Martin - V stredu minulý týždeň sa z gréckych Atén vrátila domov posledná časť výpravy slovenských olympionikov. Bola medzi nimi aj ľahká atlétka Lucia Klocová so svojim trénerom Pavlom Sloukom. Nenechali sme im dlhý čas na vydýchnutie, hneď na druhý deň sme si dohovorili schôdzku a besedovali o jej účinkovaní na dráhe olympijského štadióna. Tam čiastočne splnila to, čo si sama predsavzala a prebojovala sa do semifinále brehu na 800 m. V ňom časom 2:00,79 dosiahla devätnásty najlepší čas, a hoci ten znamenal zavreté finálové vráta, možno tvrdiť, že Lucia Klocová má za sebou úspešnú olympijskú premiéru a sľubný rozbeh do budúcnosti.
Lucia, na vašich prvých olympijských hrách ste určite nesklamali. Podali ste výkon na úrovni svojho doterajšieho maxima. Ste spokojná so svojim vystúpením?
Stopercentná spokojnosť to nie je. Budem úprimná, čakala som predsa len trošku lepší čas. Trúfala som si zabehnúť čas pod dve minúty, pretože tohoročná príprava bola náročnejšia ako po iné roky. To bol dôvod myslieť si, že ju práve na olympiáde zúročím v ešte lepší výkon. Ale po rozbehu, ktorý mi nevyšiel celkom podľa predstáv, som bola predsa len rada svojmu semifinálovému času, lebo znamenal môj najlepší tohoročný výkon.
Pokračujeme v besede s Luciou Klocovou a jej trénerom Pavlom Sloukom. A ďalšiu otázku kladieme jemu:
Ako bol tréner spokojný s tým, čo na ovále olympijského štadióna predviedla jeho zverenkyňa?
P. Slouka: - Ak to hodnotím podľa toho, že Lucka mala v silnej konkurencii až 34. najlepší osobný rekord a predbehla pätnásť súperiek, ktoré mali svoje osobné maximá pod dve minúty, tak môžem byť spokojný. Ale, Lucka to vystihla, predsa len sme rátali s tým, že na olympiáde bude priaznivejšia klíma na zabehnutie výkonu práve pod spomínané dve minúty.
Kto videl oba preteky, v ktorých ste štartovali, rozbeh i semifinálový beh, nemohol si nevšimnúť, že každý bol z hľadiska vašej taktiky iný...
L. Klocová: - V rozbehu som sa držala na tretej-štvrtej pozícii, nie celkom som to odhadla a stuhla som po prvých tristo metroch, pretože prvá polovica behu bola dosť rýchla. Trochu ma „zavarilo„ a stratila som sily na finiš. V semifinále som si povedala, že nesmiem urobiť tú istú chybu. Bežala som prakticky s tými istými súperkami ako v rozbehu. Vedela som, že s Čeplakovou, jednou z favoritiek, sa pobeží veľmi rýchlo, viac som sa držala vzadu, aby som neprepálila začiatok, ako v rozbehoch a ušetrila čo najviac síl na záver. Práve v tom bola moja semifinálová taktika rozdielna.
Verili ste v postup svojej zverenkyne pred posledným rozbehom, v ktorom boli všetko bežkyne s osobákmi lepšími ako má Lucia?
P. Slouka: - Dúfal som, že sa do semifinále dostane. Ale nikdy nie je nič isté, lenže po odbehnutých asi tristo metroch posledného rozbehu už časy naznačili, že jej to môže vyjsť. A vyšlo...
Po semifinálovom behu vám zostalo devätnáste miesto v celkovom poradí. Ako bolo spokojné s týmto vašim umiestnením vedenie slovenskej olympijskej výpravy?
L. Klocová: - Boli podstatne spokojnejší, ako som bola ja. A rovnako všetci naokolo. Asi jediná som bola na seba prísnejšia. Na druhej strane to beriem realisticky. Bolo nás 43 bežkýň, najsilnejšia možná svetová konkurencia. Ja som na olympiádu išla s 34. najlepším časom, takže z tohto pohľadu je moje 19. miesto v poriadku. To len ten čas mi je akosi proti srsti.
Boli ste už účastníčkou viacerých svetových a európskych šampionátov, odhliadnuc od toho, že olympijský cyklus je štvorročný, v čom je podľa vás špecifickosť olympijských hier?
L. Klocová: - Je to vrchol v športe. Určite najvýznamnejšia športová súťaž, aká existuje. Mnoho športovcov časuje formu k práve tomuto vrcholu. Je určite rozdiel v tom, či niekto bojuje o olympijské zlato alebo o titul majstra sveta.
Ako športovec vychutnáva olympiádu pred tým, kým sa postaví na štart a potom po štarte, keď príde úľava?
L. Klocová: - Mala som dosť veľkú trému, ale nebola som nejako zvlášť vystresovaná. Pociťovala som to rovnako, ako na európskom či svetovom šampionáte. Po pretekoch, samozrejme, tréma opadla, bola som už veselšia a mohla som ochutnať aj niečo z atmosféry. Prevažne som bola diváčkou na atletike a pozrela som si aj súťaže akvabel.
Po pretekoch bolo aj trochu času relaxovať, pozrieť si dejisko, pamätihodnosti Atén...
L. Klocová: -Boli sme si pozrieť Akropolu, ale mali sme v pláne trochu viac, lenže tam sme strávili až tri hodiny a na ostrom páliacom slnku, preto sme ostatné pamiatky prebehli rýchlejšie. Raz sme boli aj na nákupoch suvenírov. Kúpila som si krásneho veľkého plyšového maskota.
S ktorým zo športovcov ste si najlepšie rozumeli?
L. Klocová: - Väčšinou sme boli v olympijskej dedine, často pre veľké horúčavy v klimatizovaných miestnostiach. Najčastejšie som bola so Zuzkou Malíkovou, lebo sme spolu bývali na izbe.
Pre trénera zasa bola šanca stretnúť sa s kolegami, odborníkmi. Mali ste nejaký osobný kontakt s niekým, s kým ste si mali čo povedať?
P. Slouka: - Častejšie sa stretávam s jedným českým trénerom, ktorý pôsobí v Katare. Máme na mnohé veci podobné názory. Ani Atény neboli výnimkou. Hoci nebolo veľa času, našli sme si medzi trénermi z rôznych odvetví čas aj na to, aby sme si podebatovali.
Dali ste Lucii po semifinálovom behu pokoj od tréningu, alebo predsa len si musela ešte obuť tretry?
P. Slouka: - Tretry nie, ale zatrénovala si. Pre Luciu sa sezóna ešte neskončila. Bude štartovať vo finále českej extraligy, na dvoch medzinárodných pretekoch a poslednými behmi sezóny budú majstrovstvá Slovenska družstiev.
Lucia patrila medzi osemstovkárkami medzi najmladšie, takže by jej mala patriť budúcnosť...
P. Slouka: - Máte pravdu, v semifinálových behoch bola ďaleko najmladšia. Budúci rok by mal byť jej vrchol na majstrovstvách sveta a Európy do 22 rokov. Lucka na olympiáde podala svoj maximálny výkon a jej výkonnosť by mala ísť ešte hore. No, a počíta sa s tým, že na ďalšiu olympiádu by už mala ísť ako vyzretá pretekárka so stabilizovanou výkonnosťou a časom pod dve minúty.
Na otváracom ceremoniáli ste neboli, ale záverečný olympijský ste si nenechali ujsť. Ako sa vám pozdával?
L. Klocová: - Otvárací ceremoniál som pozerala v televízii. Záverečný bol síce krátky, ale bol to pre mňa veľký zážitok. Videli sme pozvanie na OH, ktoré budú o štyri roky v Pekingu, odovzdávanie vlajky usporiadateľskému mestu... Zážitkom bol ohňostroj a pre mňa aj to, ako všetci diváci spievali grécku hymnu.
A už ste sa začali učiť po čínsky?
L. Klocová: - To nie, je to reč, ktorú by som sa nikdy nenaučila. Na to, aby som splnila olympijský limit do Pekingu budem mať trochu iné starosti, ako sa učiť po čínsky. Určite sa tam budem chcieť prebojovať.