Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

„Stoličková“ s druhým dychom

Hovoríme s generálnym riaditeľom akciovej spoločnosti Tatra nábytkáreň Martin Ľudovítom Jurčíkom Akciová spoločnosť Tatra nábytkáreň Martin má závideniahodnú históriu. Práve v tomto roku sa fabrika, ktorej základy postavil Ladislav Dobrovits so svojimi

Akciová spoločnosť Tatra nábytkáreň Martin má závideniahodnú históriu. Práve v tomto roku sa fabrika, ktorej základy postavil Ladislav Dobrovits so svojimi spoločníkmi v roku 1989, dožíva 115 rokov. Teraz, keď sa po rokoch fabrika zakorenená priamo v centre mesta zviecha z neistoty, opúšťa brány martinského výrobcu ročne okolo 150 tisíc stoličiek. Je to predsa len o čosi menej, ako tu vyrábali kedysi, ale zasa nie tak málo, aby to signalizovalo krach niečoho, čo za viac ako storočie pomáhalo písať dejiny mesta. O súčasnosti a budúcnosti tejto fabriky sme hovorili s generálnym riaditeľom Tatra nábytkáreň Martin, a. s., Ing. Ľudovítom Jurčíkom.
Tatra nábytkáreň patrí v Turci určite k najstarším dnes fungujúcim fabrikám. Jej história prechádza už tretím storočím. Donedávna podstatnú časť výrobného programu tejto fabriky tvorila výroba stoličiek. Zostávate verní tejto tradícii?
Je to tak. Zameriavame sa na to, čo je nosné a tradičné od vzniku tejto fabriky, teda na výrobu stoličiek a doplnkového nábytku.
Ako sa fabrika vyrovnávala so stratou monopolu na slovenskom trhu?
Posledné roky sa vyznačovali najmä tým, že fabrika prechádzala, okrem iného, aj rôznou štruktúrou majiteľov, až kým neprišiel zahraničný vlastník, ktorý investoval svoje finančné prostriedky do výroby a technológie. Vzhľadom na charakter a tradíciu výroby, pretože my robíme špičkovú kvalitu, nie sme v takej pozícii, že by sme sa mali obávať konkurencie. Takáto výroba totiž nie je len otázkou investícii do novej haly alebo do nových strojov, to je predovšetkým fortieľ. To je to, čo sa zrejme nedá len tak jednoducho aj pri dostatku peňazí urobiť „na zelenej lúke„. V tejto branži, napokon, ani nie je taká konkurencia, ktorá by sa zásadne rozrastala. U nás na Slovensku nemáme dvadsať konkurentov, ako to býva v inej oblasti podnikania. V tom, čo robíme, sme doma takmer monopolným výrobcom. Samozrejme, je tu konkurencia zo zahraničia. Ale v pravom slova zmysle by to bola konkurencia vtedy, ak by sme neobstáli pri porovnávaní ceny s kvalitou.
Transformácia fabriky sa dosť výrazne premietla v znížení zamestnanosti. Čo v najpodstatnejšej miere ovplyvnilo jej pokles a ako z tohto pohľadu vidíte budúcnosť?
Transformácia, samozrejme, mala vplyv na zamestnanosť. A ešte stále má aj bude mať. Táto fabrika podobne, ako tisícky fabrík po Slovensku, bola nastavená predovšetkým na kvantitu výroby. Tá dominovala nad kvalitou, nad dizajnom a vôbec nad potrebami zákazníka. Išlo o plnenie masových dodávok. Bolo obdobie, keď sa robilo aj dvetisíc stoličiek denne, čo bolo technicky na hrane prijateľnej kvality. Časy sa ale zmenili, východný trh, ktorý sme tradične obhospodarovali, zanikol pre problémy s platbami, hoci by záujem o naše výrobky aj tam bol. Ešte na začiatku deväťdesiatych rokov bolo v našej fabrike zamestnaných okolo 700 ľudí, ale postupne, vzhľadom na pokles výroby, sa počet zamestnancov znižoval. V posledných rokoch tu bola nevyhovujúca štruktúra pracovníkov, viac ľudí obsluhovalo, ako vyrábalo. Pri takomto zložení musí byť každému jasné, že je to nerentabilné. Museli sme sa zamerať na redukciu nákladov každého druhu. Poviem to na rovinu. Ešte z minulosti bol tu duch zastaraného myslenia, keď všetci boli zodpovední za všetko a nikto za nič konkrétne. Akonáhle sme začali vyžadovať konkrétnu zodpovednosť, prišli sme na to, že niektoré činnosti sú zbytočné. Túto filozofiu sme sa snažili dostať medzi ľudí. Myslím, že sa to už začína ujímať. V súčasnosti máme 287 zamestnancov. Ešte minulý mesiac ich bolo 303 a trend je taký, že za tri až päť mesiacov by sme sa mali dostať na úroveň zamestnanosti okolo 240 až 250 pracovníkov.
Aké hospodárske výsledky ste dosiahli v minulom roku a ako ste začali tento rok?
Vlani sme mali stratu vyše 14 milió­nov korún a tento rok, za prvé štyri mesiace, sme zatiaľ v miernom pluse - asi stotisíc korún. Pre porovnanie, v minulom roku sme o takomto čase mali stratu takmer 5 miliónov korún. Pozitívom je najmä to, že nepokračujeme v zhoršovaní, že sme zastavili zlý vývoj. Aby to bolo tak, ako si želajú majitelia spoločnosti, samozrejme aj ja, bolo by optimálne, aby sme o takomto čase na budúci rok boli o dva až tri milióny v pluse. K tomu smerujeme. Málokto vie, že majitelia, odvtedy, čo vlastnia spoločnosť, si z nej nezobrali ani korunu. Keby štandardne uvažujúci akcionár vstúpil do fabriky a musel by do nej vložiť toľko peňazí a nebral by do úvahy určité fakty, tak by ju jednoducho musel zatvoriť. Majitelia investovali do spoločnosti svoje peniaze a aj za pomoci bánk sa im podarilo ju oddlžiť tak, že teraz už má len klasické obchodné záväzky a pohľadávky. Pritom koncom roku bola reálna hrozba exekúcií a, teda, aj zastavenia výroby. Prišli by sme o to, čo sa tu dlhé roky, myslím si, že celkom úspešne, budovalo a výroba ohýbaného nábytku by v Turci prestala existovať.
Produkcia Tatra nábytkárne ide zväčša na vývoz, kde majú záujem o vaše výrobky?
Vývoz tvorí 65 až 70 percent. Predovšetkým, vyvážame do krajiny nášho akcionára – do Holandska, silný je aj španielsky trh, obsadzujeme tiež belgický trh, dodávame do Nemecka, Fínska, Kanady a USA a samozrejme na český trh. A potom ide o jednorázové zákazky. Vyvážame priamo, ale niečo aj cez našich obchodných partnerov.
Tatra nábytkáreň sídli priamo v centre mesta. Charakter výroby vás radí k znečisťovateľom životného prostredia. Viete sa vysporiadať s problémami jeho ochrany?
Pretože sme s odretými ušami splnili niektoré limity, týkajúce sa emisií, dostali sme sa do stavu, že fabriku môžeme bez problémov prevádzkovať. Na druhej strane, vzhľadom na charakter zákonov, ktoré platia a na ukončenie platnosti výnimiek, budeme musieť investovať predovšetkým do samotného centrálneho odsávania a odsávania pri konečnej povrchovej úprave našich výrobkov. V prvom prípade ide o investíciu až do 8,2 milióna korún, v druhom zasa o investíciu na nákup automatickej striekacej linky, ktorá by mala stáť dohromady asi 10 miliónov korún. Prvá akcia je v štádiu prípravy, pričom sa budeme snažiť využiť aj štrukturálne fondy EÚ a druhá je približne na 85 percent hotová. Realizácia týchto akcií významnou mierou ovplyvní náš vklad do ochrany životného prostredia.
Takmer rovesník Tatra nábytkárne - martinský pivovar, nedávno skončil s výrobou piva. V akom svetle vidíte vašu perspektívu?
Ja ju vidím pozitívne. Skúsim to zjednodušene vysvetliť. Už asi nemôžeme očakávať zásadné zhoršenie situácie na trhu, lebo horšie ako to je, to už asi nebude. Prečkali sme čas, keď zákazníci prestali klásť dôraz na kvalitu a veľa kupovali v blízkom zahraničí, pretože za rozhodujúce považovali cenu. Dvojročnú záručnú lehotu, ako ukladá nový zákon, my už dávame štandardne dlhé roky. Keďže reklamácii máme asi len 0,2 až 0,3 percenta, z toho jasne vyplýva, že s tým nemôžeme mať žiaden problém. Táto fabrika, chvalabohu, nemá problém ani s kvalitou, ani s cenou. A to je výhoda, z ktorej chceme ťažiť.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  3. Dôležitosť duševnej pohody
  4. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  5. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  8. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  1. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  2. Dôležitosť duševnej pohody
  3. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  4. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  5. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  7. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  1. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 147
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 988
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 906
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 849
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 504
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 080
  7. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 927
  8. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 702

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Azda diskusia na blogoch má byť názorovou stokou?
  2. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  3. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  4. Anna Miľanová: Burina - v mojom poňatí...
  5. Juraj Krúpa: Neznesiteľná ľahkosť, s akou Matovič reční o Hitlerovi a médiá o fašistoch
  6. Juraj Švarc: Obecné záležitosti – práca v zastupiteľstve
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu.
  8. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 632
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 564
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 278
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 697
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 891
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 530
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 831
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 735
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Desiatky osobností z regiónu Turiec sa rozhodli verejne podporiť kandidatúru Ing. Stanislava Thomku na pozíciu primátora mesta Martin.


2 h
Turčianska Štiavnička získala v stretnutí proti Vavrečke cenný bod.

Posledný víkend bol z pohľadu turčianskych celkov o poznanie pozitívnejší ako tie predchádzajúce. Bystrička aj Blatnica zabrali naplno a svoju cenu má aj remíza Štiavničky.


9 h
Futbalisti Belej zvládli zápas proti Zubrohlave.

Hráči Dynama v Rosine na dobrý výsledok pomýšľať nemohli, keďže nestrelili ani gól, hoci si vybojovali aj výhodu penalty. Belá sa vytiahla a zdolala silnú Zubrohlavu.


15 h
Martinčan Juraj Reguli si na prácu v pivovare spomína v dobrom.

Martinčan Juraj Reguli pracoval v pivovare 20 rokov a dobre ho poznal.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Azda diskusia na blogoch má byť názorovou stokou?
  2. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  3. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  4. Anna Miľanová: Burina - v mojom poňatí...
  5. Juraj Krúpa: Neznesiteľná ľahkosť, s akou Matovič reční o Hitlerovi a médiá o fašistoch
  6. Juraj Švarc: Obecné záležitosti – práca v zastupiteľstve
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu.
  8. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 632
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 564
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 278
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 697
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 891
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 530
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 831
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 735
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?