Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
LISTUJEME V NOVEJ KNIHE, KTORÁ DOKUMENTUJE BOHATÉ DIELO EUGENA LAZIŠŤANA

Krajina pamäti a lásky

Konečne sme sa dočkali. Priatelia, známi, spolupracovníci Eugena Lazišťana dostávajú do rúk v týchto dňoch úplne novú publikáciu. Je venovaná mužovi „...ktorý svoj pohľad na svet zúžil do hľadáčika fotografického prístroja, cez jeho objektív objavil pre

Konečne sme sa dočkali. Priatelia, známi, spolupracovníci Eugena Lazišťana dostávajú do rúk v týchto dňoch úplne novú publikáciu. Je venovaná mužovi „...ktorý svoj pohľad na svet zúžil do hľadáčika fotografického prístroja, cez jeho objektív objavil pre seba a najmä pre nás svet nový, šíry, akoby nekonečný...„. Krásne a výstižné slová, napísané v úvode primátorom Martina Stanislavom Bernátom, o osobnosti, ktorej vklad do našej národnej, ale najmä martinskej kultúry, je s odstupom skoro polstoročného účinkovania nespochybniteľný.
My, jeho obdivovatelia a celá kultúrna verejnosť dostávame akoby od pána fotografa darček. Túto krásnu knihu s názvom Eugen Lazišťan: Krajina našej pamäti, ktorú autorsky a zostavovateľsky pripravil Marián Pauer Na každej jej stránke cítiť, že je znalcom, ale súčasne priateľom, že do slov a výberu fotografií vložil obrovský vklad človečenstva a priateľstva. Ale nielen on, aj ostatní, ktorí sa na príprave knihy a jej realizácii podieľali, mali to šťastie patriť do okruhu Lazišťanových známych a priateľov, nekonečných diskutérov o tom, ktoré z toho množstva dokumentov vybrať a zaradiť. Konečný výsledok je tak vlastne umeleckým kompromisom v podobe skutočne atypického umeleckého diela – krásnej knihy.
* * *
Pri jej listovaní nám skutočne musí vystať dilema, kde a čím začať, ktorému záberu venovať viac pozornosti, ktorý autorský text či citát Lazišťanových priateľov je výstižnejší a obsažnejší. Zábery sú skutočne krásne, odzrkadľujú hĺbku duše umelca-fotografa, jeho snahu pochopiť život okolo seba a zachytiť jeho kolobeh v tom jednom najtypickejšom a najvýstižnejšom okamžiku. Dievčatko z Habovky, až plickovsky úprimná tvár malého dievčatka s hlavou zavinutou v šatke s neposednými, vyliezajúcimi kučerami, ale predovšetkým očami, plnými detskej dobrotivosti a radosti zo života. Priam rembrandtovská kompozícia mladej dievčiny sediacej v kuchyni so šitím na kolenách, neopakovateľná krása záberov horských masívov zachytených v čase pokoja, ale aj práce, atmosféra krajiny, ktorú chápe každý po svojom. Eugen Lazišťan má svoje videnie podfarbené úctou a obdivom ku všetkému, čo tvorí ten náš ľudský a boží svet. Od strmých horských svahov, zvrásnených nespočetnými „kamennými mestami„, cez to živé, ktoré im vdychuje atmosféru práce a pokoja. Veď môže byť niečo krajšie ako pohľad na ušľachtilé kone či pokojné stádo oviec, upokojujúci záber zasnežených horských svahov či tajomstvom zahalená krajina pod ťažkými oblakmi. Priam socháňovský rozmer má záber z trhu v Brezne, majstrovsky zachycujúci drobnokresbu tvárí kupujúcich či vážnosť predávajúcich, ale aj unikátne dnes už historickú hodnotu majúce zábery z modrotlačiarskej dielne martinských Lilgovcov, záber pripomínajúci kompozíciou štetec majstra Jaroslava Augustu zobrazujúci starca s fajkou-zapekačkou či majstra šindliara. Eugenov fotoaparát bol tým skutočným „maliarskym štetcom„, vďaka ktorému sa môžeme pokochať dnes už zaniknutými zátišiami, architektúrou, ktorá dnes existuje len vo fotodokumentácii pamiatkárov či muzejníkov (usadlosť v Senohrade, starodávne jamy na zimné uskladnenie zemiakov v Čičmanoch), zábery chrámov, ktoré spája to podstatné - hlboká úcta k veriacim, ktorým mali slúžiť, obdiv drevu, ako ich základného stavebného materiálu. E.Lazišťan, podobne ako jeho priateľ majster Martinček, miluje drevo, jeho ušľachtilosť, pevnosť, ale aj formovateľnosť, jeho jednoduchosť v podstate a variabilnosť v stvárnení. Drevo, ale aj kameň a hlina, možnosť ich zužitkovania v prospech človeka, ale aj ich spätosť s prírodou. Či už v podobe jej výtvorov, alebo stvárnení ľudskou rukou a umom. Preto tak rád zamieril hľadáčik fotoaparátu na krásu kamenných či hlinených majestátov v podobe historickej architektúry hradov alebo unikátnej mestskej stavebnej kultúry. Vnímal a fotil ju ako symboliku, posla doby, jej chlad preteplil zachytením ľudí, ktorí ju stvorili a ktorým bola určená slúžiť. Štíhlosť veží chrámov v Trnave, Jasove, zábery starej, dnes už neexistujúcej, Bratislavy – napr. ruina hradu v popredí so staručkým propelerom, ale aj hradná silueta na pozadí tmavej oblohy akoby symbolicky zakrývajúcej tajomstvá jej múrov. Ale aj fotografické momenty z mesta, kde, ako Lazišťan spomína, prežil celý svoj produktívny život, pretože do Sučian, kde má bydlisko, chodí iba spávať. Zábery z Martina (ešte aj z Turčianskeho. Sv., ale aj dnešného), dýchajúce úctou k tým, ktorí tvorili jeho históriu, ako aj múrom, medzi ktorými sa písala. Národný cintorín s hrobkou K.Kuzmányho, detailný záber krásneho pseudorenesančného portálu prvej budovy Slovenského národného múzea, premeny jeho „alma mater„ Neografie, jej významní aktéri spolu s činovníkmi Matice slovenskej. Eugen za objektívom a Eugen pred ním. Aj tak by sme mohli charakterizovať záverečné zábery v knihe. Mladé roky, ocenenia zrelého veku, ale aj obdobie, kedy sme ho vnímali už ako majstra-fotografa. V spoločnosti svojich učiteľov – K.Plicku, režiséra Martina Friča, majstra Benku, ale aj priateľov –Estery Plickovej, Martina Slivku, keramikára Ferdiša Kostku, ale aj akad. maliara Miloša Bazovského či Vojtecha Stašíka. V závere dominantný záber preberania titulu Čestný občan mesta Martin z rúk primátora Stanislava Bernáta.
* * *
Kniha, v ktorej som s radosťou listovala, je skutočne krásna. Núti nás k zamysleniu, k pokore pred veľkosťou ducha a činov človeka. Toho, konkrétneho, ktorý celý svoj život zasvätil tomu, aby svoj odkaz súčasným a budúcim zachoval pravdivý bez zbytočného prikrášlenia. Fotografie dopĺňajú výstižné myšlienky - slovné obrazy Mariana Pauera, autora, dlhoročného priateľa, spolupracovníka, ale najmä znalca aj tých najtajnejších zákutí Eugenovej tvorby. Zo svojho obdivu sa vyznávajú aj ďalší priatelia, spolupracovníci, ktorých postretával počas aktívneho, nie vždy ľahkého, tvorivého obdobia. Najväčším a najkrajším vyznaním pre nás všetkých je však samotná kniha. Do skutočne reprezentatívnej podoby, ju „zaodel„ priateľ – výtvarník Peter Ďurík, dušu jej vdýchol Eugen Lazišťan a Marián Pauer. Vydalo ju Vydavateľstvo Matice slovenskej aj vďaka pochopeniu mesta Martin, tlačiarní Neografia a firme Foto Star Trnava. Kniha je vlastne symbolickým darčekom pána Lazišťana nám všetkým, darčekom, ktorého cenu by sme si mali uvedomiť my všetci – tí dnešní, ale aj tí budúci. Eugen Lazišťan prostredníctvom nej akoby sa podieľal na odovzdávaní Správy Pánu Bohu ( parafrázujúc spisovateľa Wiliama Saroyana ) ... „dúfam, že budeš súhlasiť, že to čo som vykonal ma oprávňuje dostať ešte jednu šancu...„. Eugen vďaka, Ty si ju určite zaslúžiš.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 983
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 837
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 594
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 603
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 215
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 952
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 402
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 266
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 221
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 114
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

6 h
Testovanie v Martine - Gymnázium Jozefa Lettricha na Ľadovni.

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

18 h
Boj o prvé miesto v ankete bol veľmi tesný.

V ankete o Najlepšieho futbalistu TFZ 2020 bol rozdiel medzi prvým a druhým hráčov poradia len osembodový, čo je najmenšie číslo za posledných päť rokov.

13 h

Mesto Martin zverejnilo údaje zo skríningového testovania k pondelku 25. januára.

15 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

12 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

18 h

Už ste čítali?