Pred odletom na olympiádu do Atén absolvovala v zahraničí posledné ostré štarty jediná turčianska olympionička Lucia Klocová. Počas troch dní si vybrala ťažké sústo. Najprv v piatok bežala na pretekoch vo Švajčiarsku a potom cez víkend absolvovala v Prahe preteky českej atletickej ligy družstiev za celok Brna, v ktorom hosťuje. Na ľahkoatletickom mítingu Zlatá liga v Zürichu, boli na programe aj vložené preteky behu na 800 m žien do 23 rokov. V kvalitne obsadenom behu obsadila tretie miesto kvalitným časom 2:01:35.
Víťazkou behu bola Jepkosgeiová z Kene časom 2:00:57, druhá skončila Neporadná z Ukrajiny časom
2:01:10.
Čas Lucie Klocovej je jej druhým najlepším v tejto sezóne. O umiestnení sa rozhodovalo vo finiši, ten vyšiel lepšie dvom jej súperkám. Hneď na druhý deň na pražskej Juliske absolvovala v rozpätí troch hodín tri preteky. Najprv vyhrala osemstovku časom
2:03:63, potom zabehla druhý svoj najrýchlejší tohoročný čas na 400 m –
54:34 a ani nie o hodinu zabehla svoj úsek v štafete za 55 sekúnd.
Tréner Pavol Slouka bol s výkonmi svojej zverenkyne spokojný. Test na pretekoch v Zürichu dopadol veľmi dobre, pretože Lucia nielenže porazila majsterku Európy z Anglicka, ale predovšetkým zvládla náročné cestovanie. Potvrdila to napokon aj v sobotu v Prahe, kde viac ako o časy išlo o získanie bodov pre družstvo v ktorom hosťuje. Napriek tomu Lucia, podľa slov trénera, potvrdila, že má natrénované a že je schopná zvládnuť aj takúto veľkú záťaž. Prvé dva dni tohto týždňa si mohla jeho zverenkyňa dopriať trochu oddychu, ale potom ju opäť čaká tréning, no a v závere týždňa odlet - smer Atény.
Pred štyrmi rokmi sa na OH do Sydney nedostal ani jeden turčiansky športovec, čo bolo sklamaním, pretože v roku 1996 na olympiáde v Atlante štartovali až traja Turčania – všetko atléti: Štefan Balošák (400 m), Miroslav Vanko (10 km) a Róbert Valíček (chôdza na 20 km). Muselo „pretiecť„ dlhých osem rokov až v turčianskych „chotároch„ vyrástol ďalší talent hodný olympijského dresu, zhodou okolností tiež talent atletický.
Lucia Klocová bola pred štyrmi rokmi 16-ročná študentka, ktorá už vedela, že atletika bude jej osudom. A keď sme sa jej spýtali, či už vtedy myslela na olympiádu, zavrtela hlavou.
Skúste sa rozpamätať, keď ste pred štyrmi rokmi sledovali v televízii olympijské hry 2000 v Sydney, mysleli ste čo len v kútiku duše na to, že na tej budúcej olympiáde v Aténach už budete štartovať aj vy?
Vôbec, ani náhodou. Ešte bol príliš skoro na takéto úvahy. Mala som za sebou len slabé dva roky tréningov a tomu zodpovedali aj výkony. Behávala som nad 2:10, takže sa mi ani nesnívalo, že by som mohla stihnúť už aténsku olympiádu, že by som sa mohla natoľko zlepšiť a dostať sa úroveň, ktorá by mi otvorila možnosť na nej štartovať.
Ale vy ste to dokázali...
Áno a pevne verím, že to je len moja prvá olympiáda. Že nie je posledná a že ich stihnem ešte viac.