednášku, ktorá sa uskutoční 7. júna v SPŠ v Martine, kde sa bude hovoriť nielen o bezdrôtových sieťach a technológiách „without fire„ a „bluetooth„, ale aj o satelitnom internete, dotykových a plazmových obrazovkách, o dynamickom spôsobe vyučovania a o názoroch študentov na súčasný vyučovací systém. Prekvapili nás jeho aktivity v riešení praktických problémov, o ktoré sa ľudia v jeho veku bežne nezaujímajú. Mateja Bórika nezaujímajú napríklad diskotéky, hoci hudbu má rád. Pred niekoľkými rokmi sa začal vážnejšie venovať problematike využitia moderných technológií. Tento mládenec nám vysvetlil, v čom je výhoda bezdrôtového spojenia a ako sa dáv využiť v školách. Ak sú napríklad v škole káblové siete, nie je možné premiestňovať počítače z jednej miestnosti do druhej. Bezdrôtová sieť toto umožňuje, a tak počítače môžu počas vyučovania byť využité efektívnejšie učiteľmi i žiakmi.
Začal i pokračuje ako samouk
„O výpočtovú techniku sa zaujímam približne štyri roky, ale na zaujímavé projekty týkajúce sa moderných technológií som sa začal orientovať pred dvoma rokmi. Dostal som sa k nim úplne náhodne, cez internet a knihy, učil som sa všetko sám. Zaujímam sa najmä o „hardver„, o výdobytky modernej techniky, ktoré sa dajú priniesť do škôl, najmä do stredných škôl a gymnázií. Chcem tam priniesť novú technológiu, ktorá sa už využíva v USA, Francúzsku a Veľkej Británii. Pre nás, na Slovensku, sú tieto technológie veľmi drahé, ale pracujem na projektoch, ktorý by ich mali sprístupňovať aj obyčajným ľuďom a priemerným školám.
Zatiaľ na tom pracujem úplne sám, venujem sa tomu približne 1,5 roka, ale ťahá sa to veľmi dlho. Ak človek nepracuje v skupine, nedá sa to urýchliť. Na spomínanú prednášku príde s dotykovými plazmovými obrazovkami aj jedna bratislavská firma, s ktorou by som rád spolupracoval,„ rozhovoril sa Matej Bórik.
Okrem toho nám povedal, že na takomto projekte pracuje preto, aby študenti „neutekali„ zo škôl. Študentov podľa neho vyučovanie neupúta, preto ich ani nezaujíma. „V súčasnosti nie je informatika na školách na takej úrovni, aby bola prístupná pre všetkých žiakov. Prístupná je buď pre tých, ktorí sa jej chcú venovať, alebo pre tých, ktorí ju potrebujú, ale nie pre obyčajných ľudí. Aby bol v školách väčší záujem o informatiku, chcem aj učiteľom priniesť návrhy, pomocou ktorých by mohli zlepšiť vyučovací systém. V podstate ide o to, aby sa internet a plazmové obrazovky mohli využiť pri každej vyučovacej hodine. Podporu pedagógov vo svojich zámeroch hodnotím pozitívne. Minulý rok som sa zúčastnil na festivale vedy a techniky Amavet v Košiciach, a to aj so svojím projektom. Bol oň veľký záujem, a to nielen zo strany učiteľov, ale aj študentov,„ pokračoval Matej Bórik.
Oslovil už aj Ministerstvo školstva SR, konkrétne ministra školstva Martina Fronca, ale kompetentní ľudia majú asi málo času, aby pomáhali pri realizácií takýchto projektov.
Veľmi drahá záľuba
„Hlavný prielom vo svojom snažení očakávam na svojej prednáške, takže sa rozhodne, čo bude ďalej s mojím projektom. Vo vrútockom Gymnáziu mám podporu u profesorky Kataríny Cikraiovej. Koľko môže, toľko mi aj pomôže. Moji spolužiaci z gymnázia sa o tieto veci nezaujímajú. Je ťažké sa presadiť, lebo ako študent mám veľmi malé možnosti. Ak sa s niekým rozprávam o svojom projekte cez telefón, je prístupným partnerom dovtedy, kým sa nedozvie, že som študentom. Keďže nepracujem v žiadnej firme, dvere sa predo mnou zatvárajú. Sú tu síce rôzne mládežnícke organizácie, niektoré spolupracujú aj s politickými stranami, ale politiku by som nerád do toho zaťahoval. Snažil som sa spolupracovať so spoločnosťami Microsoft a Sony, ale ako študent nemám peniaze na to, aby som sa mohol dostať na miesta, kde tieto firmy svoje výrobky prezentujú a odborníci z nich za mnou neprídu, pretože majú dosť svojej roboty. Nejaký študent, ktorý im svoj projekt ešte ani neukázal, je pre firmy bezvýznamným.
Ľudia sú prekvapení, že študent chce prednášať na takúto tému, a to ešte učiteľom. Najhoršie je to s peniazmi, lebo aj prednáška niečo stojí. Ako študent nemám svoj plat a musím si na prednášky nejako našetriť. Mojimi sponzormi sú zatiaľ príbuzní, ale inak to zatiaľ nejde, pretože firmy nemajú záujem sponzorovať projekt, o ktorom nič nevedia. Práve na to má slúžiť moja prednáška, aby som na nej prakticky ukázal, ako sa dajú bezdrôtové prenosové technológie a moderná počítačová technológia efektívne využiť vo vyučovacom procese.