uli veľa peňazí, nestačí. Samotná existencia národných parkov ešte atraktivitu Turca z hľadiska turistiky nezaručí.
Zaostávajúca propagácia
Zahraničný turista, a dvojnásobne to platí o návštevníkoch z krajín EÚ, musí nájsť v Turci všetko, čo si jeho srdce zažiada. To, že absolvuje túru v národnom parku, do pokladnice podnikateľov alebo štátu nič neprinesie. Samozrejme, turistu nestačí iba „nakŕmiť„, treba mu pripraviť zaujímavý relax a ulahodiť jeho oku. V posledných desiatich rokoch sa na turčianskom vidieku rozšíril chov koní. Doteraz si chovatelia príliš na zákazníkoch, ktorí si chcú zajazdiť, nezarobili. Problém nie je len v tom, že tých zahraničných turistov je príliš málo, že naše služby turistického ruchu sú v ich krajinách slabo spropagované, ale aj to, že tu chýba komplexná ponuka, ktorá zahŕňa nielen jazdenie, ale aj ubytovanie, stravovanie, iné druhy relaxu, akými by mohli byť napríklad cykloturistika, lyžovanie (v zime na snehu, v lete na tráve), kultúrne a zábavné podujatia, návšteva kúpalísk...
Jedným z dôvodov, prečo do Turca nepríde viac turistov, je slabá propagácie regiónu v zahraničí. Pred niekoľkými rokmi jeden zo sklenianskych rodákov žijúcich v Nemecku povedal, že nerozumie tomu, prečo štát nezaplatí v nemeckých médiách reklamu propagujúcu slovenské turistické regióny. Veď napríklad šoty propagujúce portugalské prímorské letoviská môžu Nemci vidieť v televízii každý deň. Portugalci svojmu štátu vrátia vynaložené peniaze zo svojich daní, ktoré vo veľkej miere plynú do národnej pokladnice aj zo ziskov z turistického ruchu.
Chcelo by to viac investícií
Druhým problémom v Turci je málo atraktívna ponuka zariadení turistického ruchu. V Turci chýbajú investície do turistického ruchu. Napríklad rozvoj kúpeľov v Turčianskych Tepliciach je spomalený zakonzervovaním nedostavaného areálu. Termálne kúpaliská by tiež potrebovali modernizáciu. Prevádzka termálneho kúpaliska je síce oveľa lacnejšia ako vyhrievanie vody ostatnými spôsobmi, ale súčasní zákazníci sú oveľa náročnejší. Na kúpaliskách chcú mať tobogany, umelé vlny, v menších bazénoch sa využívajú aj protiprúdy. Záleží im ale aj na vybavení športovísk okolo bazénov – ihriská na volejbal, basketbal, plážový volejbal, tenis, minigolf...
V tomto smere Turiec predbehli napríklad aj naši krajania z južného Slovenska, kde síce chýbajú krásne hory, ale majú špičkovo vybavené kúpaliská, kde návštevníkovi nie je ľúto zaplatiť ani viac ako 100 korún. Slabinou kúpaliska by nemalo byť ani vybavenie sociálnymi a stravovacími zariadeniami. Kvalita ubytovania a stravovania sa postupne zlepšuje aj v Turci, ale kvôli nekomplexnej ponuke si turista často vyberie zle a potom hovorí, že v Turci sa nemal kde najesť a nepáčilo sa mu ubytovanie.
Turista chce vidieť v Turci niečo zaujímavé. Napríklad predminulý týždeň v sobotu sa súčasne uskutočnili dve atraktívne podujatia – Turčiansky bicyklový deň v Jasenskej doline a ôsmy ročník Hradných slávností na Sklabinskom hrade. Mali rôznych usporiadateľov, ktorí sa vopred o svojich plánoch neinformovali, a tak na obidvoch podujatiach bolo menej návštevníkov ako v minulosti. Na obidvoch spomínaných miestach vystupovali skupiny historického šermu, v Jasenskej doline turčianska, pod Sklabinským hradom dva kolektívy šermiarov z východného Slovenska. Z tohto pohľadu si organizátori akoby vzájomne liezli do kapusty. Predpokladám, že to nebol úmysel. Pritom v Jasenskej doline bol veľmi atraktívny program, lebo tu nechýbala hudba a zaujímavé športové disciplíny ako slalom dolu lyžiarskym svahom na skikolách, rodeo na elektrickom býkovi a pod svahom sme videli aj pásové lyže, ale či sa na nich niekto spustil zo svahu, to už nevieme. Lyžovanie na tráve je ale určite atraktívnym športom a umožňuje využitie lyžiarskych vlekov aj v lete. No všeobecne skôr platí, že využitie lyžiarskych stredísk počas letnej sezóny má v Turci veľké rezervy.
Pod Sklabinským hradom majú šermiarske súboje tradíciu. Tohtoročnou novinkou bolo, že skupiny historického šermu zabávali deti pomocou rôznych súťaží. Peknou atrakciou bolo aj vozenie sa na koňoch a koči. Videli sme, že na hrade sa udiali aj pozitívne zmeny. Sklabinský hrad už nie je len ruinou, brigádnici z občianskeho združenia Donjon a ich priaznivci urobili za rok mnoho práce.
Nezamestaní stavjú hrad
Podpredseda občianskeho združenia Donjon Anton Svaček nám povedal, že sa pokúšajú zakonzervovať a zakryť dolnú hospodársku budovu, kde by chceli vybudovať Galériu posledných turčianskych županov – bývalých vlastníkov hradu. „Výmenné brigády organizujeme zo združením Zachráňme hrady. Spolupracujeme aj s úradom práce, pričom využívame nezamestnaných na aktivačné práce. Ide nám iba o záchranu tohto hradu. Nechceme, aby pamiatkári neskôr povedali, že tu kedysi bola hŕba kamenia a my sme nanovo postavili hrad. Môžete napísať, že najväčšími nepriateľmi kultúrnych pamiatok sú práve pamiatkári. To si myslím a nebojím sa to povedať," dodal k tomu Anton Svaček.
Zdá sa, že v Turci sú rezervy nielen vo financovaní, ale aj v spolupráci na spoločnej propagácii regiónu. V súčasnosti nie sú ani tak dôležité zisky jednotlivcov, ale podstatné zlepšenie služieb turistického ruchu a to, aby každý návštevník dostal ich kompletnú ponuku. Tú by mohli zabezpečiť aj cestovné kancelárie. Na škodu by nebolo ani vytvorenie celoturčianskeho združenia cestovného ruchu, ktoré by mohlo združovať aj existujúce zoskupenia