Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Rasťo Piško: „Ak ma niekto sparoduje, budem poctený...„

Keď som sa pýtala na Rasťa Piška niektorých jeho bývalých učiteľov na terajšej Združenej strednej škole obchodu a služieb v Martine, nevedeli mi odpovedať. Nijako im vraj v pamäti špeciálne neutkvel. Veru tak, jeden zo súčasných najvýraznejších imitátorov

a humoristov na Slovensku bol priemerným, nenápadným výrastkom. Spomenuli si však na jeho ročník vďaka jednej nezvyčajnosti: počas vyučovania niektorý z učňov neprestajne čítal knihy pod lavicou. Ale či to bol Piško? Ktohovie... A veruže bol!
Takže, pán Piško, prezraďte, čo ste to pod tou lavicou ustavične čítali?
Vtedy, rovnako ako aj teraz, som sa intenzívne zaujímal o film a divadlo, a tak to bola väčšinou literatúra z tejto oblasti. Zbožňoval som knižné vydania hier Voskovca a Wericha, divadla Semafor a to málo, čo vtedy vyšlo z tvorby Lasicu a Satinského. Pretože bol socializmus a veľa takýchto kníh nevychádzalo a bolo sa k nim ťažké dostať, mal som, našťastie, kamarátov v Matici slovenskej, ktorí mi pri výpožičkách pomáhali.
Takže žiadny Winnetou?
Ale áno. V detstve som čítaval asi všetko, čo chlapci v detstve čítavajú. Boli to predovšetkým mayovky, verneovky, ale mal som rád aj knihy Astrid Lindgrenovej, Jacka Londona a mnoho ďalších. Prečítal som toho veľa, tuším celú Miestnu ľudovú knižnicu v Abramovej, čo bolo vyše tisíc zväzkov. Keď náš pán učiteľ Kodýdek objednával do knižnice nové knihy, dal mi vypracovať zoznam, aby som objednal tie, ktoré ešte nemáme.
Čo sa vám vybaví pri spomienke na učňovské roky?
Rád spomínam na spolužiakov a dievčatá, s ktorými som sa nevidel už celé veky. A aj na niektorých pedagógov, ktorí sa mi uchovali v pamäti - Lettricha, naše slovenčinárky Halasovú a Lissnikovú, učiteľa brannej výchovy Gromnicu a najmä na nášho triedneho Junasa, ktorý vo mne, okrem iného, podnietil lásku k cestovaniu. Cestovali sme s ním po zahraničí už od prvého ročníka. Nešlo o klasické školské výlety. To nie. Jednoducho prišiel do triedy, oznámil, že má cez víkend namierené do Prahy, Berlína alebo Budapešti a spýtal sa nás, či nechceme ísť s ním. A tak sme sa desiati - jedenásti v piatok po vyučovaní s triednym odobrali rovno k vlaku a v pondelok sme sa zasa vrátili rovno do školy. Ale myslím si, že som nebol žiadny mimoriadny živel a okrem občasného fajčenia na záchode som nič mimoriadne nevyviedol. Žiadne pochabosti, na ktoré by som si v súvislosti so školou mal spomenúť, za sebou nemám.
Takže sám priznávate, že ste boli nenápadným. Ale aký ste boli študent?
Priznávam. V tomto období som síce začínal na javisku ochotníckeho divadla, ale badať to na mojom správaní nebolo. Ako žiak som pravdepodobne patril k tým lepším, lebo na konci môjho štúdia mi ZRPŠ venovalo knihu „za výborný prospech v školskom roku 1979/80„. Je to kniha od bulharského spisovateľa Jordana Radičkova Všetci a nik a mám ju dodnes.
Medzi študentmi sa pestuje akási kultúra triednych prezývok. Mali ste nejakú?
Občas ma spolužiaci oslovovali „Umelec„, na čo som bol celkom hrdý. Ale spomínam si, že prezývku mala naša trieda. Keďže inštalatéri sme chodil do triedy so zámočníkmi, čo sa zapisovalo ako Z-I, „prezývali„ nás medzi učiteľmi i študentmi - zoologicko-imbecili.
Vyštudovali ste za inštalatéra a dlho ste túto prácu vykonávali. Žije ešte vo vás aspoň časť z tohto remesla, alebo sa úplne vytratilo?
Samozrejme, že som na inštalatérčinu nezabudol. Veď som sa ňou živil takmer 15 rokov. Ale ako vo všetkých oblastiach nášho života, aj v tomto remesle išiel vývoj dopredu. Drobné závady, ako pokazený splachovač či kvapkajúci vodovod, si opravujem sám. Vedel by som si
poradiť aj s väčšími prácami, ale, žiaľ, už nemám doma potrebný „vercajg„ a problémy sú aj so zháňaním materiálu. Mojou špecialitou je momentálne „diagnostikovanie„ závady a svojím kamarátom viem povedať, o akú poruchu ide a koho majú zavolať.
Jeden z vašich učiteľov Ľudovít Lettrich na vás prezradil, že ste sa vraj verejne ako imitátor Jozefa Kronera, okrem iného aj skvelého rozprávača známej televíznej rozprávky Maťko a Kubko, prejavili na lyžiarskom výcviku v Jasenskej doline, čím ste mnohých prekvapili. Bolo to prekvapenie aj pre vás, alebo ste cítili, že imitátor a humorista vo vás niekde drieme už dlhšie?
Hlasy imitujem od štrnástich rokov, takže na strednej škole som už mal vytvorený pomerne široký repertoár. A tú situáciu na mňa narafičili moji spolužiaci a kamaráti. Parodovaním našich učiteľov a populárnych hercov som ich zabával už dlhšie, ale prasklo to až na spomínanom lyžiarskom výcviku. Jednoducho ma „nabonzovali„ profesorom a odvtedy som už nemal pokoj.
Vraj ste už onedlho „imitátorsky„ vystupovali na akejsi akcii, ktorá vám pomohla na dráhu, po ktorej sa pohybujete doposiaľ. Ako to všetko bolo?
Išlo o futbalový zápas medzi hercami martinského divadla a novinármi vtedy Života Turca v Turčianskych Tepliciach v roku 1978. Akciu moderoval Jano Šesták, s ktorým som vtedy spolupracoval v Divadle malých javiskových foriem Dimafor pri vtedajšom Závodnom klube ROH ZŤS. Práve on ma oslovil, aby som v prestávke vystúpil s imitáciou známych českých a slovenských hercov, ktorých som mal vtedy v repertoári. V tomto divadle som v podstate vyrastal ako ochotník. Až v roku 1991 som začal profesionálne hrať v Žiline, zároveň v rozhlase a neskôr v televízii s Nogom a Skrúcaným.
Zvyknete parodovať politikov na základe ich výrokov a vlastností. A teraz buďte trošku sebakritický: Má Rasťo Piško vlastnosť, ktorú možno karikovať?
Určite by sa niečo našlo. Každý človek má isté charakteristické vlastnosti, gestá, farbu hlasu, dikciu a typické frázy, ktoré sa dajú karikovať. Istotne ich mám aj ja, ale ktoré to sú, to vám neprezradím. Keby som o nich vedel, tak ich odstránim. To je vlastne úloha pre imitátora a parodistu a v tom je aj jeho umenie: vystihnúť v náznaku a v skratke podobu toho
druhého. Ak sa nájde taký imitátor, ktorý dokáže sparodovať mňa a ostatní ma v tej karikatúre spoznajú, tak budem mimoriadne poctený.
Dokážete si urobiť „srandu„ aj zo seba? Znesiete zábavu iných na váš účet?

Rasťo Piško doma pri práci so svojím psíkom Pigim.


Samozrejme, človek, ktorý nemá zmysel pre sebairóniu, nemá právo robiť humor. Mnohí sa chceli zabaviť na môj účet, ale myslím si, že sa im to zatiaľ veľmi nepodarilo. Kedysi, v jednom denníku, ktorý už skrachoval, vychádzali akési „Listy Piškovi z dediny Malá Amerika„. Bol to však taký násilný a jedovatý humor, že človeku sa z toho ježili vlasy na hlave. A čo bolo podstatné, nikto sa na tom nesmial.
Z pozície imitátora ste sa presunuli k humoristovi, satirikovi politickej scény. Myslíte, že na Slovensku je stále záujem o tento druh humoru, alebo sú ním diváci už unavení rovnako ako samotnými politikmi a politikou?
Je pravda, že politici nám zovšedneli a figúrky typu Ľupták, Slota, Mečiar či Húska pomaly miznú do zabudnutia a noví tvoria akúsi sivú masu. Za tie roky sa naučili obliekať, kultivovane vystupovať a rozprávajú nám rovnaké frázy. Už takmer nevidieť rozdiel medzi opozíciou a koalíciou. Odhaliť to, kto je hlúpy či múdry, kto to myslí dobre a kto je podvodník, je oveľa ťažšie. Ide o to, či to ľudia ešte chcú vôbec odhaľovať. V každej spoločnosti je väčšina ľudí, ktorá politickú satiru odmieta, lebo politike nerozumejú alebo nechcú rozumieť. Ale existuje aj výrazná menšina, ktorá si demokraciu bez satiry nevie predstaviť. Najväčšiu divácku skupinu u nás aj vo svete tvorí mládež, ktorá sa chce zabávať a programovo odmieta všetko, čo by jej len trochu mohlo zaťažiť mozgové závity.
Veľkou konkurenciou vám je teraz Uragán, ktorý si získal popularitu práve vďaka tomu, že sa politickej téme vyhýba. Neuvažovali ste v tomto smere nad zmenou?
Nie že by som nedokázal vyprodukovať zábavu typu, aký robí Uragán, ale nikdy som nič podobné nerobil. A obávam sa, že keby som začal, poklopalo by si pár ľudí, ktorí ma poznajú, prstom na čelo. Rovnako je to aj s Uragánom. Nerobia satiru, lebo to nevedia a nechcú robiť. Čo sa týka mňa, budem vždy robiť taký humor, ktorý sa páči predovšetkým mne a diváci sa môžu pridať. Ak nie, majú na výber iných humoristov. Nijakou zmenou sa nezaoberám a nič si neplánujem, lebo v humore sa to ani nedá. Humorista potrebuje jednoducho priestor a čas, aby ukázal, čo chce povedať a čo v ňom je. Myslím si, že dnes nájdeme viac humoru v knihách a v divadlách ako v televízii. Televízia sa uberá cestou zábavy, súťažných kvízov a talkshow, kde vystupujú ľudia z ulice a zabávajú sami seba. Ubúda kabaretov, málokto na Slovensku už dokáže napísať vypointovanú scénku alebo skeč. Priznám sa, že toto nie je cesta, ktorou by som chcel ísť. Ale všetko ostatné je otvorené.
Vaša satira sa dokáže osoby, na ktorú ňou mierite, dotknúť. Nestáva sa, že vám to pri prípadnom stretnutí „vytmaví“?
Preceňujete Slovákov. Sme v podstate zbabelý národ a za roky socializmu sme si zvykli šomrať a nadávať doma alebo v krčme. Viem, že mnohí ma nemajú radi, ale povedať mi to do očí našlo za tie roky odvahu len pár ľudí, ktorých by som spočítal na prstoch dvoch rúk. Niektorí si kompenzovali svoju nenávisť výhražnými anonymami, ale aj to som prežil. A som na to aj patrične hrdý, lebo Nemci majú jedno príslovie: „Veľa nepriateľov – veľká česť!„
Ste herec, scenárista, humorista, imitátor. Čím ešte nás chcete prekvapiť v budúcnosti?
Pracujem na niekoľkých veciach, ale pokiaľ neuzrú svetlo sveta, nemá zmysel o nich hovoriť. Hádam spomeniem len to, že pripravujem knižku humorných poviedok a píšem divadelný kabaret pre seba a kolegov Nogu a Skrúcaného, s ktorým by sme možno už túto zimu mohli vyraziť na turné po slovenských mestách.


Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  3. Dôležitosť duševnej pohody
  4. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  6. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  1. Zuzana Bednárová: V Prešove je ešte veľa vecí na zlepšovanie
  2. Dni nezábudiek prispejú na zachovanie prevádzky Linky dôvery
  3. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  4. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  5. Dôležitosť duševnej pohody
  6. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  7. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  8. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  1. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 247
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 086
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 932
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 841
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 796
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 082
  7. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 5 011
  8. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 753

Blogy SME

  1. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  2. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  3. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  4. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  5. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  6. Jozef Sitko: Azda diskusia na blogoch má byť názorovou stokou?
  7. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  8. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 188
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 6 093
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 430
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 809
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 972
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 706
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 243
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 570
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Martinčania sa silného súpera nezľakli.

Martinčania síce na Považskú Bystricu nestačili, ale podali najlepší výkon v sezóne.


26m

Desiatky osobností z regiónu Turiec sa rozhodli verejne podporiť kandidatúru Ing. Stanislava Thomku na pozíciu primátora mesta Martin.


12 h
Turčianska Štiavnička získala v stretnutí proti Vavrečke cenný bod.

Posledný víkend bol z pohľadu turčianskych celkov o poznanie pozitívnejší ako tie predchádzajúce. Bystrička aj Blatnica zabrali naplno a svoju cenu má aj remíza Štiavničky.


19 h
Futbalisti Belej zvládli zápas proti Zubrohlave.

Hráči Dynama v Rosine na dobrý výsledok pomýšľať nemohli, keďže nestrelili ani gól, hoci si vybojovali aj výhodu penalty. Belá sa vytiahla a zdolala silnú Zubrohlavu.


3. okt

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  2. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  3. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  4. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  5. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  6. Jozef Sitko: Azda diskusia na blogoch má byť názorovou stokou?
  7. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  8. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 188
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 6 093
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 430
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 809
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 972
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 706
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 243
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 570
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?