ax len potvrdzuje, že oveľa horšie to „majú“ ulice, ktoré sú pomenované po konkrétnych ľuďoch, lebo mená mnohých, po ktorých dostali kedysi názvy, novej porevolučnej dobe už nič nehovoria, alebo dokonca aj mnohým vyvolávajú zimomriavky. Nie je to nič neobvyklé. To prináša každá doba. Starší si už zvykli, že občas, ani nie tak ojedinele, ako skôr kampaňovite, prichádza k zmenám názvov ulíc. Martin nie je výnimkou. Preto nás ani neprekvapilo, že na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva sa opäť rokovalo aj o zmene názvu niektorých ulíc, z väčšej časti v mestskej štvrti Ľadoveň. Uznesením zastupiteľstva zo dňa 22. júna, poslanci odsúhlasili, zmenu adries na jedenástich uliciach. Informovali sme o tom v 29. čísle našich novín. Práve z nich sa viacerí občania prvýkrát dozvedeli, že už zanedlho budú bývať na inej adrese.
Keď sme na Ľadovni len tak námatkovo, oslovili občanov, nik z opýtaných vtedy ani nevedel, že sa chystá nejaká zmena. Ale si akosi zvykli, že sa u nás mnohé veci dejú systémom o nás, bez nás, alebo niekedy aj bez systému. Je logické, že takúto zmenu by mali predrokovať odborníci v komisi a na rokovanie zastupiteľstva by sa mal dostať už „čistý„ návrh s dôvodovou správou, aby mal šancu prejsť v zastupiteľstve. Podľa všetkého sa síce tak aj stalo, ale, ako sa ukázalo, návrh, ktorý bol prijatý uznesením na júnovom zasadnutí, nebol konečný. Napokon, na zmenu názvu ulíc bolo treba prijať všeobecne záväzné nariadenie – v podstate mestský zákon. Na júlovom zasadnutí parlamentu, sa preto poslanci opäť vrátili k návrhu premenovania niektorých ulíc. Tí, ktorí pozorne sledovali rokovanie v televíznom prenose, museli byť zaskočení, pretože novoprijatý návrh všeobecne záväzného nariadenia nebol totožný s uznesením z júnového zasadnutia. Poslanci schvaľovali po novom. Výsledkom tohto chaosenia bolo, že už mali iný názor na názvy niektorých ulíc, čo tak trochu vyvoláva pochybnosti o tom, že v júni odobrovali návrh, s ktorým boli jednoznačne stotožnení. A tak v júni odsúhlasené premenovannie Alexandrovovej ulice na Ulicu Milana Rastislava Štefánika, v júli už dostalo pomenovanie po Nadi Hejnej, pričom po Štefánikovi pomenovali bývalú Ulicu osloboditeľov. Nič proti velikánovi slovenského národa, ale nevedno, prečo padli osloboditelia do nemilosti martinských radných. Nachtigalova ulica, ktorá bola v júni premenovaná na Ulicu Emila Horvátha bude po rozhodnutí júlového zasadnutia pomenovaná po Izabele Textorisovej. Tak sa ale mala, na základe odsúhlaseného návrhu poslanca Michala Gallu na júnovom zasadnutí, volať Ulica Červenej armády!? Po júlovom zasadnutí však názov tejto ulice zostane nezmenený... Ale ktovie dokedy, lebo medzi zoznamom novopomenovaných ulíc už chýba aj zmena Makarenkovej ulice na Ulicu Tibora Bogdana, ako to bolo odsúhlasené v júni.!? Zdá sa, že ide skôr o vizitku živelnosti, ako premysleného postupu. Tak by to ozaj nemalo fungovať! Navyše, ak už došlo k dohode, že treba premenovať ulice, malo sa to urobiť jedným „vrzom„. Po prvej „várke„, ktorá bola odsúhlasená kedysi v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, bola teraz šanca urobiť konečné úpravy a nielen kozmetické, lebo zdá sa nám, že k podobnému bodu programu sa budú poslanci zrejme ešte vracať. Už aj preto, lebo z návrhu, ktorý bol prijatý, vypadli aj niektoré osobnosti, ktoré by si zaslúžili, aby martinské ulice niesli ich mená. No a navyše, azda by mohli odborníci v komisii pouvažovať aj o tom, dať niektorým uliciam trvácnejšie názvy - názvy, ktorými ani dejiny nezatrasú.
Dobrou ale je správa pre občanov, ktorých sa zmeny dotýkajú. Ak administratívne zmeny v dokladoch stihnú na úradoch urobiť včas, bude to bez toho, aby museli hlbšie siahnuť do peňaženiek. Mesto, vlastne my, jeho občania, to zaplatíme. Len pozor, ak bude pokračovať takéto poslanecké chaosenie, mohlo by sa nám premenovanie ulíc aj predražiť.
