Sobota, 31. júl, 2021 | Meniny má IgnácKrížovkyKrížovky
TURČIANSKY SMREK PRED JACOVSKÝMI OKNAMI MARIÁNA NOVOTNÉHO JE SPOMIENKU NA KRÁSNE ČASY

Čo nám chýbalo? Iba pár bodov!

Marián Novotný (54) pochádza zo „zázračnej„ obce, kde sa rodia skvelí športovci. Jurkemik, Šatan, bratia Herdovci, to všetko sú jeho spolurodáci z Jacoviec neďaleko Topoľčian. Je to obec s určite najhustejším výskytom reprezentantov na 100 obyvateľov... Ú

marián novotnýKeď sa v Martine povie - Baťa, tak väčšina priaznivcov futbalu z mesta a okolia vie, že v tomto prípade nejde o českého výrobcu topánok, ale o futbalistu. Túto „obuvnícku„ prezývku vymyslel tréner Jačiansky výbornému ofenzívnemu záložníkovi Mariánovi Novotnému, ktorý síce iba krátko (1972-1974) obliekal martinský dres, ale zanechal za sebou hlbokú brázdu a mnoho pekných spomienok.
Do Martina prišiel hneď po vojenčine vo vtedajšej ČH Bratislava (inak bol hráčom Iskry Partizánske) v januári 1972. Ako sám povedal, dal prednosť Martinu spomedzi viacerých i prvoligových ponúk. V drese vtedajších Strojární odohral dve a pol sezóny a bol spolutvorcom azda najkrajších chvíľ martinského futbalu v jeho povojnovej histórii. Spolu s ďalšími výbornými futbalistami, ako boli Hrebeň, Štolfa, Junas, Huťka, Diabelko, Karko, Hruška, Zeman, Hlásny... Nosil dres s číslom 8 a na ľavej strane zálohy bol trvalou oporou a pre súpera ťažkým rébusom. V sezóne 1973/74 sa stal so 14 gólmi najlepším strelcom II. ligy. V lete 1974 prestúpil do Interu Bratislava.

Skryť Vypnúť reklamu

Marián Novotný (54) pochádza zo „zázračnej„ obce, kde sa rodia skvelí športovci. Jurkemik, Šatan, bratia Herdovci, to všetko sú jeho spolurodáci z Jacoviec neďaleko Topoľčian. Je to obec s určite najhustejším výskytom reprezentantov na 100 obyvateľov... Úhľadná obec, kde sa moderné snúbi s tradičným a kde je možno najkrajší novodobý katolícky kostol na Slovensku (aj arcibiskup Sokol je jacovský rodák). Nám však Marián Novotný ukazuje inú pamätihodnosť. Je v záhrade jeho rodného domu. Je to statný smrek... „Teraz sa už môžem hádam priznať. Keď som z Martina odchádzal do Interu Bratislava, zašiel som na okraj Gaderskej doliny a vykopal som malý smrčok. Potom som ho zasadil do našej záhrady, aby mi navždy pripomínal Turiec a krásne časy, ktoré som tam prežil...„

Skryť Vypnúť reklamu

Naozaj boli až také krásne?
Áno. Ja mám na Martin tie najkrajšie spomienky, čo sa týka hráčskych rokov. Predovšetkým veľmi rád spomínam na tú atmosféru, ktorá bola vtedy v Martine. Bola tu výborná futbalová partia, skvelý tím hráčov, trénerov ako Pišta Jačiansky, Emil Kunert, Štefan Čambal a, samozrejme, nemôžem obísť funkcionárov, ktorí to všetko organizovali a snažili sa, aby Martin patril medzi slovenskú elitu. Či už to bol riaditeľ fabriky Kadlec, Machlica, Žitňan, Kozár, Dzurňák, Sirotný... Tam sa vtedy zišla partia na všetkých postoch kvalitná, ktorá ťahala za jeden koniec povrazu. V Martine boli vtedy vytvorené veľmi dobré, povedal by som, dokonca výborné podmienky, ktoré podľa mňa patrili medzi najlepšie na Slovensku. Ja to môžem porovnať, lebo keď som odišiel do Interu, uvedomil som si, že v Martine boli ekonomické podmienky oveľa lepšie a išiel som vlastne po jednej stránke do horšieho... My sme ale vedeli tieto podmienky aj využiť a vtedy sa v Martine hral futbal na vysokej úrovni. Návštevy cez päťtisíc ľudí, dokonca viackrát bolo okolo desaťtisíc, to bolo vtedy normálne. Samozrejme, ako hráči sme si uvedomovali tento obrovský záujem verejnosti, preto sme hrali tak, aby sa ľudia na nás radi chodili pozerať, aby ich to bavilo, aby mali radosť a dobre sa im pracovalo. Áno, aj to spolu súviselo. Nezabudnem, ako nám riaditeľ strojární Kadlec vždy prizvukoval - od vás sa odvíja, ako budeme plniť plán, koľko vyrobíme a koľko zarobíme. Keď budete dobre hrať a vyhrávať, aj ľudia budú dobre robiť... A potom dodal: Prosím vás, moc sa mi neukazujte na prevádzkach, lebo ľudia potom nepracujú, iba s vami debatujú o futbale... Bola to veľmi priaznivá klíma pre futbal a martinský futbal aj niečo znamenal. A napredoval.
Spomienky mi zostali a rád sa k nim vraciam. Chcel by som touto cestou pozdraviť všetkých priaznivcov futbalu v Martine i ľudí, ktorí okolo neho robia. Držím im palce a bol by som rád, keby sa v krátkej dobe futbal v tomto meste pozviechal a dostal sa v popularite pred hokej.
Vráťme sa ešte o tých 30 rokov naspäť. Vtedy sa to v Martine jedno s druhým zišlo, boli kvalitní ľudia i nebývalá chuť. Chcelo to iba jediné - prvú ligu.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo chýbalo ich mužstvu, aby do nej postúpilo?
Čo nám chýbalo? Iba pár bodov... Čo si pamätám, zbabrali sme jesennú časť ročníka 1973/74 a na jar sme sa to snažili dobehnúť. Darilo sa nám, ťahali sme sériu zápasov, v ktorých sme iba vyhrávali, ale bohužiaľ, naša strata po jeseni bola veľká a postupujúci Třinec s Jabloncom sme už nedobehli.

Podľa mienky vtedajších expertov Martinčania mali na prvú ligu. Súhlasíte?
Kvalita nášho kádra bola, podľa mňa, veľmi dobrá, určite prvoligová, lenže vtedy bola v II. lige skvelá konkurencia a vybojovať si postup, to bolo veľmi ťažké. Veď tu boli výborné české tímy, napríklad taký Bohemians bojoval o I. ligu niekoľko rokov, rovnako také mestá ako Plzeň či Hradec, bola tu Sparta Praha, zo slovenských mužstiev Inter, Trenčín, Lokomotíva Košice a ďalšie. Prvú ligu sme síce nevybojovali, ale treba si uvedomiť, že Martin vtedy patril stabilne medzi najlepšiu desiatku či dvanástku slovenských klubov. Keby to tak bolo dnes, to by bolo slávy...

Slávu futbal v Martine zažil za vašich hráčskych čias. A vy osobne tiež. Patrili ste medzi najobľúbenejších hráčov, vypracovali ste sa rýchlo medzi kľúčové postavy mužstva, ba dokonca ste sa roku 1974 stali aj najlepším strelcom II. ligy. A to už bolo niečo!
No, je to tak. Stalo sa mi to aj predtým, ale len v doraste... Ten druholigový primát súvisel s výbornou jarnou časťou, ktorú som už spomínal. Tam sa mi darilo až neskutočne, pamätám si sériu troch či štyroch zápasov, kde som dal po dva góly. Nebola to však ani zďaleka len moja zásluha, na prvé miesto kladiem svojich spoluhráčov, ktorí to všetko pripravovali, no a ja som už len využíval svoju streleckú formu a dával góly ako na bežiacom páse... Zaujímavé však bolo niečo iné. Medzi piatimi najlepšími strelcami toho ročníka II. ligy sme boli traja Martinčania - okrem mňa ešte Fero Hruška a Fero Karko. Ak sa nemýlim, my traja sme dali vtedy dovedna vyše 50 gólov. Takže ofenzívne schopnosti nášho mužstva boli naozaj mimoriadne a ja som bol len o čosi šťastnejší, že som tie strelecké preteky vyhral.

Vlastne vzápätí ste odišli do Interu Bratislava, kde ste dlhé roky hrávali, pomáhali ste na sklonku kariéry aj susednej Žiline. Napokon ste sa stali trénerom a v zime roku 1995 ste prišli do Martina ešte raz. Na tie trénerské časy už zrejme nemáte také dobré spomienky...
Veru nie. Išiel som do Martina s tým, že tomuto klubu a mestu som niečo dlžný. Chcel som dokázať niečo, čo sa vzápätí ukázalo ako nemožné - vrátiť Martinu tie krásne časy, ktoré som tu zažíval ako hráč. Nikde to netajím, že práve zásluhou Martina som sa dostal hore, do veľkého futbalu. Dostal som sa do reprezentácie. Martin, ľudia okolo futbalu a celé to zázemie mali veľkú zásluhu na mojom osobnom futbalovom raste. To všetko som pociťoval, keď som si sadal na martinskú trénerskú lavičku. Chcel som to čestne splatiť. Ale nevyšlo to a onedlho som odišiel.

Nie ste martinským futbalovým priaznivcom dlžný ešte niečo? Vysvetlenie...
Mojim trénerským cieľom bolo vytvoriť mužstvo, ktoré bude podávať kvalitné výkony, znovu priláka na štadión davy ľudí a pokúsi sa postúpiť do vyššej súťaže. No, bohužiaľ, martinský futbal sa za tých vyše 20 rokov, čo som odtiaľ odišiel ako hráč, dosť zmenil. Našiel som tam úplne iné podmienky pre futbal, než boli tie, čo som si pamätal. Myslím si, že toto rozhodlo, že som napokon v Martine bol ako tréner iba veľmi krátko. Ďalšia vec, čo mi vadila - a s tým sa stretávam aj v iných slovanských kluboch - bola pohodlnosť hráčov, nechcenie a nechuť tvrdo pracovať na sebe a zdokonaľovať sa. Veľmi ma to mrzelo, ale nemohol som urobiť iné, než som spravil, teda, že som odišiel. Z jednoduchého dôvodu. To, čo som chcel hráčom dať, vysvetliť im a naučiť ich, nenachádzalo odozvu. Vtedajší hráči Martina, hoci niektorí boli naozaj talentovaní, boli naučení veľmi ľahko žiť. Mali zmluvy, a ako som rýchlo zistil, nechceli viac. Stačilo im, čo dosiahli, hoci mali naviac. Jednoducho, prestali pracovať. Ešte raz hovorím, že ma to mrzí, aj preto, že medzi nimi boli skutočne talentovaní chlapci, o ktorých som predpokladal, že by mohli hrať aj ligu, napríklad Jožko Letrik. Nejako zastali vo vývine a nedosiahli to, na čo mali predpoklady.

Boli ste sklamaný?
Poviem vám pravdu, nechápal som týchto chlapcov. Nechápal som, čo vlastne chcú. Ja som bol naučený inak. Mám rád disciplínu a viem, že futbal, to je tvrdá práca. A keď sa už robí, tak ho treba robiť tak, aby sme boli čo najvyššie. Ak futbalista nemá pred sebou cieľ hrať prvú ligu a dostať sa do reprezentácie, tak potom chce len dobre žiť a čo najmenej nepracovať.

Sledujete aj teraz martinský futbal, jeho osud a kruté smerovanie do prepadliska?
Samozrejme, že to sledujem a je mi z toho dosť smutno. Ale ono to nie je dôsledok výlučne súčasnej situácie, ja si myslím, že to siaha poriadne hlboko, možno dvadsať rokov dozadu. Vtedy bol posledný vrchol martinského futbalu a potom to už išlo iba nadol. Veľkú úlohu v tom zohrali podmienky a najmä ľudia, ktorí futbal robili, veľkú úlohu v tom zohrala aj zmena, ktorá nastala v našom štáte a ktorá sa Martina a najmä strojárskej fabriky citlivo dotkla. Všetko sa to vyvíjalo pre futbal nedobrým smerom. Teraz sa asi ťažko nájde niekto, kto by do futbalu v Martine - ale nielen v Martine, pretože to nie je iba špeciálne martinský problém - dlhodobejšie investoval a vydržal by pokiaľ neprídu úspechy a s nimi aj návratnosť vložených prostriedkov. Nechcem a ani nemôžem radiť Martinčanom, čo majú robiť, ale myslím si, že jedinou cestou je trpezlivosť a spojenie síl a ľudí ochotných pre futbal robiť a niečo aj obetovať. Hádam sa v Martine ešte takí nájdu. Potom sa možno vráti aj to krásne, na čo si pamätám a na čo nikdy nezabudnem.



Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  2. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  3. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  4. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  5. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 6 532
  2. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 4 451
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 678
  4. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 432
  5. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 344
  6. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 229
  7. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 159
  8. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 780
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí 2 637
  10. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 2 579
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ilustračné foto.

V našom regióne pôjdu k voľbám občania Moškovca, Ivančinej a Abramovej,


2 h
Miroslav Bielik zomrel vo veku 72 rokov.

Spisovateľ, knihovník a významný činovník Matice slovenskej Miroslav Bielik zomrel vo štvrtok 22. júla vo veku 72 rokov.


Pavol Parenička 22 h
Ján Danko, primátor mesta Martin.

Deň otvorených dverí primátora mesta Martin Jána Danka sa uskutoční v pondelok od 12. do 14. h.


30. júl

Pomôcť môže aj plastová fľaša od minerálky. Rozhovor s Dr. Igorom Baranom, ktorý má v oblasti záchrannej služby viac ako štyridsaťročné skúsenosti.


30. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mesto hygienikov o konaní hromadnej akcie neinformovalo.


30. júl

Pri dopravnej nehode sa zranili štyria ľudia, z toho dve deti.


30. júl

Najmenej zaočkovaná je Radôstka, najviac Snežnica.


a 1 ďalší 20 h

Na mieste zasahoval aj vrtuľník.


15 h

Už ste čítali?