úroveň dosiahnutých vzdelávacích výsledkov žiakov 4. ročníka základnej školy v predmete matematika. Plnila sa formou testov a bola vykonaná v 15 základných školách Žilinského kraja (11 vidieckych, 4 mestských). Test bol zadaný 430 žiakom v 22 triedach. Tematická inšpekcia svojim zameraním a obsahom nadviazala na testovanie žiakov 5. ročníkov ZŠ, ktoré sa uskutočnilo na jeseň v tomto školskom roku a bolo zamerané na úroveň vedomostí žiakov v predmete matematika po ukončení I. stupňa ZŠ.
Povedané rečou čísel - v štvrtých ročníkoch predstavuje úspešnosť testovaných 67,85 percenta, ich prácu ohodnotili inšpektori známkou 2,66. Ich učitelia ich pritom hodnotia známkou (priemerne) 1,82. Len dve základné školy dosiahli vyššiu úspešnosť ako štandardnú: ZŠ sv. Vincenta Ružomberok a ZŠ Kunerad. Ostatné základné školy mali dosiahnutú nižšiu úspešnosť ako štandard. Potešiteľné je, že ani jedna škola neklesla v dosiahnutej úspešnosti pod 50 percent.
Každý vyučujúci matematiky mal možnosť nazrieť do testu a posúdiť ho po obsahovej stránke, aj po stránke náročnosti. K náročnosti textu, ani k jeho obsahovej stránke nemali učitelia žiadne pripomienky. Test sa im zdal primeraný veku žiakov. Žiakom sa tiež nezdali úlohy v teste náročné. Nezvyčajná pre nich bola len skutočnosť, že svoje odpovede nepísali priamo do testov, ale do odpoveďových hárkov. Žiaci to ale zvládali bez väčších problémov. Vyučujúci zase mali možnosť robiť odhad úspešnosti žiakov v jednotlivých úlohách testov. Priemerná hodnota, na ktorú odhadovali úspešnosť žiakov, bola 78,6 percenta. V porovnaní s reálne dosiahnutou úspešnosťou je odhad optimistickejší o takmer 11 percent.
Testy sa nezdali náročné ani žiakom, ani učiteľom. Prečo dopadli horšie ako štandard aj ako boli očakávania učiteľov? Kde je teda príčina pomerne nízkej úspešnosti žiakov 4. ročníkov v teste? V analýze je možno veľa čísel, na začiatku a na konci zase veľa otázok. Ale prečo nie, veď koniec-koncov - hovoríme o matematike, nie?
