anskej galérie), zazneli dva prekrásne koncerty vážnej hudby v pôvabnom mladom uvedení. V rámci cyklu komorných koncertov, na Orave zaužívaného prázdninového podujatia Medzinárodných majstrovských kurzov Musica Arvenzis 2004, k nám do Martina priviezli už ako hotový „produkt„ koncerty od organizátora, Základnej umeleckej školy P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne.
Počas dvoch koncertných večerov odzneli v podaní napospol mladých interpretov, talentovaných hudobníkov, hráčov na husle i na klavír, dievčat a chlapcov pochádzajúcich tak zo Slovenska, ako aj z viacerých krajín Európy, krásne melódie svetoznámych majstrov. Vo svojom repertoári predstavili mladí klaviristi a huslisti známe skladby od Chopina, Bacha, Bizeta, Bartóka, Dvořáka, Debussyho, Liszta, po Ravela, Wagnera, Schuberta či Telemanna. Slovom, svieža mladosť, obohatená originalitou interpretačného talentu dievčat a chlapcov, prepojená s krásou umenia zastúpených skladateľov potešila dozaista dušu každého z prítomných poslucháčov... Veď mladí od nich za svoje bravúrne výkony zbierali sladké ovocie v podobe spontánneho, často dlho neutíchajúceho potlesku. Žiaľ, o koncertovaní v galérii (aspoň v utorok podvečer) sa dozvedelo primálo Martinčanov, preto ani nezaplnili všetky stoličky. Veď ako by aj, keď propagácia a informovanosť smerom k martinskej kultúrnej verejnosti dlhodobo (odhliadnuc od zväčša notoricky nereagujúcich „pozvánkových„) viac ako viazne.
A sme pri tom, v čom je v otázke koncertovania na martinskej pôde najväčšia chyba? Ako vždy a pri každom dobre organizovanom podujatí – úspech závisí v prvom rade od jeho najbežnejšej, najúčinnejšej propagácie. Problém nastáva, pravda, v ne–propagovaní podujatia, osobitne komorných koncertov, ktoré sú v našom meste vzácnejšie od šafranu. A to aj napriek tomu, že už rok či dva je Martin vlastníkom krásneho koncertného krídla (nie najlacnejšieho!). Koncertovanie je stále sporadické, chaotické, bez jasnej dramaturgie, bez zastrešujúceho patróna v osobe pre túto aktivitu zapálenej, znalej hudobnej ponuky a jej osobností. Tu je naša stála bolesť a kameň úrazu ponuky kultúry na pôde mesta. Takáto bezkoncepčnosť hudobného života, absencia programovaných koncertov vážnej hudby rozhodne naše mesto Martin a predstaviteľov jeho kultúry nectí. Darmo sa potom chceme neustále sami „pasovať„ na centrum národnej kultúry Slovákov, keď si túto základnú zložku nevieme zorganizovať!
Ak sa toto s martinským koncertovaním zásadne nezmení, ak sa nenájde schopný a ochotný supervízor (a spolu s ním, akože inak, finančné zastrešenie!?), budeme sa musieť stále s hanbou a závisťou obzerať napríklad za „samosprávnou„ Žilinou, o dosť menším Dolným Kubínom či neveľkými, najbližšími Vrútkami. A martinské zánovné koncertné krídlo bude na dlhé mesiace ďalej zapadať prachom v aj tak na koncerty celkom nevhodnej „sobáške„. Priestorových riešení je pritom dozaista aj v Martine niekoľko. Výhodnejších, či aspoň viac -menej možných. Ide len o to, aby sa s nimi stotožnili tiež či najmä kompetentní a zodpovední „majitelia kľúčov„. Večne rozhorčená kritička tohto nevyhovujúco pretrvávajúceho stavu vecí v hudobnom živote nášho mesta by zďaleka a určite nebola jediná, ktorú by náprava koncertovania v Martine mimoriadne potešila.
