10 miliónov korún, druhý raz v lete, keď sa financie z tejto dotácie vyčerpali. Vtedy Slovenskému komornému divadlu, ktoré sídli v budove Národného domu a ktoré je investorom rekonštrukcie, z iniciatívy slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu a ministra financií Ivana Mikloša, vláda SR uvoľnila zo štátneho rozpočtu 30 miliónov korún. Pochádzali z balíka peňazí, ktoré zaplatil východoslovenský oceliarsky gigant na daniach za nadprodukciu ocele a mali sa spätne vrátiť do východoslovenského regiónu. Rekonštrukcia Národného domu bola jedinou výnimkou na Slovensku, ktorá zmenila tok financií z tohto zdroja a nasmerovala ho aj na Martin.
S riaditeľom Slovenského komorného divadla v Martine Andrejom Hrnčiarom hovoríme o rekonštrukcii Národného domu
Osviežme si pamäť. Aké sú stručné dejiny rekonštrukcie?
Zámer obnovy celého areálu vtedy ešte Divadla SNP – dnes po návrate k pôvodnému názvu Slovenského komorného divadla – sa začal realizovať na konci osemdesiatych rokov. V prvej etape bolo pristavené Štúdio nielen ako alternatívny divadelný priestor, ale aj náhradný na divadelnú prevádzku počas obnovy historickej budovy. Po dostavbe Štúdia boli ďalšie rekonštrukčné práce zastavené, a to aj napriek už vynaloženým niekoľkomiliónovým finančným nákladom na mikropilotáž, okná, stavebnú jamu vzduchotechniky a podobne a až v roku 2001 súhlasilo ministerstvo financií so začatím rekonštrukcie Národného domu. Medzitým došlo k redukcii pôvodného projektu rekonštrukcie, jeho úprave a rozhodnutiu realizovať ho vo forme záchrany Národného domu.
Ako sa chápala?
Známy je fakt, že havarijný stav javiskového traktu hrozil znefunkčnením celej budovy. Ak sa teda uvažovalo o jeho prestavbe, museli tieto úvahy, samozrejme pri zohľadnení funkcií celej budovy ako pamiatkového objektu a spoločenského priestoru s polyfunkčným využitím, vyústiť do takých realizačných krokov, ktoré by zohľadňovali potrebu zachrániť národnú kultúrnu pamiatku, zachovať sídlo profesionálneho divadla a dať priestorom Národného domu aj spoločensky širšie využitie.
Aký je aktuálny stav rekonštrukcie?
Celkový predpokladaný rozpočtový náklad stavby bol pôvodne určený na bezmála 200 miliónov korún. Od roku 2001 sa preinvestovalo súhrnom 62 miliónov. Čas ale stavbu predražuje. Druhá etapa rekonštrukcie je zaradená medzi prioritné stavby v rozvojovom programe verejných prác na roky 2004-2006. Na rokovanie vlády pripravujeme materiál, ktorý vyargumentuje potrebu jej zaradenia do položiek štátneho rozpočtu v dvoch častiach – na budúci i rok 2006. Optimistická alternatíva finále rekonštrukcie Národného domu je práve záver roka 2006. „Čerstvých„ tridsať miliónov, ktoré nedávno pre rekonštrukciu uvoľnila vláda, plánujeme použiť na dokončenie strechy a fasády budovy a ráta sa aj so stavebnou finalizáciou niektorých častí interiéru. Potom budeme na dokončenie celého projektu potrebovať ešte 140 miliónov korún.
Kvôli rekonštrukcii pôsobí umelecký súbor už niekoľko sezón v provizórnych podmienkach. Do akej miery to vplýva na repertoár a vôbec na život súboru?
Úplne sme sa museli vzdať celosúborových projektov. Hráme len to, čo je možné inscenovať na ploche javiska v Štúdiu a tomu zodpovedá aj repertoár a vôbec prevádzka divadla. Štúdio sa budovalo ako priestor na alternatívne projekty, má aj menšiu kapacitu hľadiska - polovičnú oproti Národnému domu, čo prináša ekonomické straty. Nehovoriac už o tom, že ani divák nemá potrebný komfort pri sledovaní predstavení. Ďalšie predlžovanie rekonštrukcie Národného domu, nech by sa už dialo z akýchkoľvek dôvodov, môže divadlu len poškodiť.