Po štyroch sezónach v turčianskej lige opäť zažívate pocity nováčika V. ligy. Vráťme sa ale ešte do postupovej sezóny. Ako ju teraz s odstupom času hodnotíte?
Možno sa to bude zdať nelogické, čo teraz poviem, ale uplynulá sezóna, napriek tomu, že sme postúpili, nás nezastihla v optimálnej forme. Sučany sa mi zdali byť futbalovo lepším tímom. Osobne si myslím, že lepší futbal sme hrali rok predtým, a to sme paradoxne hrali o záchranu... Mužstvo však už má svoju výkonnosť, aj silu a aj zhoda okolností prispela k tomu, že postup napokon vyšiel nám. Objektívne však musím povedať, že chlapci poctivo o prvenstvo bojovali a ukázali, že majú na to, aby hrali vyššiu súťaž.
Čo rozhodlo, že postúpili Mošovce a nie Sučany, o ktorých hovoríte, že boli lepšie, a napokon boli aj favoritom sezóny?
Dôležité bolo, že Sučany nedokázali dotiahnuť do konca svoje postupové ambície. Myslím si, že Sučany boli od nás o čosi výkonnostne lepšie, ale morálne a vôľovo zaostávali za nami. A to rozhodlo, naši chlapci ukázali kvalitné morálno-vôľové vlastnosti, že chceli a dokázali vyhrávať aj také zápasy, v ktorých nám nešlo a v ktorých sme potrebovali aj šťastie. Vytvorili dobrý kolektív, ktorý to dokázal.
Vy ste si dali pred sezónou ako cieľ postup?
Každé mužstvo, ktoré ide do súťaže, chce byť najlepšie. Aj my sme vstupovali do sezóny s takým odhodlaním, ale keď už prichádzalo finále a postup bol reálny, trochu sme sa aj zľakli. Ale to je už za nami. Ideme ďalej a urobíme všetko preto, aby sme v V. lige zotrvali.
Čo sa musí zmeniť, aby ste to dosiahli?
S trénerom sme spokojní, ale spolu s ním nemôžeme byť spokojní s dochádzkou chlapcov na tréningy. To sa musí zlepšiť. Vyriešime si to medzi sebou a chlapci musia pochopiť, že je potrebné, aby viac trénovali než doteraz. V. liga je náročná súťaž, sú tam kvalitné mužstvá. My môžeme s nimi súperiť, máme na to mužstvo, ale sotva budeme rovnocenní, ak nebudeme tak kvalitne trénovať, ako trénujú naši súperi.
Čo očakávate od tejto sezóny?
Však to poznáte, to je stará známa vec - prvý rok je vždy iba otázka prežitia. Teda, chceme sa v súťaži udržať, aklimatizovať sa a nabrať skúsenosti. Očakávam, že sa nám to podarí, a potom budeme môcť rozmýšľať, čo chcem v tejto súťaži dosiahnuť.
Ako to vyzerá v Mošovciach pred prvým zápasom V. ligy?
Nálada je výborná, partia skvelá a ideme do toho s odhodlaním.
Z bývalého hráča sa stal funkcionár, už minulú sezónu ste sa oveľa viac venovali iným veciam, než naháňaniu lopty. Ale predsa ste nastúpili v drese Mošoviec a dokonca spolu so svojim synom, to sa podarí iba málokomu...
Bol to iba jeden zápas, lebo ja som vlastne už ani netrénoval. Ale keď bolo zle, tak som chcel chlapcom pomôcť. Bolo to v Podhradí, tam som odohral kompletných 90 minút. No, ale už som cítil, že roky prišli, že bez tréningu sa to nedá a že treba už odstúpiť. A to, že budem hrať v jednom drese so svojim synom, o tom sa mi nikdy ani nezdalo. Inak, je to veľký cieľ každého futbalistu, ktorý má syna a vychováva ho k láske k futbalu. Som rád, že sa mi to podarilo a je to neopísateľný pocit.