nich sú pohánkovce (český, japonský, sachalínsky), netýkavka málokvetá, zlatobyľ obrovská a kanadská, boľševník obrovský...
Boľševník obrovský sa do Európy dostal ako okrasná rastlina z Kaukazu. Vzhľadom na svoje vlastnosti dostal aj priliehavé meno. Je to dvojročná alebo trvácna rastlina, ktorá dorastá do dvadsiatich až päťdesiatich centimetrov. Kvitne v júli a auguste, je veľmi vitálna a rýchlo sa rozširuje do nových lokalít. Môže spôsobiť aj vážne zdravotné problémy. Pohánkovec japonský je trvácna dvojdomá rastlina pochádzajúca z východnej Ázie, ktorá vytvára rozsiahle nepreniknuteľné porasty s vysoké aj viac ako 100 cm. Má vajcovité listy a drobné biele kvety. Pestuje sa ako okrasná rastlina, ale aj ako krmivo pre zver. Agresivita, s akou sa pohánkovec šíri, vzbudzuje obavy z úspešnosti jeho likvidácie. Rozmnožuje sa podzemkami a ich fragmentmi. Podobný je aj pohánkovec český a sachalínsky. Netýkavka žľaznatá je až 200 cm vysoká rastlina s tmavoružovými kvetmi o priemere 4 cm. Pochádza zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. Do Turca sa netýkavka dostala ako okrasná medonosná rastlina. Zo záhrad ale prenikol do voľnej prírody a šíri sa pozdĺž vodných tokov a vo vnútri lužných lesov. Ďalšou okrasnou a medonosnou inváznou rastlinou, ktorá je nebezpečná pre pôvodné druhy rastlín v Turci, je zlatobyľ obrovská. Dorastá do výšky 50 až 250 cm a má holé sivozelené byle a na okrajoch zubaté listy. Drobné žlté kvety má usporiadané do hustých chocholovitých metlín. Kvitne od augusta do septembra. Vyskytuje sa na celom území Slovenska. Rýchlo osídľuje nevyužívané plochy.
Postupným rozširovaním sa inváznych rastlín na stále väčších plochách dochádza k rozsiahlym zmenám v druhovom zložení rastlín celých ekosystémov. Skúsenosti s rozširovaním sa nepôvodných druhov rastlín nám poskytuje veľa príkladov, kedy aj atraktívna alebo hospodársky zaujímavá rastlina môže zapríčiniť ťažko riešiteľný problém. Často sme svedkami toho, keď sa v parkoch alebo v okrasných záhradách rozrastajú na čoraz väčších plochách invázne rastliny, ktoré vytláčajú neškodný druh, ktorý sa dostane mimo vymedzeného areálu. Z inváznej rastliny sa časom stáva nepriateľ pre okolitú prírodu a krajinu.
Podobne je to aj s nepôvodnými drevinami, ktoré priviezli na Slovensko na okrasné, produkčné a medonosné účely. Medzi ne patrí napríklad javorovec jaseňovitý a pajaseň žliazkovitý.. Zákon o ochrane prírody a krajiny pamätá na ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystému. Na jeho základe je vlastník alebo nájomník pozemku povinný odstraňovať invázne druhy rastlín.
O spôsobe ich ničenia rozhodujú najmä spôsoby ich rozmnožovania, početnosť v lokalite, charakter, veľkosť a ohrozenosť lokality ako aj ďalšie biologické vlastnosti druhu. Odporúča sa mechanické ničenie – pastva, vytrhávanie a vykopávanie rastlín, orba, sekanie a orezávanie súplodí a chemické spôsoby ničenia. Podrobné informácie o inváznych rastlinách majú pracovníci blatnickej Botanickej záhrady UK a Slovenského národného múzea – Múzea A. Kmeťa v Martine.
Autor: Miroslav Blahušiak