Redakčný smútok
Nemôžeme napísať, že nastala tá krajšia časť leta, lebo by sa nám to odrazilo na odmenách. Nastala teda tá horšia časť leta – šéfredaktorka išla na dovolenku. Bude nám za ňou veľmi smutno, hoci si bude užívať pohostinnosť jedného rekreačného strediska iba tu neďaleko, na Pohroní. A budeme počítať dni, kedy sa nám už vráti...
O čo sa snažíme
O križovatke, kde sa v júli stala tragická nehoda, sme už písali a písať ešte budeme. Stále nám totiž chodia listy či e-maily. Práve elektronickou poštou nám prišiel minulý týždeň trochu jedovatý, po česky písaný odkaz (či názor), v ktorého úvode sa písalo približne toto: Vidieť, že uhorková sezóna zasiahla aj váš týždenník. Stále hľadáte spôsoby ako umožniť podnapitým deťom miestnych podnikateľov jazdiť vysokou rýchlosťou v silných vozoch, hľadáte a skúmate, čo by sa dalo urobiť so štandardnou križovatkou, akých je aj v iných mestách dosť. Ani jeden z príspevkov sa nezaoberal tým, čo urobiť, aby sa dodržiavali platné zákony a vyhlášky pri jazde autom v Martine a na Slovensku vôbec...
Dá sa pochopiť rozhorčenie človeka, ktorý zrejme predpisy dodržiava, ale fakt, že nás obviňuje z toho, že sa snažíme akoby pomáhať tým, čo tieto zákony porušujú, nás musí urážať. A nielen preto, že je to bohapustá lož. K tomuto problému i príspevku sa určite vrátime, teraz sme len potrebovali povedať: Vážený pane, my sa len snažíme o jedno, zmeniť to, čo sa zmeniť dá. My a nám podobní sme nevymysleli zbohatlíkov, to sme neboli my, čo im dal možnosť prísť ľahko k peniazom na úrok iných, my sme im nerozmaznávali deti, nekupovali sme im drahé a silné autá, ani sme im nenalievali do pohárikov alkohol, ani sme ich neučili hrať „ruskú ruletu„ na križovatkách... Nikdy sme nehľadali spôsob, ako týmto ľuďom umožniť robiť to, čo robia. My hľadáme len spôsob, ako ochrániť triezvych a slušných ľudí, trebárs aj na tejto križovatke. Keby všetci ľudia dodržiavali všetky zákony a nariadenia, boli by sme všetci v nebi...
Meníme armádu
Naša redakcia patrí medzi militantné mediálne zložky, lebo u nás už niekoľko rokov slúžia svoju vojenskú službu mladí Martinčania. Pravda, ide o civilnú službu, takže naši chlapci uniformu nosiť nemusia a nerobia ani rajóny. Zatiaľ...
Po deviatich mesiacoch, keď armádnu zložku NŽT reprezentoval Janko Maruňák, sme sa s ním minulý týždeň rozlúčili (ako sa patrí), no a vzápätí sme privítali ďalšieho „civilkára„ Richarda Kopečka. So všetkými chlapcami, ktorí u nás „slúžili„, sme boli vždy veľmi spokojní, veríme, že s Rišom to nebude iné...
Autor: ab