Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Ľúbezné tóny fatranského dreva

Z Martinčana Branislava Kováčika sa stáva vyhľadávaný husliarsky majster Na festivale F. Metelky v českom Náchode, kde sa stretávajú husliari z celého sveta, dosiahol vynikajúci výsledok Branislav Kováčik. V kategórii sólovej hry, pri ktorej sa posudzova


Z Martinčana Branislava Kováčika sa stáva vyhľadávaný husliarsky majster
Na festivale F. Metelky v českom Náchode, kde sa stretávajú husliari z celého sveta, dosiahol vynikajúci výsledok Branislav Kováčik. V kategórii sólovej hry, pri ktorej sa posudzovala kvalita zvuku huslí, obsadil druhé miesto a v celkovom hodnotení jeho nástroju udelila porota osemnáste miesto. Pracoval precízne a tri mesiace mu stačili na to, aby vytvoril husle so svetovým zvukom.


Branislav Kováčik s českým husľovým virtuózom Jaroslavom Svěceným.



Pochvala od virtuóza
Keďže išlo o premiéru tohto mladého Martinčana (23) na podujatí takéhoto významu, jeho výsledky sú o to cennejšie. V Náchode bol jediným reprezentantom Slovenska a svet pozná skôr majstrovstvo českých husliarov. Kolískou tohto jedinečného remesla je, samozrejme, Taliansko. Antonio Stradivari pochádzal z Cremony, kde aj v súčasnosti pôsobia najlepší husliarski majstri planéty. Na cremonskom námestí majú svoje dielne desiatky výrobcov, pôsobí tam husliarska škola, kde sa žiaci učia majstrovať hudobné nástroje podľa Stradivariho a Guarneriho modelov. Cremonskí majstri vyhrali aj v Náchode prvé miesta, čo sa týka vypracovania nástrojov. Výnimočným ocenením pre Branislava Kováčika je, že sa mu podarilo v kvalite zvuku získať druhé miesto, čím sa prebojoval na úroveň cremonských majstrov.
Medzi najlepšími nechýbali ani domáci majstri, ktorí dedia toto remeslo po svojich otcoch už niekoľko generácií, ale v Náchode skončili až za Branislavom Kováčikom. Prvé miesto v tejto kategórii dosiahol nemecký nástroj. V prvý deň náchodskej súťaže odovzdali všetci husliari svoje nástroje a na druhý deň súťažili vo vyrezávaní hlavy (slimáka) a porotcovia hodnotili prepracovanosť nástrojov, laku, klenby... Slimáky vyrezávali v časovom limite od 8. hodiny rána do 11. hodiny večer. Turčiansky husliar dosiahol popredné umiestnenie aj v kvalite laku. Tretí deň patril hodnoteniu zvuku huslí v koncertnej sieni. Na súťažné nástroje hral český husľový virtuóz Jaroslav Svěcený a ich zvuk porota porovnávala so zvukom nástroja Milanolo, ktorý vyrobil Antonio Stradivari. Hodnotila sa nosnosť tónu, jeho farba a sila. Jaroslav Svěcený osobne pochválil aj zvuk nástroja Braňa Kováčika.
Kým sa stane z husliara skutočný majster, musí pretiecť veľa vody. Vyžaduje si to okrem štúdia odborných rád skúsených husliarov aj prax. Branislav Kováčik začal študovať odbor výroby sláčikových hudobných nástrojov v Drevárskej priemyslovke vo Zvolene.
„Tam ma zaujalo husliarstvo. Zistil som, že je to hotová veda, preto sa mu venuje málo ľudí. Školu som skončil v roku 2000 maturitou. Potom som dva roky navštevoval husliarskych majstrov v Čechách, chodil som na pravidelné prednášky, zdokonaľoval sa, no a tento rok som sa už vybral na medzinárodnú súťaž a prišiel aj môj prvý úspech. Doteraz sa mi podarilo vyrobiť už 24 hudobných nástrojov a dá sa povedať, že až po dvadsiatom kuse a mnohých konzultáciách s odborníkmi, som vyrobil husle skutočne vysokej kvality,„ rozhovoril sa o sebe Branislav Kováčik.
Zo slovenských javorov vyrábal husle aj Stradivari
Technológia výroby huslí je veľmi zaujímavá. Základným materiálom je drevo z javora, ktorý tvorí až 70 percent drevenej hmoty na jednom nástroji. Zvyšných 30 percent dreva na husliach tvorí smrek. Drevo na výrobu huslí sa musí sušiť 20 i viac rokov prirodzenou cestou. Na urýchlenie sušenia husliari nepoužívajú sušiareň, lebo drevo by na takýchto husliach začalo „pracovať„ a lak na nástroji by popraskal. Nie je jednoduché nájsť vhodné stromy. Branislav Kováčik si v súčasnosti vyberá drevo na nástroje, ktoré začne vyrábať až o dvadsať rokov. Druhou možnosťou, ktorú husliar využíva v prípadoch, keď urýchlene potrebuje základnú surovinu, je predsušenie dreva počas dvoch až piatich rokov a jeho následné dosúšanie v miestnosti, kde sú zapnuté radiátory, čím sa tento proces urýchli.
„Aj v tom vidím malý zázrak, že drevo môjho oceneného nástroja som našiel na Slovensku iba pred piatimi rokmi a podarilo sa mi vyrobiť zvukovo kvalitný nástroj. Aj keď javor je pomerne čerstvý, podarilo sa mi urýchliť proces jeho vysychania. Jeden zo starých husliarskych majstrov mal na súťaži dvoje huslí vyrobených z 95-ročného a 50-ročného vyschnutého javora a umiestnil sa s nimi v dolnej polovici rebríčka súťaže.„
Ďalej sa dozvedáme, že dôležité sú aj správne hrúbky drevených doštičiek a ich prispôsobenie nástroju, no najdôležitejšia je kvalita materiálu, najmä hustota dreva, jeho pružnosť a pevnosť. Na Slovensku sú najlepšími lokalitami na výber javora Veľká Fatra a okolie Harmanca a Banskej Bystrice. Kvalitné smrekové drevo je možné nájsť na Orave. Aj ocenený nástroj Branislav Kováčik vyrobil z veľkofatranského javora a oravského smreka... V odborných knihách sa uvádza, že Antonio Stradivari si chodieval vyberať drevo na Slovensko. Čo sa týka javorov na výrobu huslí, svetoznámou lokalitou pre výber takéhoto dreva je aj Bosna. Najlepšou lokalitou na výber smrekového dreva sú Alpy, napríklad oblasť talianskych dolomitov.
Ako si husliar vyberá stromy pre výrobu svojho nástroja? B. Kováčik: „Vo vhodnej lokalite som si vytypoval javory podľa kôry, výšky a hrúbky stromu. Potom som si odlúpol kúsok kôry a zistil som, či má drevo vhodné vlnovky. Pozrel som si takto približne tisíc javorov a z nich som si vybral na výrobu huslí iba päť. Kvalita dreva je daná geneticky, preto je také vzácne...„
Tandem Dalibor – Branislav
Na celom Slovensku je iba päť dobrých husliarskych odborníkov, väčšina z nich je z okolia Bratislavy. Branislav Kováčik je jediným zo severu Slovenska.
„Na súťaž v Náchode som si trúfol aj preto, že som si veril. A to vďaka Daliborovi Karvayovi, ktorý si vyskúša nástroje, ktoré vytvorím a môžem počuť to, čo vyrobím a on mi ich hneď aj ohodnotí, najmä kvalitu ich zvuku. Naši rodičia sa dobre poznajú, sú hudobníkmi. Keďže Dalibor je vynikajúcim huslistom a ja som sa stal husliarom, zoznámili nás. Podarilo sa mi vypracovať sa na určitú úroveň, a tak môžem prísť za Daliborom, aby mi posúdil nástroje. Stali sme sa priateľmi, ktorí spolu veľmi dobre spolupracujú. Dalibor je veľmi ochotný a dá sa povedať, že aj on je rád, že v Turci pôsobí nejaký husliar. Môžem mu poslúžiť aj opravou jeho huslí. Mojím snom je vyrobiť nástroj, na ktorý by Dalibor hral, s ktorým by koncertoval. Je to vysoký cieľ, pretože Dalibor patrí do európskej interpretačnej elity a potrebuje už špičkový starý taliansky nástroj, ktorý je vhodný do veľkých sál. Je to ale tak, že aj nástroj robí huslistovi meno. Ak virtuóz hrá na Stradivariho alebo Guarneriho nástroji, takmer automaticky ho to zaraďuje medzi najlepších...„
Keď sme chceli počuť, ako hrajú husle „a la Kováčik„, mali sme smolu. „Áno, viem, je to paradox, ale ja neviem hrať na husle, preto ich nemôžem ani vyskúšať. Robí to môj otec, ktorý hru na tento nástroj ovláda. Ale navštevuje ma pomerne veľa huslistov, takže so skúškou kvality zvuku svojich nástrojov nemám problémy,„ vysvetľuje Branislav Kováčik.
Husliarska alchýmia
Na husliach je dôležité vypracovanie každého detailu, ak husliar vynechá čo i len jeden z nich, nástroj sa nemusí vydariť. Nedostatky sa síce neprejavia hneď, ale do jedného až dvoch rokov je jasné, či sú husle dobré, alebo nie. Laky si mieša každý majster sám. Môže si ich kúpiť, ale lepšie je bádať, študovať odbornú literatúru a nájsť si svoju vlastnú receptúru. Suroviny na výrobu laku musí každý husliar kompletne dovážať. Zväčša ide o exotické živice rôznej tvrdosti a pružnosti. Najčastejšie pochádzajú z Indie. Dá sa povedať, že každý husliar hľadá receptúru laku, ktorú používal Antonio Stradivari, ale aj to je problematické, pretože nikto nevie, ako bude vyzerať jeho výrobok o sto alebo dvesto rokov. Základná cena špičkových huslí sa pohybuje okolo 100-tisíc korún, ale v Náchode boli aj nástroje, ktoré sa dali podľa mladého turčianskeho husliara ohodnotiť na pol milióna korún.
„Rokmi si získavam meno a postupne zlepšujem aj kvalitu zvuku huslí. Súťaž v Náchode pre mňa znamenala veľmi veľa, lebo som sa na nej dozvedel veľa informácií o spôsobe vypracovania a dosiahnutia kvality zvuku nástroja a to ma posunulo odborne dopredu. V súčasnosti majú huslisti moje nástroje po celom Slovensku, poznajú ma v každom kúte krajiny, ale niekoľko mojich nástrojov sa dostalo aj do zahraničia, konkrétne do Nemecka. Aj niektorí českí výrobcovia sa orientujú skôr na nemeckých klientov, lebo v Čechách a na Slovensku sa kvôli horšej ekonomickej situácii hudobné nástroje horšie predávajú. A v Nemecku dokážu huslisti naše nástroje lepšie oceniť ako slovenskí a českí zákazníci,„ dodáva Branislav Kováčik. Na záver treba spomenúť, že každý husliar potrebuje pre svoju prácu pokojné prostredie. Branislav Kováčik ho našiel vo svojej dielni v malebnom prostredí maličkej Polerieky.



Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 31 127
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 260
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 15 572
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 9 861
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 265
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 907
  7. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 8 845
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 473
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 213
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 992
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Dušan Gregor: Martin si nezaslúžil prehrať tak vysoko

Piatková bitka o Strečno skončila jednoznačným víťazstvom Žiliny. Aktéri z obidvoch táborov sa však zhodli na tom, že výsledok úplne neodrážal dianie na ľade.

V derby sme nestačili na Žilinu.

Gader chcú rozvíjať

v Blatnici zriadili automatické parkovisko. Plánujú z neho financovať rozvoj doliny.

Automatické parkovisko je len prvým krokom k lepšej budúcnosti Gaderskej doliny.

Spílili nebezpečný strom

Viac než storočný strom mohol ohrozovať majetok i životy.

Strom bol nebezpečný, museli ho spíliť.

Martin zabojuje o prestížny titul

Metropola Turca je v hre o Európske hlavné mesto kultúry. Kompetentní sa odvolávajú na históriu, kandidatúru stavajú na projekte z roku 2008.

Igor Válek (vľavo) a Peter Cabadaj, ktorí zastrešujú projekt kandidatúry Martina na Európske hlavné mesto kultúry 2026.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ o 20.14 - doplnené o vyjadrenie Arriva Nitra

Nitra vybrala nového dopravcu, Arriva v súťaži neuspela

Dvaja neúspešní účastníci súťaže môžu podať námietky.

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Nad Pribylinou zhorela drevenica

Drevenica zhorela do tla.

Už ste čítali?