Článok pokračuje pod video reklamou
Július Ľudovít Švehla (1863-1909), ochotnícky herec, kultúrny pracovník (95. výročie úmrtia)
Vyučil sa za klobučníka a bol majiteľom klobučníctva v Martine. Ochotníčil a bol členom Slovenského spevokolu, vytvoril vyše 30 postáv. Venoval sa propagácii osvetovej práce a vydávaniu zábavno-poučných knižiek. V rokoch 1907-1909 bol richtárom v Martine. Pochovaný je na Národnom cintoríne.
Mária Klimová (1908-1954), prekladateľka, učiteľka (50. výročie úmrtia)
V prekladoch sa zamerala najmä na ruskú literatúru, z ktorej preložila viac základných diel, a to najmä L. N. Tolstého a M. Gorkého. Vystihla v nich atmosféru originálu vhodne volenými jazykovými a štylistickými prostriedkami.
Milan Hložek (1929-1975), scénický výtvarník (75. výročie narodenia)
Pôsobil ako krajčír v Prostějove, odevný modelár v Žiline, v Prahe, výtvarník a scénograf v DSNP Martin. Pôvodne sa zameral na tvorbu kostýmov, postupne sa prepracoval k scénografii. Navrhoval maľované dekorácie pre masové hry. Usiloval sa o scénografiu veľkého vizuálneho účinku. Navrhol aj okolo 40 výprav pre televízne inscenácie.
Elena Šoltésova (1855-1939), spisovateľka, redaktorka, osvetová pracovníčka (65. výročie úmrtia)
Do vydaja v januári 1875 bývala s rodičmi v Ľuboreči, potom žila v Martine, kde sa zapojila do verejnej činnosti. Bola čelnou predstaviteľkou spolku Živena, organizovala hnutie slovenských žien, školstvo a časopisectvo pre ženy. Spolupôsobila pri vydávaní almanachu Živena a ďalších časopisov Živeny. V literárnej tvorbe sa usilovala o stvárnenie skutočnosti. Písala umelecko-dokumentárnu a fiktívnu prózu poznačenú romanticko-sentimentálnymi prvkami. Debutovala novelou Na dedine a svoje celoživotné ideály vyjadrila v románe Proti prúdu. Dielo Moje deti bolo prijaté s priaznivým ohlasom a znamenalo prínos v slovenskej literatúre. Mimoriadne cenné sú jej literárnokritické state, v ktorých hodnotila tvorbu spisovateľov pod názvom Pohľady na literatúru. Publikovala vo viacerých novinách a časopisoch. Bola priekopníčkou v organizovaní emancipačného, kultúrneho a sociálneho hnutia slovenských žien, dievčenského školstva, časopisectva pre ženy, čím si vydobyla uznanie celej kultúrnej verejnosti a stala sa vedúcou osobnosťou ženského hnutia na Slovensku.
Ján Červeň (1919-1942), spisovateľ, stredoškolský profesor (85. výročie narodenia)
Po štúdiách pôsobil ako učiteľ na gymnáziu v Prievidzi. Písal novely, humoresky a obrázky zo života. Publikoval v periodikách. Svoje práce zhrnul do zbierky Modrá katedrála.
Ján Kohút (1829-1903), advokát, predseda Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku (175. výročie narodenia)
Účastník revolúcie 1848/49, 1861 podpisoval výzvu martinského meštianstva na schôdzu slovenských národovcov do Martina, bol členom Spolku na založenie interkonfesionálneho gymnázia s vyučovacou rečou slovenskou.
Vladimír Makovický (1862-1944), peňažník, podnikateľ, buržoázny politik (60. výročie úmrtia)
Bol vedúcim predstaviteľom slovenského hospodárstva a finančníctva. Spoluzakladal tlačiarne K. Salvu a Tatra-banku v Martine. Podporoval mladú slovenskú inteligenciu. Po vzniku republiky sa stal vedúcim organizátorom slovenského bankovníctva a pod jeho vedením sa Slovenská banka pretvorila na najväčší peňažný ústav na Slovensku. Bol signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa, členom SNR a jej užšieho vedenia v Martine.
Jozef Maliak (1854-1945), historik, prekladateľ, stredoškolský profesor (150. výročie narodenia)
Od roku 1938 žil v Martine, neskôr v Prievidzi. Bol kultúrnym a hospodárskym činiteľom, vydával a redigoval mesačník Domácnosť a škola. Prispieval do viacerých periodík, bol autorom viacerých článkov z pedagogiky, z dolnozemskej problematiky, z cirkevných a antických dejín. Prekladal prózu i poéziu z chorvátčiny do slovenčiny.
Anna Halašová (1864-1954), národnokultúrna pracovníčka (140. výročie narodenia, 50. výročie úmrtia)
Bola jednou z najaaktívnejších členiek Slovenského spevokolu v Martine, zahrala okolo 80 postáv. Stvárňovala najmä tragické hrdinky, ale i charakterové roly žien a krásavíc zo salónnych veselohier. Pochovaná je na Národnom cintoríne.
Jozef Horváth (1819-1906), národno-kultúrny pracovník (185. výročie narodenia)
Bol aktívnym účastníkom národnoobrodeneckého hnutia, podporovateľ akcií Ľ. Štúra, člen a knihovník Ústavu reči a literatúry česko-slovanskej, organizátor ochotníckeho divadla. Účastník slovenských politických a kultúrnych akcií, prispel k prijatiu MS do Martina. Pochovaný je na Národnom cintoríne.
Mária Alžbeta Zaiová (1779-1842), spisovateľka (225. výročie narodenia)
Bola autorkou nemecky písaných poviedok a veselohier, ktoré publikovala v rakúskych časopisoch. Bola organizátorkou divadelných predstavení, koncertov, prednášok a iných podujatí na zaiovských majetkoch v Uhrovci a v Bučanoch. Amatérsky sa venovala homeopatii.
Michal Guťan (1934-1982), ochotnícky herec, robotník (70. výročie narodenia)
Bol spoluzakladateľ, kmeňový herec a dlhoročný vedúci divadelného súboru Domu kultúry ROH ZŤS v Martine. Interpret výrazného prejavu, vytvoril okolo 30 úloh vo vyše 200 inscenáciách.
