ť je už hotová, je to prieskumná štôlňa medzi Dubnou skalou a Višňovým.
Snaha vybudovať diaľnicu od Žiliny smerom na Košice cez Turiec nie je žiadnou novinkou. Už aj preto je logická, že z hľadiska priepustnosti premávky je súčasná cesta cez Strečniansku úžinu dva a polnásobne prekročená, takže dopravných nehôd neustále pribúda. Motoristická verejnosť, a nielen tá, s uznaním prijala správu v lete 1998, že do pohoria Lúčanskej Malej Fatry sa zahryzli ťažké mechanizmy, aby urobili prvé písmeno vo výstavbe budúcej diaľnice vybudovaním prieskumnej štôlne.
Sedem a pol kilometra v skale
Vysokým nasadením strojov a najmä ľudí, často v mimoriadne ťažkých podmienkach a proti mimoriadnym prekážkam, je 7,5 km dlhá štôlňa popod horský masív vybudovaná a v súčasnosti ju dokončujú a menia už na únikovú štôlňu pre budúci diaľničný tunel.
Celú, šesť rokov trvajúcu stavbu zažil Róbert Turanský z Doprastavu, ktorý prišiel na stavenisko v máji 1998. Jeho kolega Juraj Androvič o mesiac neskôr. „Jediným pracoviskom Doprastavu, kde sa robí nepretržite, je práve úniková štôlňa„ - počúvame Juraja Androviča. „Na každej zmene pracovalo po 15 odborníkov, a aj preto nechcem vyzdvihovať niektoré mená, lebo išlo skutočne o kolektívne výkony. V súčasnosti ostáva dobetónovať vnútrajšok štôlne, od Višňového kilometer a od Dubnej skaly približne raz toľko. Už sme dokončili aj všetky spojky s budúcim hlavným tunelom. Spolu na oboch portáloch (južné a severné vstupné „vráta„ štôlne) dosahujeme mesačný výkon 500 metrov na ostení a betónovaní dna, čo je rozhodne viac ako priemerný výkon.„
Tunelári sú vraj pripravení
Problémovým sa stáva začiatok výstavby samotného tunela, ktorý má byť najdlhším diaľničným tunelom u nás. Pôvodný termín stanovili na tento rok, lenže na štart niet dosť finančných prostriedkov, a tak sa so začiatkom výstavby počíta až na budúci rok. Ako sme sa dozvedeli od doprastavákov, projekt je hotový a oni samotní sú na práce pripravení, rovnako aj ich dodávatelia. Majú dostatok kapacít a dohôd s viacerými stavbárskymi a tunelárskymi firmami.
Róbert Turanský je predstaviteľom Slovenskej tunelárskej asociácie, súčasti Svetovej tunelárskej asociácie, ktorá združuje 54 krajín. Nedávno sa zúčastnil svetového stretnutia tunelárov v Japonsku a hneď na to bolo vo Vysokých Tatrách ďalšie stretnutie odborníkov tohto špeciálneho odboru z celej Európy a Japonska. „Na konferencii sme hovorili aj o význame prieskumnej štôlne pre stavbu najdlhšieho slovenského tunela, ako aj o spôsoboch razenia takýchto veľkých diel a o tunelárskych raziacich strojoch. Tohto roku sa naši odborníci zapodievajú projektovou prípravou a metódou razenia. Ďalšia pracovná skupina projektantov dokončuje materiál pre súťažné podmienky, teda nezaháľame„ - zdôrazňuje Róbert Turanský.
Tunelári dokazujú pod masívom Lúčanskej Malej Fatry svoju profesionalitu. Stále však, podobne ako motoristi, ktorí neustále prechádzajú vysokorizikovým úsekom okolo Strečna, čakajú na konečné rozhodnutie o tom, či a kedy sa začnú práce na hlavnom tuneli.
Dve otázky - kedy a či vôbec?
Do prípravy výstavby tunela sú zainteresované nielen dodávateľské firmy, ale aj vysoké školy a ďalšie rôzne spoločnosti. „Vieme to robiť, sme schopní po vyprojektovaní postaviť takéto významné dielo„ - dodáva Róbert Turanský.
Od začiatku razenia až po hotovo má podľa výpočtov Doprastavu uplynúť najmenej 5 rokov. Boli sme zvedaví aj na náklady výstavby, tie sme sa ale nedozvedeli. V porovnaní s tunelom Branisko by však nemal byť rozpočet na jeden meter žilinsko-turčianskeho tunela drahší.
Autor: M. Ruttkay