ospravky. Pani Spravodlivá sa pokúšala zlepšiť náladu slečne Naivnej, ktorá bola smutná z vývoja udalostí pod ich strechou.
Jedného dňa, totiž, začala byť strecha ich malého sveta ohrozená. Slečna Naivná sa v záujme zachovania strechy nad hlavou pustila do nerovného boja s temnými silami. Ba so samými princípmi, podľa ktorých desaťročia fungoval malý svet pod strechou. Naivná bojovala statočne. A darilo sa jej. Strecha zostala. Temné sily sa odsťahovali.
Keď staronová strecha ponúkala isté prístrešie – Vrtkavý so Zákerákom sa rýchlo usadili priamo pod ňou. Lebo pod strechou je ticho a teplo. A je tam pekný výhľad. A nehrozí ani veľká voda, ktorá by vás mohla spláchnuť. Jedinou hrozbou je hurikán, ale ten bol práve zažehnaný. Vrtkavý so Zákerákom hneď ponúkli teplučké miestečká pod strechou aj Flákačke a Tunelárke. Iba Všetkospravku posadili do prievanu.
Najhoršie však obišla slečna Naivná. Ešte nedávno sa motkala okolo strechy, zápasiac s temnými silami a teraz smutne lká v suteréne ... Preto tá veľká slza na okrúhlom líčku.
„Nuž, tak to chodí ...„ vzdychne si opäť slečna Naivná, nôtiac svoju obľúbenú „Koho dar nezvedie, hrozba nezlomí ...,„ uvažujúc pritom o Flákačke a Tunelárke a hútajúc o tom, žeby sa trebalo podučiť ich móresom ... Veď pod strechou je tak dobre – teplo a ticho. A je tam pekný výhľad. A nehrozí ani veľká voda.... „Zmúdrievam ...„ spokojne sa usmeje slečna Naivná. Veď tak to chodí ...
Autor: ape