sa mladí ľudia určia poznávať prírodu, chrániť ju, starať sa o zver a súčasťou ich činnosti sú aj súťaže a spoločenské podujatia. Kluby mladých priateľov poľovníctva pri poľovníckych združeniach Jarolím v Sučanoch a Janková v Kláštore pod Znievom patria k najlepším v Turci. To dokazujú aj výsledky súťaží. V okresnom kole, ktoré sa uskutočnilo 6. júna v skanzene v Jahodníckych hájoch, bol najúspešnejším súťažiacim Samuel Skokňa zo Sučian, okrem neho sa do celoslovenskej súťaže prebojoval Pavol Brisuda z Kláštora pod Znievom, Milan Kubačka zo Sučian a ako náhradník ďalší Sučanec Martin Olbert, ktorí ukázali veľmi dobré vedomosti v poznávaní stôp zvierat, určovaní drevín, bylín, plemien poľovníckych psov, poľovníckej zoológii, odhade vzdialeností a určovaní azimutu, chôdzi na chodúľoch a streľbe zo vzduchovky. Toto družstvo predminulý týždeň reprezentovalo Turiec aj na celoslovenskej súťaži v Osrblí. V oblasti znalostí prírody a poľovníckej problematiky patrilo medzi popredné na pretekoch, ale nové podmienky hodnotenia streľby na olympijské terče Turčanov odsunuli až na dvadsiate miesto. Neúspech na strelnici si ale mladí turčianski priatelia vynahradili úspechom v literárnej súťaži o cenu Jozefa Serdela pre dopisovateľov krúžkov mladých poľovníkov, ktorú vyhral Peter Lauček z KMPP pri poľovníckom združení Jarolím.
Ako nám povedal predseda kultúrnej komisie SPZ v Martine Pavol Maršala, práca s mládežou naznačuje, že poľovnícke združenia sa v Turci budú aj v ďalších rokoch dobre starať o revíry. Samozrejme, dôležité je, aby legislatíva umožnila starať sa o zver a prírodu v našich lesoch ľudom, ktorí majú vzťah k prírode, aby prioritou nebol komerčný prínos poľovníctva, ale krása a bohatstvo revírov.
Obavy z nájomných zmlúv
„V súčasnosti sa pripravuje nový zákon o poľovníctve a dochádza k obnove nájomných zmlúv na uplatňovanie poľovníckych práv združeniami, ktoré sa uzatvárajú až na desať rokov. Poľovnícke združenia majú preto veľa práce na príprave dokladov. Vyžaduje si to veľa času a rokovaní, lebo nie všetci vlastníci pozemkov v poľovníckych revíroch chcú uzatvoriť zmluvy podľa cien určených zákonom. Myslím si, že ak niekto chce rozvíjať poľovníctvo na základe komerčného prístupu, nie je to najlepšie riešenie. Napríklad, poľovnícke revíry v Turci zaradili do tzv. jelenej oblasti, v ktorej nemôže byť ich minimálna výmera nižšia ako 2000 hektárov. Samozrejme, málokto vlastní takéto veľké plochy lesa, preto sú pre zachovanie jelenej zveri potrebné poľovnícke združenia. Vlastníci menších revírov nedokážu pre jeleniu zver vytvárať dobré podmienky. Príroda potrebuje pomoc človeka, až potom sa dostavia chovateľské výsledky. Nie som presvedčený, že pripravovaný zákon o poľovníctve spĺňa tieto kritériá. Vlaňajšiu petíciu, ktorá sa týkala novelizácie zákona o poľovníctve, podpísalo približne 350-tisíc ľudí, čo svedčí o tom, že názory poľovníckych združení a Slovenského poľovníckeho zväzu (združuje 100-tisíc členov) rešpektuje a prijíma aj verejnosť,„ povedal nám Pavol Maršala.
Ako sme sa od neho dozvedeli, ak by parlament schválil poľovnícky zákon v súčasnej podobe, v súkromných revíroch by mohla byť ohrozená kontrola lovu zveri. V súčasnosti plán lovu schvaľuje poľovníckym združeniam príslušný lesný úrad, ale v súkromnom revíri by bola kontrola problematická. Na Slovensku, a to platí aj o Turci, sú lesy bohaté na voľne žijúcu zver. Ale napríklad v Nemecku žijú zvieratá v lesných ohradách súkromných revírov. Poľovačka v ohrade stráca na zaujímavosti, preto domáci alebo zahraniční solventní klienti radi poľujú na Slovensku. Kvôli komerčnému pohľadu na lov sa vytratila voľne žijúca zver z lesov v Bulharsku.
Poľovníci pre verejnosť
„Nám ide o ochranu zveri a o tradície. Poľovníctvo, nie je strieľaním všetkého, čo sa hýbe. Ak zaniknú mnohé poľovnícke združenia, kto bude vychovávať generáciu detí a učiť ich láske k prírode a starostlivosti o zvieratá žijúce v nej? Kluby mladých priateľov poľovníctva organizujú množstvo brigád, aby fauna na Slovensku mohla prežiť. Pre ohrozené druhy zvierat musíme toho urobiť veľa. Napríklad hlucháň sa nesmie vôbec loviť, ale z hľadiska biotopu nemá tento druh podmienky na prežitie. Čo sa týka Turca, kedysi tu bol veľmi rozšírený zajac, v súčasnosti ho takmer nevidíme. Znamená to, že poľovníctvo a ochrana zvierat musí mať koncepciu určenú zákonom, a tá mu v súčasnosti chýba. Myslím si, poľovnícke združenia v Turci dokazujú, že im ide o prírodu a okrem toho dokážu zorganizovať aj zaujímavé podujatia pre verejnosť, akým bolo 19. júna v skanzene v Jahodníckych hájoch napríklad aj Turčianske halali,„ dodal na záver Pavol Maršala.
Autor: Braňo Grego