Róbert Švehla už skončil s hokejom, Zdeno Cíger oblieka dres slovenského vicemajstra Slovana Bratislava, Peter Bartoš hráva v Českých Budějoviciach, Peter Smrek sa upísal nemeckému nováčikovi ligy - Wolfsburgu, a tak jediným Turčanom za veľkou mlákou zostal Radovan Somík. Ten v drese Philadelphie Flayers vo svojej druhej sezóne v NHL, hoci poznačenej až troma zraneniami, ktoré si vyžiadali operačné zákroky, to dotiahol s mužstvom až do finále východnej konferencie. V ňom síce letci už neprešli cez Tampu Bay, ale pre martinského odchovanca, to aj tak možno považovať za veľký úspech. Minulý týždeň sme privítali v našej redakcii Radovana Somíka a spolu sme sa ohliadli za jeho minuloročnou sezónou.
Táto sezóne bola pre vás určite zaujímavá aj tým, že v mužstve Philadelphie ste boli až traja Slováci – okrem vás aj Michal Handzuš a Branko Radivojevič. Netužili ste po tom, aby tréneri zložili kompletný slovenský útok?
S Brankom Radivojevičom som aj pár zápasov odohral. Dokonca v play off sme sa v jednom zápase – bolo to v Toronte, dostali na ľad spolu všetci traja. Bolo to super. Ale v ďalšom zápase nás tréner opäť rozhodil, ale nebolo to preto, že by nám to spolu nešlo. Naopak, rozumeli sme si. Ale to, že nás dal tréner aspoň na chvíľu dokopy, to bol od neho skôr taktický ťah, lebo útok vedený Michalom Handzušom s Markom Recchim a Johnom LeClairom na krídlach bol počas celej sezóny jednoznačne najlepšou formáciou nášho mužstva. Boli to ozajstní lídri, ktorí mužstvo ťahali aj keď sa mu nedarilo. Aj v play off hrali dobre. Ale, keďže spočiatku sa im nedarilo strelecky, tréner sa práve v zápase s Torontom rozhodol dočasne pomeniť útoky. Ono je to tak, niekedy pomôže jeden-jediný zápas, v ktorom si hráči majú šancu zahrať trochu iným štýlom, s niekým iným, ako s tými, na ktorých sú zvyknutí, aby sa potom znovu našli. Ako sa ukázalo, aj po vyhraných zápasoch sa tréner opäť rozhodol dať tento úderný útok dohromady. Bolo to dobre, pretože sa dostali zo stereotypu a tento úderný útok bol aj naďalej ťahúňom celého mužstva.
