Článok pokračuje pod video reklamou
Na stránkach rozšíreného programového bulletinu tohoročného XX. ročníka Turčianskych slávností folklóru jeho zostavovateľky, organizátorské duše, držiteľky kontinuity hnutia od počiatku aj počas celých dvoch desiatok rokov festivalu až po súčasné jubileum - Hana Zelinová-Bílková s Monikou Barabášovou - čosi naznačujú, mnohé dokumentujú, veľa pripomínajú...
Citát ... ľudová pieseň, to je tunel pod dejinami, v ktorom sa zachovalo mnoho z toho, čo na povrchu zničili vojny, revolúcie a bezohľadná civilizácia ... je leitmotív gruskovského zaspomínania. Veď Viliam Gruska je oným solitérom, bez ktorého by - na začiatku i v priebehu rokov - nebolo vo folklórnom Turci zaručene mnohé, ba možno aj celkom nič. „Ľudová kultúra, tradície, jej umelecké prejavy v Turci vstúpili do vedomia Slovenska rovnocenne s inými regiónmi. Nepretržitá a cieľavedomá aktivizácia celého hnutia množstvom podujatí vyvolala aj neobyčajné pohyby vo vnútri dedinských spoločenstiev... V Krpeľanoch vznikla pobočka ZUŠ Vrútky a vyrástlo v nej pol druhej desiatky mladých hudobníkov. Z dvoch-troch hudieb, ktoré sa dali zapojiť do prvého programu na Detve, vyrástol košatý hudobný život, o ktorý sa stará takmer desať mladých hudieb roztrúsených po celom Turci. Na festival Staré nôty mladých strún Európy v Habovke prichádza každoročne už 70 mladých muzikantov z Turca!... Hudobné bohatstvo Turca sa zachytáva aj pre budúce generácie - 400 piesňových jednotiek nahraných v rokoch 2001 a 2002 je neklamným svedectvom... Koncipovanie folklórnych podujatí rozložených po celom roku a do rôznych obcí umožnilo takú aktivizáciu v Turci, že dozrel čas aj na trvalejšie zachytenie podzemného prúdu, ktorý už tiekol Turcom ako hlavná žila, rovnomenná rieka. Vznikli televízne dokumenty Majáles v Turci a dvojdielna Láska v Turci. Okrem toho putujúce programy, unikáty zrodené v Turci Prebudenie piesní a Stretnutie piesní Slovenska...
O súčasnej životaschopnosti a sile prúdu ľudovej kultúry v Turci, pôvodne driemajúceho kdesi pod povrchom, vydali svoje svieže svedectvo dozaista všetky programy 20. ročníka Turčianskych slávností folklóru. Organizátorský kolektív - na čele stále s onými pôvodnými priekopníčkami - rozložil pestrú šnúru folklórnych vystúpení na časovej osi prebiehajúcej od soboty 12. júna do nedele 20. júna 2004. Priestorovo obsiahli programy od Vrútok, na viacero pre folklór netradičných miestach v Martine (kino Strojár, divadlo, Millénium, Biblická škola, literárne múzeum, ale tiež Divadelné a Kamenné námestie...), neobíduc ani Turčianske Teplice, až po už zasa dlhodobo tradičnú Blatnicu. Treba pre poriadok (a históriu) poznamenať, že slávnosti - akože inak, veď boli jubilejné - zmokli! Prírodný amfiteáter v Blatnici sa teda v daždi - múdro aj žiaľ - nekonal. Blatnická kultúrna sála však bola zato bitkom nabitá. Tými programami, ktoré boli pripravené síce na väčší, voľný priestor, ale aj tak rezonovali spontánnym umením dedinských skupín a hudieb mladých aj starých, tanečníkov i spevákov - z turčianskych obcí od Krpelian či Podhradia na jednom konci po Sklené s Turčekom na druhom. Na všetkých bolo vidno, že vyvierajú priamo zo srdca, z účinkujúcich dýchlo atmosférou rýdzej človečiny. Ani pri turčianskom folklóre, ešte aj po dvadsiatich rokoch, to vari inak nejde.
Slávnosti v regióne Turca teda oslávili svoje pekné jubileum naozaj bohatým programom. Ten sa dosť dobre nedá opísať v jednom článku. Veď ako aj sprostredkovať všetku tú krásu, umenie turčianskeho ľudu v úplnosti, priblížiť kompletnú a rozmanitú programovú skladbu? Určite by sa to patrilo! Preto sa za 20. ročníkom Turčianskych slávností folklóru obzrime aspoň nahliadnutím do niekoľkých fotografických momentiek.
