Na stránkach rozšíreného programového bulletinu tohoročného XX. ročníka Turčianskych slávností folklóru jeho zostavovateľky, organizátorské duše, držiteľky kontinuity hnutia od počiatku aj počas celých dvoch desiatok rokov festivalu až po súčasné jubileum - Hana Zelinová-Bílková s Monikou Barabášovou - čosi naznačujú, mnohé dokumentujú, veľa pripomínajú...
Citát ... ľudová pieseň, to je tunel pod dejinami, v ktorom sa zachovalo mnoho z toho, čo na povrchu zničili vojny, revolúcie a bezohľadná civilizácia ... je leitmotív gruskovského zaspomínania. Veď Viliam Gruska je oným solitérom, bez ktorého by - na začiatku i v priebehu rokov - nebolo vo folklórnom Turci zaručene mnohé, ba možno aj celkom nič. „Ľudová kultúra, tradície, jej umelecké prejavy v Turci vstúpili do vedomia Slovenska rovnocenne s inými regiónmi. Nepretržitá a cieľavedomá aktivizácia celého hnutia množstvom podujatí vyvolala aj neobyčajné pohyby vo vnútri dedinských spoločenstiev... V Krpeľanoch vznikla pobočka ZUŠ Vrútky a vyrástlo v nej pol druhej desiatky mladých hudobníkov. Z dvoch-troch hudieb, ktoré sa dali zapojiť do prvého programu na Detve, vyrástol košatý hudobný život, o ktorý sa stará takmer desať mladých hudieb roztrúsených po celom Turci. Na festival Staré nôty mladých strún Európy v Habovke prichádza každoročne už 70 mladých muzikantov z Turca!... Hudobné bohatstvo Turca sa zachytáva aj pre budúce generácie - 400 piesňových jednotiek nahraných v rokoch 2001 a 2002 je neklamným svedectvom... Koncipovanie folklórnych podujatí rozložených po celom roku a do rôznych obcí umožnilo takú aktivizáciu v Turci, že dozrel čas aj na trvalejšie zachytenie podzemného prúdu, ktorý už tiekol Turcom ako hlavná žila, rovnomenná rieka. Vznikli televízne dokumenty Majáles v Turci a dvojdielna Láska v Turci. Okrem toho putujúce programy, unikáty zrodené v Turci Prebudenie piesní a Stretnutie piesní Slovenska...
O súčasnej životaschopnosti a sile prúdu ľudovej kultúry v Turci, pôvodne driemajúceho kdesi pod povrchom, vydali svoje svieže svedectvo dozaista všetky programy 20. ročníka Turčianskych slávností folklóru. Organizátorský kolektív - na čele stále s onými pôvodnými priekopníčkami - rozložil pestrú šnúru folklórnych vystúpení na časovej osi prebiehajúcej od soboty 12. júna do nedele 20. júna 2004. Priestorovo obsiahli programy od Vrútok, na viacero pre folklór netradičných miestach v Martine (kino Strojár, divadlo, Millénium, Biblická škola, literárne múzeum, ale tiež Divadelné a Kamenné námestie...), neobíduc ani Turčianske Teplice, až po už zasa dlhodobo tradičnú Blatnicu. Treba pre poriadok (a históriu) poznamenať, že slávnosti - akože inak, veď boli jubilejné - zmokli! Prírodný amfiteáter v Blatnici sa teda v daždi - múdro aj žiaľ - nekonal. Blatnická kultúrna sála však bola zato bitkom nabitá. Tými programami, ktoré boli pripravené síce na väčší, voľný priestor, ale aj tak rezonovali spontánnym umením dedinských skupín a hudieb mladých aj starých, tanečníkov i spevákov - z turčianskych obcí od Krpelian či Podhradia na jednom konci po Sklené s Turčekom na druhom. Na všetkých bolo vidno, že vyvierajú priamo zo srdca, z účinkujúcich dýchlo atmosférou rýdzej človečiny. Ani pri turčianskom folklóre, ešte aj po dvadsiatich rokoch, to vari inak nejde.
Slávnosti v regióne Turca teda oslávili svoje pekné jubileum naozaj bohatým programom. Ten sa dosť dobre nedá opísať v jednom článku. Veď ako aj sprostredkovať všetku tú krásu, umenie turčianskeho ľudu v úplnosti, priblížiť kompletnú a rozmanitú programovú skladbu? Určite by sa to patrilo! Preto sa za 20. ročníkom Turčianskych slávností folklóru obzrime aspoň nahliadnutím do niekoľkých fotografických momentiek.
