nať ho bližšie, počuť ho spievať a vidieť jeho suverénny prejav na javisku, zistíte, že nie je vôbec obyčajný, ale veľmi talentovaný, usilovný a cieľavedomý. Počas jeho štúdia v Žiline využilo jeho talent mnoho inštitúcií. Na prijímacích pohovoroch na Janáčkovej akadémii múzických umení uspel - obsadil z 80 uchádzačov prvé miesto! Určite o ňom ešte budeme počuť.
Vedeli ste už od malička, že chcete byť spevákom?
Ani veľmi nie. Chodil som do základnej umeleckej školy na flautu, potom na klarinet a na strednej škole na saxofón, lebo som si chcel zahrať so starým otcom. Kto v našej rodine viacej inklinoval k spevu, to bol skôr brat. Ja som to určite nebol, dokonca, keď som robil svojho času talentové skúšky na strednú pedagogickú školu v Turčianskych Tepliciach, povedali mi: „Ako chcete ísť na našu školu, keď vôbec neviete spievať?„ Ale potom ma vybrali do školského spevokolu. Bolo nás tam veľmi málo chlapcov a ja som spieval aj sólo. Raz sme spievali pre Maticu slovenskú, páčil som sa im, a tak ma nakontaktovali na profesorku Emíliu Sadloňovú zo žilinského konzervatória. Prišiel som za ňou, vypočula si ma a ponúkla mi, či by som nechcel prestúpiť na konzervatórium. Ale keďže už som bol v polovici štúdia, považoval som za vhodné najskôr pedagogickú školu dokončiť. Až potom som išiel na konzervatórium, ale medzitým som už chodil na hodiny k pani profesorke.
Trochu to prekvapuje – chlapec a pedagogická škola...
Hral som na rôzne dychové nástroje a k hudbe som mal určite vzťah, a tak pri výbere strednej školy som uvažoval aj o konzervatóriu. Nakoniec som si to rozmyslel a pedagogickú školu som si vybral, pretože som mal pocit, že aj tam je dosť blízko k hudbe. Inak je pravda, že som bol výnimka a 95 percent študentov boli dievčatá.
Ako syn evanjelického farára neuvažovali ste nikdy nasledovať otcove šlapaje a ísť na teológiu?
Áno, aj o tom som uvažoval. Ale, keď som sa dostal k spevu, rád by som v tom pokračoval.
Ako hodnotíte svoje študentské roky na žilinskom konzervatóriu?
Veľa mi to dalo. Nesedel som len v laviciach, ale aj som koncertoval. Účinkoval som v dvoch operách od súčasného slovenského skladateľa Víťazoslava Kubičku (Evanjelium podľa Lukáša, Znovuzrodenie). Nahrával som piesne od tohto autora pre Slovenský rozhlas. Koncertoval som so Štátnym komorným orchestrom v Žiline a zúčastnil som sa rôznych speváckych súťaží.
Zaujala nás nedávno vaša interpretácia Dvořákovho 23. žalmu. Máte špecifický vzťah k duchovnej hudbe, alebo je pre vás jedna z mnohých?
Určite k nej mám špecifický vzťah. Vyrastal som v takomto prostredí. Ale Dvořákove Biblické piesne sa mi mimoriadne páčia, kde je od samotného autora cítiť veľký vzťah k viere. S orchestrom konzervatória sme naštudovali všetkých desať piesní.
Čím myslíte že to je, že rádiá málo hrávajú vážnu hudbu a vôbec alternatívnu hudbu, napríklad džez. Viac počujeme stredný prúd. Myslíte si, že iné ľudia nechcú počúvať?
To bolo asi vždy. Hovorilo sa o tom, či má vážna hudba ešte budúcnosť, či o pár rokov úplne nevymizne. Ale myslím, že vždy sa nájdu priaznivci vážnej hudby, aj keď ich asi vždy bude menej. A najväčšia časť mladých ľudí inklinuje skôr k strednému prúdu. Ale je tu rádio Devín, kde sa dá počuť vážna hudba.
Máte blízko k niekomu z našich súčasných populárnych spevákov, zaujal vás niekto svojim hlasom či prejavom?
Priznám sa, že o takýto druh hudby sa veľmi nezaujímam. Skôr sledujem moju profesionálnu oblasť.
Čo vravíte na pokusy spojiť vážnu hudbu a rock. Napríklad Fredy Mercury vystupoval s Monserrat Cabbale či Bono Vox s Lucianom Pavarottim... Prijali by ste takú spoluprácu?
Áno, viem, že aj skupina Metalica mala nejaké spoločné koncerty so symfonickým orchestrom. Bolo to zaujímavé – spojenie klasickej hudby a modernej. Môže to mať význam pre priblíženie vážnej hudby širšiemu okruhu ľudí. Ale ja k tomu nemám veľmi vzťah.
Chodili ste alebo chodíte na diskotéky?
Nie, naozaj som sa o takéto veci nikdy nezaujímal. Skôr idem s kamarátmi na túru a na opekačku...
Takže predpokladáme, že s priateľkou ste sa asi pri tanci nezoznámili?
Nie, určite nie. Ako inak, bolo to v súvislosti s organizovaním jedného koncertu...
Je tiež hudobníčka?
Nie, študuje právo, ale k hudbe má vzťah. Študovala hru na klavír a vie aj pekne spievať.
Myslíte si, že hudba človeka zušľachťuje?
Jednoznačne. Môže pomôcť v rôznych situáciách, keď je človeku smutno, keď chce prejaviť radosť. Na jednej aj na druhej strane môže byť pomocou.
Existuje medzi skladbami vážnej hudby akýsi „pop„ prúd? Teda dá sa rozlíšiť na ľahšiu a náročnejšiu?
Určite sú ľúbivejšie skladby, ako napríklad Mozartove. Je rozdiel medzi ním a napríklad Bachom. Alebo medzi barokovou hudbou a klasicizmom. Každé obdobie má svoje špecifiká.
Robíte niečo špeciálne pre svoje hlasivky? Pripravujete sa nejako špeciálne pred koncertom?
Nič zvláštne nerobím. Keď mám mať koncert, tak samozrejme neriskujem, nejdem kdesi na bicykli alebo na lyžovačku, aby som neprechladol, ale inak nič iné. Zatiaľ som našťastie nemal problémy. Ale to je individuálne. Už boli situácie, že sme spievali v kostole, kde boli dva stupne a museli sme vydržať hodinu spievať.
Existuje rivalita a intrigy aj medzi opernými spevákmi? Že by niekto niekomu „vyfúkol„ ponuku a podobne?
Ja s niečím takým nemám skúsenosti. Keď dostanem ponuku, pozriem si party, ktoré mám spievať, zvážim, či ponuku prijmem, a potom podpíšeme zmluvu, ktorá je záväzná pre obe strany.
Dá sa uživiť vážnou hudbou pokiaľ nie ste práve „top„?
Musí sa človek vedieť presadiť, čo nie je jednoduché. Čím viac koncertujete, tým viac ľudí vás vidí, a tým väčšiu možnosť ďalších ponúk máte.
