Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Rasťo Piško: „Ak ma niekto sparoduje, budem poctený...„

Keď som sa pýtala na Rasťa Piška niektorých jeho bývalých učiteľov na terajšej Združenej strednej škole obchodu a služieb v Martine, nevedeli mi odpovedať. Nijako im vraj v pamäti špeciálne neutkvel. Veru tak, jeden zo súčasných najvýraznejších imitátorov

a humoristov na Slovensku bol priemerným, nenápadným výrastkom. Spomenuli si však na jeho ročník vďaka jednej nezvyčajnosti: počas vyučovania niektorý z učňov neprestajne čítal knihy pod lavicou. Ale či to bol Piško? Ktohovie... A veruže bol!
Takže, pán Piško, prezraďte, čo ste to pod tou lavicou ustavične čítali?
Vtedy, rovnako ako aj teraz, som sa intenzívne zaujímal o film a divadlo, a tak to bola väčšinou literatúra z tejto oblasti. Zbožňoval som knižné vydania hier Voskovca a Wericha, divadla Semafor a to málo, čo vtedy vyšlo z tvorby Lasicu a Satinského. Pretože bol socializmus a veľa takýchto kníh nevychádzalo a bolo sa k nim ťažké dostať, mal som, našťastie, kamarátov v Matici slovenskej, ktorí mi pri výpožičkách pomáhali.
Takže žiadny Winnetou?
Ale áno. V detstve som čítaval asi všetko, čo chlapci v detstve čítavajú. Boli to predovšetkým mayovky, verneovky, ale mal som rád aj knihy Astrid Lindgrenovej, Jacka Londona a mnoho ďalších. Prečítal som toho veľa, tuším celú Miestnu ľudovú knižnicu v Abramovej, čo bolo vyše tisíc zväzkov. Keď náš pán učiteľ Kodýdek objednával do knižnice nové knihy, dal mi vypracovať zoznam, aby som objednal tie, ktoré ešte nemáme.
Čo sa vám vybaví pri spomienke na učňovské roky?
Rád spomínam na spolužiakov a dievčatá, s ktorými som sa nevidel už celé veky. A aj na niektorých pedagógov, ktorí sa mi uchovali v pamäti - Lettricha, naše slovenčinárky Halasovú a Lissnikovú, učiteľa brannej výchovy Gromnicu a najmä na nášho triedneho Junasa, ktorý vo mne, okrem iného, podnietil lásku k cestovaniu. Cestovali sme s ním po zahraničí už od prvého ročníka. Nešlo o klasické školské výlety. To nie. Jednoducho prišiel do triedy, oznámil, že má cez víkend namierené do Prahy, Berlína alebo Budapešti a spýtal sa nás, či nechceme ísť s ním. A tak sme sa desiati - jedenásti v piatok po vyučovaní s triednym odobrali rovno k vlaku a v pondelok sme sa zasa vrátili rovno do školy. Ale myslím si, že som nebol žiadny mimoriadny živel a okrem občasného fajčenia na záchode som nič mimoriadne nevyviedol. Žiadne pochabosti, na ktoré by som si v súvislosti so školou mal spomenúť, za sebou nemám.
Takže sám priznávate, že ste boli nenápadným. Ale aký ste boli študent?
Priznávam. V tomto období som síce začínal na javisku ochotníckeho divadla, ale badať to na mojom správaní nebolo. Ako žiak som pravdepodobne patril k tým lepším, lebo na konci môjho štúdia mi ZRPŠ venovalo knihu „za výborný prospech v školskom roku 1979/80„. Je to kniha od bulharského spisovateľa Jordana Radičkova Všetci a nik a mám ju dodnes.
Medzi študentmi sa pestuje akási kultúra triednych prezývok. Mali ste nejakú?
Občas ma spolužiaci oslovovali „Umelec„, na čo som bol celkom hrdý. Ale spomínam si, že prezývku mala naša trieda. Keďže inštalatéri sme chodil do triedy so zámočníkmi, čo sa zapisovalo ako Z-I, „prezývali„ nás medzi učiteľmi i študentmi - zoologicko-imbecili.
Vyštudovali ste za inštalatéra a dlho ste túto prácu vykonávali. Žije ešte vo vás aspoň časť z tohto remesla, alebo sa úplne vytratilo?
Samozrejme, že som na inštalatérčinu nezabudol. Veď som sa ňou živil takmer 15 rokov. Ale ako vo všetkých oblastiach nášho života, aj v tomto remesle išiel vývoj dopredu. Drobné závady, ako pokazený splachovač či kvapkajúci vodovod, si opravujem sám. Vedel by som si
poradiť aj s väčšími prácami, ale, žiaľ, už nemám doma potrebný „vercajg„ a problémy sú aj so zháňaním materiálu. Mojou špecialitou je momentálne „diagnostikovanie„ závady a svojím kamarátom viem povedať, o akú poruchu ide a koho majú zavolať.
Jeden z vašich učiteľov Ľudovít Lettrich na vás prezradil, že ste sa vraj verejne ako imitátor Jozefa Kronera, okrem iného aj skvelého rozprávača známej televíznej rozprávky Maťko a Kubko, prejavili na lyžiarskom výcviku v Jasenskej doline, čím ste mnohých prekvapili. Bolo to prekvapenie aj pre vás, alebo ste cítili, že imitátor a humorista vo vás niekde drieme už dlhšie?
Hlasy imitujem od štrnástich rokov, takže na strednej škole som už mal vytvorený pomerne široký repertoár. A tú situáciu na mňa narafičili moji spolužiaci a kamaráti. Parodovaním našich učiteľov a populárnych hercov som ich zabával už dlhšie, ale prasklo to až na spomínanom lyžiarskom výcviku. Jednoducho ma „nabonzovali„ profesorom a odvtedy som už nemal pokoj.
Vraj ste už onedlho „imitátorsky„ vystupovali na akejsi akcii, ktorá vám pomohla na dráhu, po ktorej sa pohybujete doposiaľ. Ako to všetko bolo?
Išlo o futbalový zápas medzi hercami martinského divadla a novinármi vtedy Života Turca v Turčianskych Tepliciach v roku 1978. Akciu moderoval Jano Šesták, s ktorým som vtedy spolupracoval v Divadle malých javiskových foriem Dimafor pri vtedajšom Závodnom klube ROH ZŤS. Práve on ma oslovil, aby som v prestávke vystúpil s imitáciou známych českých a slovenských hercov, ktorých som mal vtedy v repertoári. V tomto divadle som v podstate vyrastal ako ochotník. Až v roku 1991 som začal profesionálne hrať v Žiline, zároveň v rozhlase a neskôr v televízii s Nogom a Skrúcaným.
Zvyknete parodovať politikov na základe ich výrokov a vlastností. A teraz buďte trošku sebakritický: Má Rasťo Piško vlastnosť, ktorú možno karikovať?
Určite by sa niečo našlo. Každý človek má isté charakteristické vlastnosti, gestá, farbu hlasu, dikciu a typické frázy, ktoré sa dajú karikovať. Istotne ich mám aj ja, ale ktoré to sú, to vám neprezradím. Keby som o nich vedel, tak ich odstránim. To je vlastne úloha pre imitátora a parodistu a v tom je aj jeho umenie: vystihnúť v náznaku a v skratke podobu toho
druhého. Ak sa nájde taký imitátor, ktorý dokáže sparodovať mňa a ostatní ma v tej karikatúre spoznajú, tak budem mimoriadne poctený.
Dokážete si urobiť „srandu„ aj zo seba? Znesiete zábavu iných na váš účet?

Rasťo Piško doma pri práci so svojím psíkom Pigim.


Samozrejme, človek, ktorý nemá zmysel pre sebairóniu, nemá právo robiť humor. Mnohí sa chceli zabaviť na môj účet, ale myslím si, že sa im to zatiaľ veľmi nepodarilo. Kedysi, v jednom denníku, ktorý už skrachoval, vychádzali akési „Listy Piškovi z dediny Malá Amerika„. Bol to však taký násilný a jedovatý humor, že človeku sa z toho ježili vlasy na hlave. A čo bolo podstatné, nikto sa na tom nesmial.
Z pozície imitátora ste sa presunuli k humoristovi, satirikovi politickej scény. Myslíte, že na Slovensku je stále záujem o tento druh humoru, alebo sú ním diváci už unavení rovnako ako samotnými politikmi a politikou?
Je pravda, že politici nám zovšedneli a figúrky typu Ľupták, Slota, Mečiar či Húska pomaly miznú do zabudnutia a noví tvoria akúsi sivú masu. Za tie roky sa naučili obliekať, kultivovane vystupovať a rozprávajú nám rovnaké frázy. Už takmer nevidieť rozdiel medzi opozíciou a koalíciou. Odhaliť to, kto je hlúpy či múdry, kto to myslí dobre a kto je podvodník, je oveľa ťažšie. Ide o to, či to ľudia ešte chcú vôbec odhaľovať. V každej spoločnosti je väčšina ľudí, ktorá politickú satiru odmieta, lebo politike nerozumejú alebo nechcú rozumieť. Ale existuje aj výrazná menšina, ktorá si demokraciu bez satiry nevie predstaviť. Najväčšiu divácku skupinu u nás aj vo svete tvorí mládež, ktorá sa chce zabávať a programovo odmieta všetko, čo by jej len trochu mohlo zaťažiť mozgové závity.
Veľkou konkurenciou vám je teraz Uragán, ktorý si získal popularitu práve vďaka tomu, že sa politickej téme vyhýba. Neuvažovali ste v tomto smere nad zmenou?
Nie že by som nedokázal vyprodukovať zábavu typu, aký robí Uragán, ale nikdy som nič podobné nerobil. A obávam sa, že keby som začal, poklopalo by si pár ľudí, ktorí ma poznajú, prstom na čelo. Rovnako je to aj s Uragánom. Nerobia satiru, lebo to nevedia a nechcú robiť. Čo sa týka mňa, budem vždy robiť taký humor, ktorý sa páči predovšetkým mne a diváci sa môžu pridať. Ak nie, majú na výber iných humoristov. Nijakou zmenou sa nezaoberám a nič si neplánujem, lebo v humore sa to ani nedá. Humorista potrebuje jednoducho priestor a čas, aby ukázal, čo chce povedať a čo v ňom je. Myslím si, že dnes nájdeme viac humoru v knihách a v divadlách ako v televízii. Televízia sa uberá cestou zábavy, súťažných kvízov a talkshow, kde vystupujú ľudia z ulice a zabávajú sami seba. Ubúda kabaretov, málokto na Slovensku už dokáže napísať vypointovanú scénku alebo skeč. Priznám sa, že toto nie je cesta, ktorou by som chcel ísť. Ale všetko ostatné je otvorené.
Vaša satira sa dokáže osoby, na ktorú ňou mierite, dotknúť. Nestáva sa, že vám to pri prípadnom stretnutí „vytmaví“?
Preceňujete Slovákov. Sme v podstate zbabelý národ a za roky socializmu sme si zvykli šomrať a nadávať doma alebo v krčme. Viem, že mnohí ma nemajú radi, ale povedať mi to do očí našlo za tie roky odvahu len pár ľudí, ktorých by som spočítal na prstoch dvoch rúk. Niektorí si kompenzovali svoju nenávisť výhražnými anonymami, ale aj to som prežil. A som na to aj patrične hrdý, lebo Nemci majú jedno príslovie: „Veľa nepriateľov – veľká česť!„
Ste herec, scenárista, humorista, imitátor. Čím ešte nás chcete prekvapiť v budúcnosti?
Pracujem na niekoľkých veciach, ale pokiaľ neuzrú svetlo sveta, nemá zmysel o nich hovoriť. Hádam spomeniem len to, že pripravujem knižku humorných poviedok a píšem divadelný kabaret pre seba a kolegov Nogu a Skrúcaného, s ktorým by sme možno už túto zimu mohli vyraziť na turné po slovenských mestách.


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  2. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  5. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  6. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  8. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  9. Pomáhajte čítaním
  10. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  1. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  2. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  3. Budúcnosť M&A v Európe
  4. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  5. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  6. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  7. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  10. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 31 612
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 349
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 676
  4. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 9 126
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 041
  6. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 713
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 543
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 493
  9. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 416
  10. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 342
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Primátor Danko zvolal zastupiteľstvo, poslanci budú rozhodovať aj o rozpočte

Rokovanie Mestského zastupiteľstva v Martine sa uskutoční vo štvrtok 26. novembra od 9. hodiny.

Ján Danko, primátor Martina.

Pri Braňovi Stolárikovi sa na martinskej lavičke vystriedalo dvanásť trénerov

Do zoznamu legiend martinského hokeja treba určite zaradiť aj Branislava Stolárika. Odchovanec klubu prišiel prvýkrát na Podháj ako šesťročný a s krátkymi prestávkami pôsobí v štruktúrach klubu už štyridsaťštyri rokov. Bol pri všetkých úspechoch Martina v ére samostatnosti.

Branislav Stolárik v martinskom drese.

Školáci výkresmi poďakovali vojnovým veteránom

Adresátov ďakovných výkresov našla Evanjelická spojená škola vďaka spolupráci s Jozefom Petrášom, predsedom Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Martine.

 Ondrej Kučera sa obrázku a ďakovnej pohľadnici žiakov evanjelickej školy veľmi potešil a žiakom poprial veľa tvorivosti v ich ďalšom štúdiu.

FOTO: Časy koronové objektívom talentovaného fotografa z Martina

Fotografovanie testovania bolo pre Romana Adamjáka niečím celkom novým.

Aj neobvyklé ťažké časy môžu byť múzou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vianočné trhy v Martine budú

Druhá vlna koronavírusu slabne, no ťažko povedať, akú silu bude mať v predvianočnom období. Mesto napriek tomu pripraví vianočné trhy. Budú mať ale svoje epidemiologické pravidlá.

Na rýchlostnej ceste R1 sa dnes stala ďalšia nehoda, vodič je popálený

Po prvej nehode zomrela žena, po druhej bojuje o život muž.

Polícia vyšetruje masívne podozrenia z tunelovania Agrokomplexu

Rezort hovorí o závažných zisteniach v štátnom podniku. V minulosti ho riadili nominanti SNS.

Už ste čítali?