Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Rozprávkovo rozprávkový Feldek

Nie je to tak dávno, čo na javisku martinského divadelného Štúdia predstúpil pred svojich čitateľov Ľubomír Feldek. Témou príjemného marcového podvečera boli rozprávky. Príležitosť na ňu bola akurátna. Práve vyšla Veľká kniha slovenských rozprávok, ktorú

na knižný trh vyprevadilo Vydavateľstvo Reader‘s Digest Výber a jej autor odhaľoval počas „šnúry„ po Slovensku kúsok zo spisovateľského tajomstva a zo sveta fantázie, ktorá je jednou zo základných príchutí každej rozprávky. Martin nemohol obísť a Martinčania ho nesklamali. Prišli v hojnom počte a rozumeli mu. Rozprávkam i jemu, ktorý ich dával na žiadosť vydavateľstva dohromady. Rozumeli aj iným témam, ktorým sa spisovateľ pri stretnutí s čitateľmi a poslucháčmi nevyhne, rozumeli aj spomienkam, ba aj príbehom spojeným s fenoménmi: Martin a Feldek. To všetko bolo aj témou nášho rozhovoru. V jeho závere nezabudol poďakovať Martinčanom za pohodu a pekne strávený čas. Verí, povedal, že obojstranne.
Feldek a rozprávky. Pre mnohých netypické spojenie. A pre vás?
Pre každého Slováka je rozprávka materinským mliekom. Nedá sa nič robiť. Na rozprávkach sme vyrástli, vďaka rozprávkam pre prežili. A ja ešte hovorím, že každá rozprávka je ešte navyše - poriadna rozprávka.

Ľubomír Feldek pri autogramiáde v Martine. V meste, ktoré je pre neho symbolom kultúry a kultúrnosti a ku ktorému ho viaže nejedna pekná spomienka.


Aké je to vôbec pre spisovateľa - hľadať, zbierať, prerozprávať rozprávky? Bola to pohoda alebo tvrdá práca?
Bola to pre mňa radosť. Človek niekedy síce nevie, čo chce a aj ja som si donedávna myslel, že sa mi nechce písať pre deti. Pretože - moje deti mi už odrástli. Ale keď som túto objednávku dostal, zistil som, že ma veľmi baví, že sa mi chce do toho ísť, že mi to pripomína tú výbavu z detstva, ktorú ešte v sebe mám.
Skúste sa pri nej pristaviť. Môže ešte rozprávka súčasníkovi niečo nové dať?
Tejto práci som venoval hodne času. Úloha bola jasne daná. Rider‘s Digest chcel vydať reprezentatívnu knihu rozprávok, mala ich tam byť polstovka, známych i rozprávok autorských, čo vyzerá na prvý pohľad paradoxne, lebo rozprávky sa vždy aj tvorili aj preberali zároveň. Rozprávky sa totiž podobajú. Nevie sa, či niektoré arabské rozprávky neboli kedysi perskými a naopak, alebo či aj dvakrát „neprebehli„ hore-dolu. Medzinárodný rozprávkový fond sa chápe dnes tak, že všetky rozprávky patria všetkým národom a je zbytočné hľadať ich pôvod. Dôležité ale je, aby rozprávka nadobudla v každom národe takú podobu a originalitu, že sa stane jeho majetkom. A to treba zdôrazniť aj pri slovenských rozprávkach - kedysi anonymných, neskôr so známymi autormi.
A čo moderný spisovateľ? Akú ambíciu má, keď drží v rukách staré rukopisy so vzácnym obsahom a uvedomuje si, že je len ďalším v štafete odovzdávania rozprávky?
Chcel som pokračovať v tradícii originálnej línie slovenskej rozprávky. Svoju úlohu som chápal ako výzvu a šancu vložiť do originálnej rozprávky skúsenosť s kompozíciou, napätím, s vybudovaním krásneho poviedkového tvaru. Ten nemusel byť kedysi prvoradý, preto sú niektoré naše rozprávky také rozvláčne. Zberatelia, a ani Dobšinský nebol iný, mali niekedy viac verzií toho istého príbehu a keďže nechceli ublížiť ani jednej, použili všetky. V prípade Dobšinského tento postup znásobovala jeho úcta k akémukoľvek materiálu viažúcemu sa k národu. Podľa mňa bol prvým slovenským etnografom a mal snahu zachovať všetko, čo zozbieral. No, čo je pekné pre etnografa, nemusí byť pekné pre čitateľa. Veď nie každý rozprávač je rovnako kvalitný. Preto je tu priležitosť aj pre moderného spisovateľa, aby sa k rozprávkam vracal. Nerobí sa to len na Slovensku či v Čechách, ale aj inde. Je to v povahe rozprávky, že „ide„ storočiami a každé ju môže uchopiť po svojom.
Čítali ste svojim deťom rozprávky?
Isteže, čítal. Tak, ako číta každý rodič. Deti sú vďačnými poslucháčmi.
A nemyslíte, že ich v poslednom čase viac lákajú akčné filmy, počítačové hry a s rozprávkami nevedia žiť a často sa s nimi nevedia stotožniť. Prečo je rozprávka dôležitá? Prečo je dôležité rozprávky vydávať aj napriek tomu, že náš svet je taký, aký je?
Žijeme v istej historickej chvíli. Vstúpili sme do Európy, už nemáme železnú oponu. Všetky deti vedia po anglicky a otvára sa nám svet. Viac-či menej vstrebávame skúsenosti vyspelých národov a akosi prirodzene sa orientujeme na to, v čom nás kedysi okliešťovali. Orientujeme sa - von. Je pravda, že deti čítajú skôr Harryho Pottera, ale ja to tým deťom nevyčítam. Ale treba si pritom uvedomiť jednu vec. Vyspelý svet od nás neočakáva, že sa staneme Angličanmi či Američanmi. Svet od nás očakáva, že prinesieme niečo svoje do Európy. Niečo, čo máme len my. To je v dnešnej dobe dôležité a mali by sme si to uvedomiť.
Vy ste sa pred časom presťahovali do Prahy. Je pre vás vzdialenosť od Slovenska tým, čo vás vzďaluje, alebo približuje ku Slovensku a Slovákom?
Slovenský spisovateľ zostane slovenským spisovateľom aj potom, keď sa presťahuje, trebárs, na Nový Zéland. Tam to nehrá úlohu. Spisovateľ je pohrúžený v jazyku a ten je jeho domovom.
Ste spisovateľ, dramatik, básnik, najnovšie už aj glosátor verejného života. V ktorej z týchto polôh sa cítite nejlepšie? Ktorá vám najviac vyhovuje?
Skutočne sa niekedy neviem ubrániť tomu, čomu hovoríte glosátorstvo. Hoci žartom hovorím, že je to preto, aby som mal fotografiu v novinách. No nie som až taký potrebný glosátor. Slováci sú taký národ, ktorý sa vie rozhádať, ale po troche rozhovoru, možno pri poháriku borovičky, sme kamaráti a rýchlo zabudneme na rozdielne názory. A to je pekné, to sa aj mne páči. Preto sa usilujem venovať sa veciam, ktoré nemajú nič spoločné s politikou, nič spoločné s tými krátkodychými vecami, ktoré dnes sú tu a zajtra pominú.
Čo vás spája s Martinom? Čo vám toto mesto pripomína okrem pekných jarí so slovom, ktorých ste sa neraz zúčastnili?
28. marca sa tu svojho času narodila moja žena. Mám k nemu aj takýto vzťah. Ale je pravda, že Martin je úžasná kolíska slovenskej kultúry. Nevedno prečo, ale z Martina vzišli skutočne úžasní ľudia. Ak by som mal v tejto chvíli vybrať niekoho z nich, tak to bude Janko Jesenský. Bol na svoj čas moderným básnikom, prozaikom. Vniesol do slovenskej literatúry nové prvky - sebairóniu, stvoril lyrický humor, odpatetizoval poéziu, ale najmä: bol tvorcom živého básnického prekladu, ktorý dodnes odoláva času. Pričinil sa o to, že slovenský preklad je najlepší na svete - zachováva nielen formu, ale aj obsah. Jeho meno mi najviac evokuje Martin.
Ste známy svojou úctou k slovu, k slovenskej reči. Dnes ju média všeobecne dosť kazia. Nie ja vám z toho smutno?
Je. Je to paradox, ale úpadok reči sa prejavuje vypuklo práve teraz, keď si Slováci vydobyli svoju hviezdičku v Európe a splnili si tak svoj tisícročný sen. Keď idete autom z Čiech, prvé, čo vás na hranici privíta, je, či nemáme niečo k precleniu (správne: na preclenie). Prvé slovo a už chyba. To isté sa mi stalo v Martine. Bol som v Pasáži na obede, a tam bolo čosi v jedálnom lístku k použitiu, nie na použitie. Koľké roky nám trvá Slovákov naučiť, že slovenčina nepozná prádlo, ale bielizeň... A naraz sa uvoľní trhová sloboda a hneď za tým ide „sloboda„ tvorby rôznych nápisov. Slovenčinu si treba pestovať. Nie je to purizmus, je to nevyhnutnosť. To, čo máme teraz, stálo mnoho obetí, bola to obrovská námaha, ktorá stála za uzákonením spisovnej slovenčiny. Je neprípustné zahadzovať to za hlavu.


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  3. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  4. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  5. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  9. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  1. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 16 304
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 595
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 7 846
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 506
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 044
  6. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 6 675
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 446
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 275
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 157
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 902
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V martinskej nemocnici očkujú 300 zdravotníkov denne

Kapacitu očkovaných plánujú v najbližších dňoch rozšíriť na 500 očkovaných za deň.

V martinskej nemocnici plánujú v najbližších dňoch očkovať 500 zdravotníkov denne.

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

V Dubnici sme dostali tenisového kanára

Zápasy proti Dubnici nám nevychádzajú. Druhýkrát po sebe sme od tohto tímu inkasovali šesť gólov.

Zápas v Dubnici nám nevyšiel.

Krádež v dedine prekvapila

Neznámy muž si do svojho auta naložil celkom novú zbernú nádobu na kuchynský odpad.

Neznámy muž ukradol na Bystričke novú smetnú nádobu na kuchynský odpad.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

V druhom kole v Nitre otestovali takmer 41-tisíc ľudí

Väčšina ľudí využila novú aplikáciu, aj vďaka nej sa netvorili rady.

Už ste čítali?