Šialený nápad vyšiel

preletelo„ Martinom 30. a 31. júla. Slovenské hudobné festivaly nový módny trend, spojiť hudbu s iným druhom umenia, využili len nedávno. Martinské Nočné vlny za nimi v žiadnom prípade nezaostávajú. Aj keď sa zdalo, že ich minulý ročník bol čisto hudobný, niekde v kútiku uprostred tónov si predsa len našiel svoje miesto „pultík„ s literatúrou, ktorý však veľmi na seba neupútaval... „Niekto spojil hudbu so sochárstvom, prečo by sme my nespojili Nočné vlny s literatúrou?„ – pýta sa spoluorganizátor Martin Lechan. Z nesmelého minuloročného pokusu sa teda stala sprievodná akcia, ktorá mala priebeh festivalu ozvláštniť. Prípravou celej dvojdňovej akcie boli poverení členovia literárneho klubu Mädokýš v Martine, ktorých zaradenie literatúry do programu prekvapilo: „Zdá sa, že šialený nápad, zrealizovaný v nezrealizovateľnom čase – Literárne pódium na Nočných vlnách, sa ujal.„
Ich program otvárali mladí autori zo šiestich slovenských literárnych klubov prezentáciou vlastnej tvorby. Z martinského Mädokýšu sa predstavil Matej Thomka. Aby neostali pasívni ani diváci, mali možnosť sa zapojiť do sms prozaicko-poetickej súťaže a splniť niekoľko z 11 úloh literárnej dielne, ktoré boli naviazané na atmosféru Nočných vĺn. Prostredie v literárnom stane vytvárali vyvesené básne, na tvorivej stene sa zjavili náhodne vytvorené verše, kaligramy, odkazy, nákresy, názory. Organizátori ponechali na záujemcov aj výber básnikov, od ktorých mali podľa ich voľby na Nočných vlnách odznieť verše. Spomedzi dvadsiatich dvoch svetových a slovenských poetov si dnešná generácia svojho najobľúbenejšieho autora dokázala nájsť – Williama Shakespeara. Len o niečo menej im imponuje Charles Baudelaire, Miroslav Válek, P. Országh-Hviezdoslav a Daniel Hevier, ktorý mal byť pôvodne aj hlavnou hviezdou pódia.
I keď Danielovi Hevierovi svoju obľubu venovala mládež aspoň takýmto spôsobom, jeho „náhradníkom„, ktorí boli na pódiu prítomní aj fyzicky, sa ušlo pozornosti oveľa viac. Daniela Heviera napokon nahradil vydavateľ Daniel Ryba, s ktorým prišli básnici Trnavskej skupiny - Ľubomír Feldek a Jozef Mihalkovič. Gloriolu mien oboch autorov skonkrétnil výber z ich básní. Tvorivejší z „trnavskej„ dvojice Ľubomír Feldek predstavil básnickú zbierku Lekárnička pre zamilovaných a predčítal pár básní z ešte nevydaného prekladu perzského básnika zo 14. storočia Omara Chajána. Hľadisko pod pódiom sa čoskoro zaplnilo. Možno ich tu nepriviedol výlučne záujem o literatúru, ale skôr zvučné mená hostí. „Chceme tých velikánov vidieť zblízka a prípadne sa zapojiť do rozhovoru,„ prezradil mladý pár sediaci na zemi medzi ostatnými.
Keďže sú na podobné zvyknutí z iných festivalov, táto akcia spojená s literatúrou neprekvapovala. U mladých sa teda toto netradičné spojenie s hudbou ujalo rýchlo: „Je to umenie ako hudba a jednoznačne tu patrí,„ zhodli sa všetci. A ako vnímali pozvanie medzi mladých a ich hudbu básnici? „Ak ma to prekvapilo, tak len príjemne. Vlastne, v mojom veku ma prekvapuje, že ešte žijem...,„ odpovedal žartovne Ľubomír Feldek, ktorý bol neustále obklopený mladými. Dokonca si nesťažoval ani na hlučnú hudbu, ktorá predsa len rušila poetickú atmosféru. „Všetko sa všade hodí. Ak sa niečo nevydarilo, je to len naša chyba: básnici musia zvládnuť všetko. Aj hluk. Ale slovenskí básnici, žiaľ, toľko skúseností ešte nemajú.„ Hostia mali k podujatiu celkom blízko. Ak nie hudbou, aspoň textami. „Ako básnik čítavam texty piesní rôznych interpretov. Myslím si, že naše, slovenské, sú neporovnateľne lepšie ako hocktoré piesne známych svetových skupín, na čo som hrdý. Veľmi sa mi páčia napríklad slová piesní skupiny No name a českých Buty. Pravdaže, existujú na našej scéne aj také skupiny, o ktorých môžem povedať len jedno – šokujúce!„
Pre Jozefa Mihalkoviča, ktorý pripravuje v blízkej budúcnosti zbierku básní Listové tajomstvá, bol príchod na Nočné vlny prekvapením, čo spočiatku sprevádzalo aj preľaknutie. Myslel si totiž, že ide na besedu s vysokoškolákmi... Napokon začal vnímať celú situáciu s humorom a neubránil sa dobrému pocitu zo skutočnosti, že Nočné vlny sú perspektívnou akciou, i keď prítomné decibely sú „zaťažkávajúcou„ skúškou pre poéziu. Podujatie poukázalo na to, že poézia si nájde cestu k mladým aj cez hluk.