kraja (ŽSK), konkrétne vrútockého primátora Ľubomíra Bernáta a generálneho riaditeľa Neografie Alexandra Lilgeho.
Do rúk krajských poslancov sa dostala koncepcia rozvoja cestovného ruchu v ŽSK a program hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja, teda už podľa názvu kľúčové materiály pre ďalšie fungovanie ešte stále mladého samosprávneho územia. Tieto materiály boli spracované v roku 2003, ale tvorili sa oveľa skôr, pravdepodobne ešte v čase, keď sa krajská samospráva iba konštituovala a podpísalo sa to aj na kvalite týchto kľúčových dokumentov. „Keď sme si podrobnejšie preštudovali tento materiál, tak sme mali k podstatnej časti vážne výhrady a nemohli sme s ním súhlasiť,„ hovorí Alexander Lilge. Prečo? Vysvetľuje: „Obsahoval isté veci, ktoré podľa nás neboli dôležité a pre región rozhodujúce, a na druhej strane v ňom práve to dôležité a rozhodujúce chýbalo. Nemohli sme to nechať tak, preto sme sa s kolegom Bernátom dohodli, že každý z nás si vytvorí tím spolupracovníkov a spoločne prepracujeme tento materiál. On sa stal garantom pre oblasť cestovného ruchu a ja som si vzal na starosť okruh hospodárskeho rozvoja.„
Obaja poslanci slovo aj splnili. Kľúčovým sa ukázal byť materiál o hospodárskom a sociálnom rozvoji Turca, ktorý ako úvodnú verziu vypracoval známy odborník a vysokoškolský pedagóg Miroslav Tuma. Koncom júna sa potom v Neografii zišiel manažérsky výkvet Turca, inak povedané takmer každý, kto v hospodárskom živote tohto regiónu niečo znamená, alebo znamenal. Spolu s nimi aj zástupcovia miest a obecných samospráv a ďalší odborníci, napríklad bývalý minister Peter Magvaši. Vo vecnej debate posúdili pripravený materiál, niektoré závery prijali, ďalšie odporúčali na doplnenie či aktualizáciu. Do konca júla si dali čas, aby každý doplnil tento programový materiál o časť, ktorej sa profesne venuje, aby sa v auguste zrodila jeho definitívna podoba, ktorú by potom poslanci predložili krajským predstaviteľom ako turčianske odporúčanie a turčiansky pohľad na možnosti, trendy a priority rozvoja priemyslu, poľnohospodárstva a cestovného ruchu v našom regióne.
Ako sme sa dozvedeli dominanty týchto zámerov sa opierajú o reálne smery rozvoja priemyslu v Turci. Je to predovšetkým rozvoj už existujúceho priemyslu a odvetví a jeho ďalšie rozširovanie a potom orientácia na odvetvia, o ktorých sa už dnes vie, že sa môžu rozvíjať najmä v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu na Slovensku a ešte konkrétnejšie s výstavbou automobilky KIA pri Žiline. Program akceptuje aj rozvoj ďalších, najmä nových podnikov, ktoré dobre fungujú.
Bude však Žilina akceptovať tento „dobrovoľný„ turčiansky pohľad na vec? Alexander Lilge je optimista: „Materiál, o ktorom som hovoril, sa tvoril už pomerne dávno, veci sa za tie roky posunuli a zmenili, o potrebe aktualizovať ich niet podľa mňa pochýb. Ja si myslím, že je len dobre, že sme vytvorili svoj pohľad na to, čo máme a čo chceme mať. Pritom to nie sú len nejaké zbožné želania, vychádzali sme nielen z našich skúseností a zámerov, ale aj z celoslovenských analýz, konkrétne z Národného rozvojového plánu SR do roku 2007. Som presvedčený, že Žilinský samosprávny kraj našu iniciatívu i takto odborne formulovanú mienku privíta a kolegovia poslanci aj z iných regiónov ju budú akceptovať.„
Napokon, na to sme si zvolili poslancov do samosprávneho kraja. Aby cítili zodpovednosť aj za to, aké miesto sa Turcu v rozvojových programoch kraja ujde, aby náš región nebol popoluškou a dostal, čo mu patrí. Na to majú poslanci náš mandát a z času na čas nie je na škodu sa spýtať, ako ho plnia.
Autor: baj