Hoci túto vzdialenosť poznáme a nemusíme čakať na prechod Venuše popred Slnko, aby sme ju zmerali, starý spôsob si chceli vyskúšať aj súčasní astronómovia amatéri. Európska únia preto zorganizovala masové pozorovanie. Zapojili sa doň aj Martinčania. V hvezdárni Milana Rastislava Štefánika pri Gymnáziu Viliama Paulíniho-Tótha v tento deň otvorili brány dokorán každému. Hovorí Ivan Šabo, správca astronomickej pozorovateľne: „Európska únia si vybrala toto podujatie na popularizáciu astronómie. Urobili veľa preto, aby sa do merania času prechodu Venuše popred Slnko zapojilo čo najviac mladých ľudí. Výsledky merania sa posielali do Tatranskej Lomnice a odtiaľ do Paríža.„ Merania sa uskutočnili na celom území Slovenska i Európy a všetci boli spojení on-line cez internet. „Pomocou zmerania presného času z dvoch rôznych miest, ktorých súradnice poznáme, sme mohli vypočítať vzdialenosť Zeme od Slnka. Keďže všetky vzdialenosti v slnečnej sústave poznáme pomerne, tak sme mohli vypočítať všetky vzdialenosti v slnečnej sústave,„ dodáva členka astronomického krúžku Mária Kuková.
Do hvezdárne prišli pozorovať planéty stovky študentov. Uvedomovali si, že majú veľké šťastie. Miroslav Hamar, mladý astronóm z miestneho krúžku, svojim rovesníkom študentom vysvetľoval: „Po prvýkrát bol prechod Venuše popred Slnko pozorovaný 4.decembra 1639 v Anglicku a naposledy to bolo 6. decembra 1882.„ Byť pri tom, zažiť si to na vlastnej koži, vedieť, že dlhých približne 124 rokov prechod Venuše popred Slnko nikto neuvidí, znamenalo pre mladých aj kúsok adrenalínu. Do merania sa na Slovensku zapojili tisícky mladých ľudí. Namerané údaje mali odchýlky. Rozdiely spôsobilo to, že úkaz trval veľmi dlho a počas neho sa menili geometrické pomery pri topocentrickej transformácii a pozičný uhol Venuše počas kontaktov so slnečným diskom.