Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Začalo sa to pred rokmi...

Prvé nesmelé kroky za turčianskym folklórom sa viažu k folklórnemu súboru Turiec. V jeho programových blokoch sa následne zjavili choreografie Na Luciu, Na turčianskom dvore a Turčianski olejkári.

Prvé nesmelé kroky za turčianskym folklórom sa viažu k folklórnemu súboru Turiec. V jeho programových blokoch sa následne zjavili choreografie Na Luciu, Na turčianskom dvore a Turčianski olejkári. Aj na základoch týchto ojedinelých dôkazov o existencii folklórnych tradícií Turca (najväčším problémom bývalo presvedčiť poroty vtedajších súťaží folklórnych súborov o autentickosti použitého folklórneho materiálu, pretože nebol v povedomí odborníkov, ale o tom podrobnejšie pri príležitosti 50. výročia súboru, ktoré je už predo dvermi ) sa začal proces, ktorého výsledkom je to, čo sa nazýva folklórne hnutie.


Slávna „Detva„
Jeho najsilnejším podnetom však boli Folklórne slávnosti pod Poľanou, na ktorých bol v roku 1983 uvedený program – scénická freska - Turiec a Horná Nitra. V tom čase pôsobil v regióne len súbor Turiec (v Martine) a súbor Tiešňavan v Krpeľanoch. Ani v jednom z nich však turčiansky materiál nebol základom repertoáru.
Možnosť podieľať sa na samostatnom programe pozostávajúcom z ukážok autentického folklóru preto vzbudzovala skôr obavy než radosť, pretože autentických interpretov nebolo... Respektíve, nevedelo sa o nich. A ak boli, turčiansky folklór väčšinou nebol pre nich „to pravé orechové“. Za krátky čas, od januára (prvé stretnutie kolektívu vytipovaných pripravovateľov, ktoré vošlo do dejín turčianskeho folklórneho hnutia, sa konalo 8. januára 1983 v Slovenskom národnom múzeu) do júna, sa však podarilo temer nemožné. Pod vedením skúseného organizátora, inšpirátora a autora programov uvádzaných na folklórnych festivaloch vo Východnej i Detve Viliama Grusku sa podarilo zrealizovať etnografický i folklórny výskum, zaktivizovať budúcich členov folklórnych skupín v jednotlivých obciach, zhotoviť repliky ľudového odevu a dokonca zorganizovať prvé spoločné vystúpenie (v obci Dubové), ktoré bolo generálkou pred dňom D – dňom vystúpenia v detvianskom amfiteátri.
Úspech „v Detve„ sa stal inšpiráciou pre ďalšiu činnosť dedinských folklórnych skupín, ktoré tu Turiec reprezentovali a zároveň inšpiráciou pre vznik skupín nových. A stal sa samozrejme aj inšpiráciou pre možnosť pravidelnej prezentácie turčianskeho folklóru v jeho vlastnom, prirodzenom prostredí – pre vznik podujatia, ktoré dostalo názov Turčianske slávnosti folklóru.
Jeho dnes už dvadsaťročná história, tak ako história mnohých iných javov, zaznamenala rôzne zvraty a zmeny, obdobia kedy bolo na výslní i obdobia, kedy dokázalo pretrvať len vďaka obetavosti a tvrdohlavosti jeho pripravovateľov. Miestom ich konania boli Podstráne, Blatnica, Martin, Valča, aby nakoniec zakotvili v kultúrnych inštitúciách a uliciach mesta Martin, Vrútky a Turčianske Teplice, s vyvrcholením v jednej z najmalebnejších slovenských obcí, v Blatnici. K jeho organizátorovi Turčianskemu osvetovému stredisku pribudol významný spolupracovník - Turčianske združenie ľudovej kultúry (TUZLUK).


Našli, o bolo stratené
V programoch, ktoré sa postupne vyprofilovali v rámci dramaturgie slávností našli priestor nielen členovia dedinských folklórnych skupín a sólisti – inštrumentalisti i speváci, sprítomňujúci folklórne tradície vlastnej obce, ale aj členovia folklórnych súborov prezentujúcich folklórny materiál výraznejšie štylizovaný, spracovaný pre potreby javiskového uvedenia. Trvalé miesto v programe slávností si našli detské folklórne súbory a v posledných rokoch je dôstojný priestor poskytovaný ľudovým hudbám. Pravidelne sú k účinkovaniu prizývaní hostia – folklórne súbory domáce i zahraničné.
Sprievodným znakom a nesporným úspechom „slávností“ boli viaceré televízne záznamy na slávnostiach uvedených programov, rozhlasové nahrávky najlepších folklórnych skupín, nahrávka LP platne, CD disku i účinkovanie na najvýznamnejších folklórnych festivaloch. Za ich obrovský prínos však možno hlavne považovať to, že sa stali dôvodom a motívom pre vyhľadávanie toho, čo sa už považovalo za stratené – folklórnych tradícií Turca. Možno by sa dalo spočítať, koľko piesní sa podarilo zachytiť, koľko zaujímavých zanikajúcich javov pripomenúť. Presná štatistika by možno dokázala spočítať tých, ktorí sa na príprave slávností za tých 20 rokov podieľali: od tých, ktorí namáhali pamäť, aby si pripomenuli už zabudnuté piesne starých rodičov (ujo, teta, nie také, čo ste už počuli v rozhlase!), tých, ktorí aj v pokročilom veku našli odvahu a predstúpili „pred svet„ na javisko, aby zaspievali, zatancovali, či povedali, tých, čo po večeroch, po robote, všetko to „staré turčianske„ zaznamenávali – nahrávali, prepisovali, znotovávali a potom spoločne, opäť po večeroch a po robote hľadali ideálny výsledný tvar javiskového stvárnenia javu, čo by – nebyť ich - zapadol v zabudnutí. Zabudnúť by sme nemali ani na tých, čo niesli na pleciach ťarchu organizácie turčianskeho sviatku folklóru, konferenciérov, asistentov uvedenia programov, zvukárov...
Z tých, ktorí stáli pri počiatku nového života turčianskeho folklóru už viacerí odišli. Spomienkou na nich sú však fotografie, „ich„ pesničky i naša vďaka. Je ich žiaľ, už príliš mnoho na to, aby ich bolo možné vymenovať. Dievčatá a chlapci sa počas dvadsiatich rokov stali rodičmi a tradície rodnej obce už udržiavajú ich deti – napríklad, v Krpeľanoch kde bola ľudová bola hudba pred dvadsiatimi rokmi a je aj dnes. Pred dvadsiatimi rokmi ju však tvorili páni skôr vyššieho veku, dnes sú jej členmi eti, z ktorých viaceré sú deťmi a dokonca vnúčatami tých, ktorí folklórne tradície obce zakladali.

Nebude chýba jubilant
Po rokoch najväčšieho rozmachu, kedy boli programy Turčianskych slávností folklóru uvádzané v martinskom amfiteátri a ich súčasťou boli i komponované programy s účinkujúcimi z celého Slovenska, dopĺňané vystúpením profesionálnych umelcov a filmovou projekciou, sa programová štruktúra ustálila tak, aby uspokojila záujemcov o čo najširšiu škálu programových typov. Nechýbajú výstavy, živé pozvánky, vystúpenia folklórnych súborov – domácich i hosťujúcich, folklórnych skupín – detských i dedinských, galakoncert detských spevákov ľudových piesní, koncerty ľudových hudieb i medailón jubilanta – folklórneho súboru Turiec. Jubilejný 20. ročník obsahuje aj nové typy programov: - divadelné predstavenie uvedené v Slovenskom komornom divadle, filmové predstavenie uvedené v kine Strojár i komponovaný program venovaný ľudovej kultúre ako inšpirátorke tvorby významných slovenských umelcov – skladateľov i literátov. Obsahuje aj obzretie sa za predchádzajúcimi ročníkmi slávností – stretnutie tých, ktorí stáli pri ich zrode a trvaní a prispeli k tomu, že dnes sa tešíme už na ich 20. ročník.

Právo poakova, právo pozva
Snáď ja, ako jedna z tých, ktorí pri zrode Turčianskych slávností folklóru stáli, mám právo poďakovať všetkým, ktorých zásluhou pretrvávajú a sú súčasťou nášho kultúrneho života. A snáď mám aj právo a milú povinnosť tých, ktorí o ne majú záujem, srdečne pozvať na programy pripravené v rámci ich 20. ročníka.


Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 541
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 5 193
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 988
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 778
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 701
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 473
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 096

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Heger a iní alfa samci
  2. Anna Miľanová: Kresba z bloku: Mäsožravá rastlina?... 2022
  3. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq
  4. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Ostrý Kameň
  5. Anton Kovalčík: Ako sa nerobí štátny prevrat.
  6. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete
  7. Jozef Stasík: Ovplyvnia medvede budúce voľby?
  8. Matej Nagy: Dúbravský mesačník 3
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 812
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 377
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 4 034
  4. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 382
  5. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 108
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 2 876
  7. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 624
  8. Simona Kyselicová: Ako sa najhorší rok v mojom živote stal najlepším učiteľom. 2022, dámy a páni! 2 375
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  3. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Kalamita poriadne zamestnala aj cestárov.

Mimoriadna situácia platí v celom Žilinskom kraji.


4 h
Pred reprezentačnou prestávkou sa Martinu podarilo zdolať Trnavu.

Pred reprezentačnou prestávkou si Martinčania o niečo zdvihli náladu víťazstvom na ľade Trnavy. Po stretnutí sa skloňovali dve mená Miloš Fafrák a Vladimír Glosár.


5 h
MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


6 h
Výdatné sneženie komplikuje dopravu.

Správa ciest vyhlásila mimoriadnu situáciu v celom kraji.


22 h

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Heger a iní alfa samci
  2. Anna Miľanová: Kresba z bloku: Mäsožravá rastlina?... 2022
  3. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq
  4. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Ostrý Kameň
  5. Anton Kovalčík: Ako sa nerobí štátny prevrat.
  6. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete
  7. Jozef Stasík: Ovplyvnia medvede budúce voľby?
  8. Matej Nagy: Dúbravský mesačník 3
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 812
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 377
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 4 034
  4. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 382
  5. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 108
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 2 876
  7. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 624
  8. Simona Kyselicová: Ako sa najhorší rok v mojom živote stal najlepším učiteľom. 2022, dámy a páni! 2 375
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  3. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?