najväčším historickým úspechom tohto športu v Turci. Minulý týždeň sme sa v rozhovore práve so spomínaným trénerom obzreli nielen za uplynulou sezónou, ale hľadeli aj smerom k novej, na ktorú sa hráči Neografie začali pripravovať práve včera.
Pred minulým ročníkom súťaže ste nemali veľké oči. Do súťaže ste išli skromne, napokon ste si v nej počínali výborne a dostali ste sa do play off, dokonca ste bojovali o medailu. Boli ste spokojní, aj keď ste nakoniec na ňu nedosiahli?
Po prvýkrát sme hrali celoštátnu prvú ligu, lebo doteraz to bola súťaž rozdelená na dve skupiny. Kým predtým v nej boli aj slabšie družstvá, teraz už nebolo slabého mužstva, naopak, všetky boli kvalitné a každý zápas mal hodnotnú ligovú úroveň. Určite aj vďaka tomu, že sme mali takých kvalitných súperov, dokázali sme sa zmobilizovať a zdravým športovým prístupom víťaziť aj v ťažkých zápasoch, častokrát aj proti favoritom. Žiadny súper nás nedokázal nechať spávať na vavrínoch.
Keď sme počas súťaže spolu hovorili, trochu ste sa, pri tom vývoji súťaže, v dobrom slova zmysle obávali, že budete dokonca bojovať o postup...
Postúpili sme do play off, splnili sme svoj cieľ, ale potom sme veru mali sme aj obavy, že budeme postupovať aj ďalej. V súťaži boli viaceré silné družstvá, nielen hráčsky, ale aj finančne, ktoré mali rozhodne záujem o postup do extraligy. My, priznám sa, o extraligu nemáme záujem. Nemáme na to káder a ani financie. Je to totiž už profesionálna súťaž. My sme boli spokojní s tým, čo sme dosiahli. Štvrté miesto je rozhodne naším veľkým úspechom.
Keď sme sa spolu rozprávali pred súťažou, tak ste si postavili cieľ omladiť káder. Myslím si, že toto sa vám celkom nepodarilo, navyše, z toho, že ste vo viacerých stretnutiach, hoci ste to neplánovali, museli nastúpiť aj vy – tréner, môžeme vydedukovať, že ste mali aj úzky káder...
Ja som sa ocitol v zostave najmä preto, lebo máme medzeru na poste libera a ani v súčasnosti nemáme k dispozícii hráča, ktorý by chcel na tomto poste hrať. Ide o post „zakukleného„ smečiara a keď hráč nie je na tomto poste, povedal by som dobrovoľne, tak logicky tu chýba kvalita. Pravdou je, že sme sa snažili omladiť káder, nedarilo sa nám to, ale dúfam, že už v tomto roku sa nám konečne podarí urobiť rezolútnejší krok, lebo už máme pripravených kadetov, ktorí tiež hrajú súťaž. Pravdou je, že ešte nedosahujú nejaké veľké výsledky, ale sú medzi nimi somatotypy, ktoré zodpovedajú súťaži, ktorú hráme. Dúfam, že ich postupne zapojíme do hry. Máme taký plán, že v jednom zo zápasov dostanú prednosť skúsenejší a v ďalšom zasa mladí chlapci.
Po skončení súťaže trénujete, alebo ste si dali pokoj od volejbalu?
Skôr to druhé. Každý sa teraz mohol venovať svojmu súkromiu, rodinám. Sezóna bola dosť namáhavá. Nielen tréningy, ale aj cestovanie na zápasy, to všetko chlapcom zaberalo dosť času, takže teraz si potrebovali z tohto rytmu oddýchnuť. Trénovať začneme od 9. augusta. Pravda, mladí hráči – kadeti, pod vedením dvojice trénerov Blahuta-Behúň už dlhšie trénujú, dokonca boli na sústredení na Martinských holiach. Sú v plnej príprave, lebo najmä oni potrebujú nabrať kondíciu, aby sa niektorí z nich dokázali dostať do prvoligového celku mužov.
Ostáva úspešný minulosezónny káder pohromade?
Zatiaľ nik na sto percent, aj keď sú rôzne úvahy, neodchádza. Niektorí hráči sú pracovne v zahraničí a možno ak odíde, tak Blaho do školy. Novými v kádri budú odchovanci. Spoliehame sa na našich kadetov, budeme sa snažiť zapojiť ich v maximálnej miere do prípravy a do kádra. Ide najmä o Lukáša Chromiaka, jeho brata Libora, syna trénera Petra Blahutu Mareka, Martina Slezáka a Petra Valockého.
Ako sa začne odvíjať príprava mužstva?
Ak bude počasie, ktoré nám dovolí trénovať vonku, budeme sa snažiť trénovať pod holým nebom a až potom sa presťahujeme do haly, kde budeme hrávať prvoligovú súťaž – teda do haly stredného odborného učilišťa strojárskeho.
Spomínali ste ambície a s nimi dosť súvisiace ekonomické zázemie. Aké máte podmienky?
Podmienky máme veľmi slušné. Sme amatérsky klub, snažíme sa ich, ak máme nejaké prostriedky navyše, to znamená nad najnutnejšiu hranicu, venovať ich mladým. Napríklad, teraz sme investovali časť peňazí do ich spomínaného sústredenia. Budeme sa snažiť aj „obliecť„ týchto chlapcov, aby sami nemali vysoké náklady na tréning.
Kedy sa začína súťaž a je už isté, či zostane v takej podobe, ako mala v minulom ročníku?
Súťaž sa začína druhý októbrový týždeň. Zostáva celoštátna, akurát sme sa dohodli, že v záujme šetrenia nákladov, odpadne play off a víťaz dlhodobej súťaže rovno postúpi vyššie, priamo do extraligy.
S akými cieľmi začnete prípravu na nový ročník súťaže?
Jedným zo základných cieľov bude, aby sme zo súťaže nevypadli. Ale prioritou bude aj zapojenie mladých do kolektívu.
Ste znalec pomerov v turčianskom volejbale. Aké je turčianske volejbalové podhubie?
V mužskom volejbale sa snažíme, aspoň u nás v našom klube, zapájať aj najmenších. Ja tiež sa chcem o to pričiniť, takže popri mužoch budem trénovať aj žiakov. Je to dosť ťažké, pretože, hoci je to dosť prekvapujúce, ale je to fakt, deti nemajú až taký veľký záujem športovať. Ak sa niekto na šport predsa len dá, skôr si vyberie napríklad hokej alebo tenis. Preto sa budeme snažiť aj ďalej spopularizovávať volejbal, aby záujem mal stúpajúci trend.
U dievčat je situácia asi predsa len o čosi lepšia...
Keďže mám kontakty aj so ženským volejbalom a som predsedom jediného ženského volejbalového klubu TASK Martin, môžem potvrdiť, že je to o niečo lepšie v kategórii dievčat. V klube máme asi 70 dievčat – v troch kategóriách - prípravke, žiačkach a kadetkách. Problém, aj keď dievčatá vo svojej kategórii dosahujú úspechy, je v tom, že nám chýbajú vysoké dievčatá, ktoré si tento šport vyžaduje.
Akú budúcnosť má, podľa vás, volejbal v Turci?
Dôležité pre jeho ďalší rozvoj je, že tu sú zanietenci pre tento šport. Aj medzi trénermi, čo je veľmi dôležité. Snažia sa zapájať čo najviac mladých do tohto športu. V podstate, aj preto vznikla, povedal by som akási družba medzi klubom Neografia a TASK, čo dobre vplýva na oba mládežnícke kolektívy.
