Mesto Martin má s dolnozemskou Čabou v susednom Maďarsku už zopár rokov dobre sa rozvíjajúce kultúrne kontakty. Ich iniciovanie je vzájomné, no časté a pravidelné podnety prichádzajú predovšetkým od našich krajanov, z čabianskeho slovenského kultúrneho prostredia. Najčastejším vývozným artiklom z oblasti martinskej kultúry sú rôzne druhy a žánre výstav. Preto je dozaista príjemným prekvapením, ak svoju umeleckú misiu mohlo k potomkom Slovákov žijúcich v Békéšskej Čabe vykonať na prelome začínajúcich sa zaslúžených divadelných prázdnin a záveru sezóny tiež martinské Slovenské komorné divadlo.
V rámci radničných kultúrnych večerov organizovaných počas celonárodných stretnutí Slovákov v tomto dolnozemskom mestečku zahrali začiatkom júla v Čabe herci martinského SKD Nový život (oprašovačku) Jozefa Gregora Tajovského. Výber práve tejto hry majú „na rováši„ pani Somogyová so svojou kolegyňou z čabianskeho slovenského domu, keď sa im nelenilo cestovať do hľadiska nášho martinského divadla na skusy. Pre svojich Čabänov, tamojších k slovenčine sa hlásiacich obyvateľov, chceli vybrať hru podľa potrieb aj osobného gusta, niečo vhodné, najlepšie slovenskú klasiku.
Osobné pozvanie pre divadelníkov z Martina bolo teda bez problémov na svete. Kalvária však, akože aj ináč, nastala vo chvíli, keď začalo vedenie divadla vybavovať možnosť vycestovať na kultúrny zájazd s divadelným účinkovaním u krajanov. Odrazu nebolo toho, kto by na ministerstve kultúry dokázal martinským divadelníkom potvrdiť potrebné financie na cestu. Ako je to teda, že ste napokon do Čaby s Novým životom predsa vycestovali? - pýtame sa Andreja Hrnčiara (protagonistu hry, ale aj riaditeľa divadla)...
„V žiadnom prípade sme nechceli sklamať zástupkyne kultúry Slovákov z Békéšskej Čaby za ich pozvanie. No takáto cesta s naším divadlom nebola nikde vopred plánovaná, so zájazdom pre martinský súbor nikto nepočítal, neboli naň k dispozícii žiadne peniaze. Zhodou okolností sme mali v tom čase v Bratislave rokovanie na úrade vlády kvôli dofinancovávaniu rekonštrukcie Národného domu. Po skončení oficiálneho rokovania sa nás už vo voľnej debate predseda vlády Mikuláš Dzurinda pýtal na novinky a problémy v divadle. Povedali sme mu o situácii s pozvaním do Békéšskej Čaby a o tom, že je cesta martinského divadla na Dolnú zem ku krajanom ohrozená. Potešilo i prekvapilo nás, ako pohotovo zareagoval a okamžite na mieste nám sľúbil poukázať peniaze na zájazd zo svojej rezervy. Vďačíme mu za to, že sme mohli zahrať našu divácky úspešnú verziu Tajovského drámy Nový život v Čabe tým, čo ešte cítia povedomie k Slovensku. Nebyť ochoty a ústretovosti Mikuláša Dzurindu, nebolo by ani krásneho ľudského stretnutia a účinkovania martinského divadla s kultúrnou misiou v Békéšskej Čabe.„
Martinskí divadelníci teda napokon mohli záver tohtoročnej úspešnej sezóny zavŕšiť na zájazde medzi, tak-povediac, svojimi. Nezabudnuteľné zážitky ostanú určite v srdciach na oboch stranách divadelnej rampy.
