Piatok, 30. september, 2022 | Meniny má Jarolím

(Ne)bezpečné výlety

Neďaleko turčianskych hraníc leží malé mestečko, ktoré ma už od malička priťahovalo tým, čo som videla z vlaku, keď som išla okolo. Akoby z vtáčej perspektívy som vždy hľadela na vysokú vežu krásneho zámočku v Kremnici hlboko pod traťou. Konečne som sa po

niekoľkých rokoch v jednej letnej horúčave odhodlala k nemu priblížiť „zdola„ a obzrieť si aj jeho okolie.
„Heleďte, slečno,„ oslovil ma odrazu ktosi v motorovom vlaku. Naproti mne si sadol počerný mladík, ktorý nervózne dovtedy pobehoval od okna k oknu, od cestujúceho k cestujúcemu. Chvíľku nazeral zamračene do akýchsi papierov a potom mi ich podal s otázkou, kde má vystúpiť a prestúpiť. „Môžem vás na chvíľu vyrušiť? Viete, som z Brna a potrebujem sa dostať do Štúrova. Kamaráti ma tam čakajú...„ Vyzeral zničene a tak trošku beznádejne. Všimla som si, že okrem letného oblečenia, ktoré mal na sebe, nič so sebou nemal. Žiadnu batožinu. Len papier s vlakovými spojmi do Štúrova. Vraj mu ho vytlačili na ktorejsi železničnej stanici. Vypočítala som mu, na ktorej stanici v poradí má vystúpiť. Nešlo mi do hlavy, prečo vzal Štúrovo takou okľukou? Slovensko sa vám zrejme veľmi páči, keď ste sa vybrali do Štúrova tadeto, spýtala som sa. Zbadala som, že sa mojej otázke potešil. Priam čakal, kedy sa ho začnem pýtať.
„Dnes ráno som sa zobudil vo vlaku na Vrútkach. Namojdušu neviem, ako som sa tam dostal. Veď sme cestovali na dovolenku do Štúrova!„
A kamaráti s vami neboli? Cestovali ste s nimi, či nie?
„To hej, cestoval. Ale ušli mi. Vzali mi všetky veci – mobil, peňaženku, doklady, aj hodinky s prsteňmi mi z ruky stiahli a nechali ma tam, chuligáni jedni!„
Môj neznámy asi tridsaťročný český spolucestujúci talianskeho typu sa však za touto poznámkou zaškeril a pokrútil pobavene hlavou. Jeho odpovede vo mne budili zvedavosť.
Prečo to urobili? - nedalo mi a spýtala som sa.
„Heleďte, slečno„, začal zasa tým svojím príslovečným, „my sme sa stavili. O jedno dievča vo vlaku. Ale nepodarilo sa mi ju zbaliť, a tak som stávku prehral. Kamaráti, rošťáci jedni, ma strašne kvôli tomu opili, až som zaspal. Museli ma náročky posadiť na nejaký iný vlak, aby som to nemal také jednoduché.„
Čo aby ste nemali jednoduché?
„Neurobili to kvôli tomu, že som prehral stávku, to nie. Dohodli sa dopredu! Mal som si to hneď všimnúť, že na mňa niečo šijú a že tá stávka je len zámienka.„
Tvárila som sa čoraz nechápavejšie. Už len preto, že mi neodpovedal na otázku. Môj zvláštny spoločník si to však nevšímal. Bol unesený kúskom Slovenska za hrubým sklom. Oči nalepené na okno mu behali zľava doprava a sledoval prírodu, pri pohľade na ktorú sem-tam niečo oduševnene na jej adresu prehodil. Nečakal odo mňa žiadnu otázku, jednoducho pokračoval. Skrátka, prisadol si ku mne typicky ukecaný Čech.
„Robíme to každý rok. Zakaždým sa na niekoho tajne dohodneme a niekde ho necháme. Všetko mu poberieme a necháme len odkaz, kde ho čakáme, inak sa o všetko musí postarať sám. Zrejme tento rok vyšiel žreb na mňa.„
Zvraštila som obočie a podozrievavo som sa naňho pozrela. Chýbalo už len poťukať si po čele.
„Viete, aká je to sranda!?„ Vytušil moje myšlienky a snažil sa podať mi rozumné vysvetlenie. „Celý rok som zatvorený v kuchyni. Zarobím dobre, ale chcem si peniaze aj užiť. A keď užiť, tak poriadne. Potom sa máme s kamarátmi aspoň na čom zabávať a na čo spomínať. Ale najmä sa naučíme takto riešiť na prvý pohľad nezvládnuteľnú a bezvýchodiskovú situáciu. Ide jednoducho o prežitie. Bez peňazí a v cudzej krajine. Bez akejkoľvek pomoci. Musíme sa spoliehať len na seba.„
Využila som jeho krátku odmlku a nedokázala som zakryť zvedavosť. Tento mladík alebo skôr to, čo mi rozprával, ma zaujímalo čoraz viac.
A to vám nenechali ani mobil alebo kreditku?
„Heleďte, slečno, keby mi nechali mobil, tak ho predám, sadnem na taxík a do Štúrova prídem pár hodín po nich. To by sa nerátalo. Musím sa o seba postarať sám.„
Moje otázky konečne dostávali odpoveď.
Keď vám zobrali úplne všetko, za čo ste si teda kúpili lístok na vlak?
„Zobudil som sa v tejto veste. Nechali v nej jeden pár ponožiek a niekoľko Marlboriek. Na Slovensku sú strašne drahé a podarilo sa mi ich predať taxikárom pod cenu. Ale mám aspoň na jedlo a cestu.„ Rukou chytil lem vesty a ovieval sa ním. „Keď prídem do Štúrova, tak si to zlíznu. Ale najprv sa okúpem. Dva dni som poriadne nejedol, nekúpal sa a stále mám opicu. Fakt ma strašne opili...„ I keď sa chvíľami tváril, že sa na kamarátov hnevá, bolo jasné, že sa skôr na celej situácii zabáva.
Už vám to niekedy urobili?
„Nie. Aj teraz sme sa chystali na kamaráta, ale to bolo zrejme len na oko. V skutočnosti ma mali už dávno vytypovaného. Aj tak mám z pekla šťastie, že sme sa tento rok rozhodli tráviť dovolenku na Slovensku a nie v zahraničí. Nie je to až také zlé. Keby ma nechali niekde za hranicami, tak ich asi zabijem.„
Za hranicami? Krutá sranda, nie?
„Už sme na to zvyknutí. Kamaráta sme nechali v Rakúsku bez pasu a peňazí. Tri dni sme ho nevideli, ale napokon nás našiel. Čakali sme ho v Košiciach.„
Nehneval sa?
„Spočiatku áno. Ale o chvíľu ho to prešlo. Ide predsa o srandu.„
V prestávkach rozprávania o zážitkoch z cestovania sa nachádzali aj jeho úseky z lásky k Slovensku. Hoci tu chodí rád a často, v tomto kraji sa ešte „neocitol„, a tak po celý čas vykukoval z okna. Bol ním zaujatý. Len keď sme vošli do hlučného tunela, odlepil zrak od okna a na tú chvíľu stíchol. Keď sme z neho vyšli, podarilo sa mi predbehnúť ho v rozprávaní.
Koľkí ste na túto „srandu„? Bolo mi to už smiešne.
„Traja. Ale berieme so sebou aj iných. Napríklad naše priateľky. Idú s nami s tým, že vedia, ako vyvádzame. Ešte ani jedna s nami nebola bez toho, aby sme ju niekde nenechali. Musia s tým rátať. Raz sme priateľke nášho kamaráta ušli, keď sa kúpala v mori. Všetko sme jej pobalili, takže jej ostali iba plavky, ktoré mala vo vode na sebe. Nič viac. A jej priateľa sme cestou nechali zasa v susednom štáte. Heleďte, slečno, tomu by ste neverili, ale ako cestovali za nami, tak sa obaja po štyroch dňoch stretli v tom istom vlaku. Vrátili sa spolu a dokonca oblečení.„
Jeho skôr monológ a rozprávanie alebo presnejšie povedané chválenie sa humornými zážitkami, sa mi zdali čoraz viac neskutočné. Pozrela som sa naňho pochybovačne.
V plavkách a bez pasu cestovali štyri dni cez niekoľko štátov? To sa dá? Neverím!
„Podľa všetkého áno. Doteraz neviem, ako sa im to podarilo. Asi ich museli na hraniciach ukecať.„
Už sa stalo, že niekomu z vás došla chuť „na srandu„?
„Stalo. Kamaráta sme nechali v Košiciach, a keď sa dozvedel, že naňho čakáme v Prahe, rozplakal sa do telefónu ako malé decko. A tak sme mu trošku z cesty odpustili a povedali, že stačí, keď príde do Brna. To je ale ten lepší prípad. Ďalší kamarát mal priateľku. Úplne novú priateľku. Tuším s ňou chodil dva týždne. S tou vám teda srandy veľa nebolo. Samozrejme, že vedela, do čoho ide, ale keď sme ju nechali v Nemecku samu ako prst, udala nás. Mali sme na polícii veľa vysvetľovačiek, ale všetko dobre dopadlo. Len kamarát si musel hľadať novú priateľku...„
„Nečudujem sa jej,„ povedala som. Úkosom sa na mňa pozrel, no väčšmi sa venoval oknu.
„Bože, to je nádhera,„ vyšlo mu z úst, keď sme obchádzali z veľkej výšky okolie Kremnice. Pod nami sa pomaly týčila veža mestského zámočku a vzadu sa na slnku skveli kremnické hory a rozľahlé lúky. „Závidím tým, čo tu žijú. Čarovný kraj. Na Slovensku je fakt krásne...„ Na chvíľu sa odmlčal a nasával kremnický slnečný pohľad. No o chvíľu už bol opäť vo svojom rangu.
Začal znova svojím typickým „Heleďte, slečno, o dva mesiace sa nám žení kamarát. Musíme niečo vymyslieť. Chceme mu uniesť nevestu. Ale tak, aby ju dlho hľadal, rošťák jeden! To bude sranda!„ Oči tmavého Čecha sa zaiskrili. Zračilo sa v nich šibalstvo. „A na budúci rok sa chystáme nechať niekoho v púšti. Len si to predstavte: všade naokolo piesok, slnko a vy sami uprostred toho všetkého bez vody, peňazí, telefónu. Hm, dúfam len, že to nebudem ja!„
Podvihla som obočie a nechala jeho slová bez komentára. Aj tak som si už o tom myslela svoje. O chvíľu sme mali Kremnicu pred sebou v celej kráse. Môj spolucestujúci lapal po dychu. „Najradšej by som tu vystúpil,„ povedal túžobne. To som už vstávala a zhora sa naňho pozrela. „Máte mi čo závidieť, lebo JA tu vystupujem!„

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  2. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  5. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  6. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  7. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  8. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  1. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  3. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  5. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  6. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  7. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  8. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 9 200
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 879
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 831
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 213
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 811
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 753
  7. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 2 596
  8. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 2 519

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Hmm...
  2. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú...
  3. Ľubor Bystrický: Nemocnice bez lekárov-zem bezľudí
  4. Ján Škerko: Za každého mobilizovaného záložníka živého barana?
  5. Michal Maslej: Prosím, pýtajte sa kandidátov
  6. Jozef Ďanovský: Zápisky psychoterapeuta
  7. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Pri zapojení príbuzných do podnikania je potrebný racionálny prístup (5. časť)
  8. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Kuchyňa
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 998
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 8 160
  3. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 627
  4. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 7 356
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 656
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 761
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 403
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 254
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V roku 2019 martinský závod vyrobil 500-miliónty komponent

Najväčší zamestnávateľ v Turci aj napriek dodávateľským problémom výrobu rozšíri.


3 h

Prečítajte si výber TOP športových správ z regiónov.


5 h
Tanečníci z Martina na Majstrovstvách sveta vo Švédsku.

Tento rok je pre nich mimoriadne plodný a za posledných 32 rokov najúspešnejší.


Sabina Petrovičová 21 h
Medveď hnedý.

Situáciu monitoruje aj Správa Národného parku Veľká Fatra.


24 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Levičanka radí ľuďom, aby si faktúry kontrolovali.


23 h

Fakultná nemocnica Nitra plne rešpektuje rozhodnutie krajského súdu, povedala hovorkyňa.


29. sep

Záujem o prácu mestského policajta je slabý, problémom sú aj peniaze.


29. sep

Pravidelná údržba vodnej nádrže je nariadená zákonom.


5 h

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Hmm...
  2. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú...
  3. Ľubor Bystrický: Nemocnice bez lekárov-zem bezľudí
  4. Ján Škerko: Za každého mobilizovaného záložníka živého barana?
  5. Michal Maslej: Prosím, pýtajte sa kandidátov
  6. Jozef Ďanovský: Zápisky psychoterapeuta
  7. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Pri zapojení príbuzných do podnikania je potrebný racionálny prístup (5. časť)
  8. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Kuchyňa
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 998
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 8 160
  3. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 627
  4. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 7 356
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 656
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 761
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 403
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 254
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?