Martin - 37. zbor Fatran Martin Slovenského skautingu organizuje už veľa rokov prázdninové tábory detí v niektorej z turčianskych dolín. Toto leto vyrástol stanový tábor martinských skautov vo Valčianskej doline. Bol zameraný na hru na pravek, pri ktorej sa vĺčatá (deti do veku 11 až 12 rokov, ktoré sa chcú stať skautmi) zžívali so spôsobom života pravekých ľudí a popritom sa učili disciplíne, práci v kolektívoch, zručnostiam, ktoré sú potrebné pri pobyte v prírode, ale aj bežným domácim prácam, ako je umývanie riadu, varenie, udržiavanie poriadku. Keďže praveký človek používal prírodné materiály, aj vĺčatá sa učili ručným prácam, pri ktorých tvorili ozdobné a úžitkové predmety z dreva, kože, kožušín, kostí, kameňov, zvieracích pazúrov...
Zberali medvedie pazúry
Veľmi zaujímavou zručnosťou, ktorú sa deti naučili vo Valčianskej doline, je pečenie mäsa a dusenie mäsa v jame naplnenej žeravými kameňmi. Skautský tábor sme navštívili minulý týždeň v pondelok dopoludnia. Vĺčatá dostali za úlohu, vyrobiť kamennú sekeru, urobiť odliatok zvieracej stopy, vytvoriť z prírodného materiálu nejaké praveké zviera, a praveký hudobný nástroj, vymyslieť obradný tanec a zložiť báseň o tábore. Chvíľu sme ich pozorovali pri tom, ako z dreva, kože, kameňov a špagátov vznikajú vyzdobené sekery, bicie a strunové nástroje a popritom sme sa detí opýtali, čo sa im v tábore najviac páčilo. Vladimírovi Ulbrichtovi a Zuzane Makovníkovej sa najviac páčila hra nazvaná cesta späť. Deti vyviezli z tábora zo zaviazanými očami a ich úlohou bolo vrátiť sa cez stanovištia naspäť. Keďže Valčiansku dolinu vĺčatá poznajú veľmi dobre, nebol pre ne problém nájsť tábor. Ako nám povedala vedúca tábora Ingrid Oberfranczová, na deti čakala minulý týždeň ešte jedna zaujímavá úloha – učili sa výmennému obchodu s obyvateľmi Valče. Dostali krajec chleba a museli ho v obci za niečo vymeniť. Samozrejme, Valčania boli na túto hru upozornení. Vĺčatá vedúci za plnenie súťažných úloh bodovali. Za päť bodov získal rod medvedí pazúr. Čím viac medvedích pazúrov rod získal, tým mohol krajšie vyzdobiť náhrdelník. Vĺčatá takto skautskí vedúci motivovali, aby sa aj pri hrách snažili.
O tom, že skauting je veľmi obľubený svedčí aj príspevok, ktorý nám zaslala Beáta Lencsésová z Martina, ktorej deti 16-ročný Braňo a 12-ročná Barborka sa venujú skautingu tri roky. „Nedokážem opísať, ako som na nich hrdá - asi tak, ako každá mama. V súčasnosti, keď človek nemá na nič čas, pretekajú mu pomedzi prsty tie najkrajšie chvíle života, som veľmi privítala, že moje deti našli v sebe krásneho koníčka. Je ním záujem o prírodu a kamarátstvo s tými najkrajšími hodnotami, o ktorých som dovtedy počula len v starých dobrých filmoch. Asi pred tromi rokmi sa prihlásili do skautského krúžku. Počas celého školského roka sa raz do týždňa stretávajú v klubovni, počas víkendov chodia na výlety a každý z nich sa už od zimy strašne teší na letný skautský tábor. Minulý rok sa vybrali až niekam do hôr pri Ružomberku, predminulý a tento rok si tábor rozložili neďaleko Kláštora pod Znievom. Barborka ostala v stanovom tábore a Braňo, ako starší skaut, putoval celý týždeň Malou Fatrou.
Sprchovali sa krhlou
Samozrejme, že nám nedalo a v jeden deň, vyhradený pre rodičovské návštevy, sme tábor vyhľadali. Naskytol sa nám úžasný pohľad do údolia s „indiánskymi„ podsadami a stanmi pre približne tridsiatku detí. Všetko tam malo svoj poriadok a správne zásady. Poľná kuchyňa s 2-3 dobrovoľníkmi spomedzi rodičov, ošetrovací stan, prírodné latríny, aké som ešte nevidela, sprcha (krhla), sauna z horúcich kameňov... Samozrejme, horský potok, ktorý neznečisťovali saponátmi. Všetko praktické, účelné a najmä, zhotovené vlastnými rukami, teda aj lacno. Každé skautské ráno sa začínalo budíčkom, rozcvičkou, pomocou v kuchyni. Nasledovala potrebná práca, potom zábava v nespočetných hrách, súťažiach a spoločných posedeniach s gitarou. Nechýbali výlety, kúpalisko, karneval. Neverila by som, ako neuveriteľne a dobrovoľne poslúchajú všetky deti len o niečo starších rovesníkov - svojich vodcov. Nebolo tu miesta pre hádky, zlosť a nenávisť. Bodovanie poriadku, služby, nočné hliadky a skautské sľuby... Naozaj neviem o lepšom mieste, kde by si tieto deti preskúšali svoje sily a schopnosti, naučili sa samostatnosti, zodpovednosti a nadobudli zdravé sebavedomie.
Rozlúčková vatra, pri ktorej už sedeli aj starší skauti, bola pre mojich skautov poslednou spoločnou chvíľou po dvanástich dňoch v prírode. Bola plná dojatia, spevu a som presvedčená, že každé dieťa sa už teší na ten ďalší tábor. Či bude pršať, alebo svietiť slnko. A dovtedy budú robiť česť svojej skautskej šatke, tričku a košeli,„ napísala nám Beáta Lencsésová.
Autor: br, bl