Vrútky - Zastaviac pri jednej bytovke vo Vrútkach hľadali sme podľa menoviek na zvoncoch novopečenú mamičku malej Klaudie. Márne. Ulica i číslo sedelo, no meno zhodné nebolo. Susedia nám však potvrdili, že hľadaná pani tu určite býva. Keď nám pani Ivana Končeková otvorila dvere bytu, ostala prekvapená. Prišli sme jej oznámiť, že jej malá dcérka Klaudia, ktorá sa narodila 12. septembra 2004, je tisícim dieťaťom narodeným tento rok v martinskej nemocnici.
Ako sme sa neskôr dozvedeli, malá Klaudia nie je „výnimočná“ len tým, že je „tisíca„. Skutočným šťastím je pre rodičov, pre ktorých bola štartom do nového života. Pani Ivana totiž s pánom Jánom žili desať rokov v jednej domácnosti, a až jej počatie bolo pre nich rozhodujúce. Druhé dieťa už chceli vychovávať ako manželia. A tak už pol roka používajú jedno priezvisko, ktoré však domový zvonček ešte nezaznamenal...
Pri našom príchode ležalo týždenné bábätko v kuchyni a čakalo na ďalšiu dávku materského mlieka. „Malá je zlatá. Neplače, je tichá, v čom je úplný opak svojho staršieho brata Mirka. Susedia mi spomínali, že plakať ju cez steny ešte počuť nebolo. Ale zato veľmi rada často papá,„ hovorí jej mamina. Pri narodení vážila malá Klaudia 3140 gramov. Odvtedy ju síce nikto nevážil, no už na pohľad sa vraj dá usúdiť, že za týždeň pribrala.
Triapolročného Mirka sme nezastihli. Vo vedľajšej izbe sa oddával obedňajšiemu spánku. „Veľmi na svoju sestru žiarli. Stáva sa, že do nej šťuchá alebo ju budí. Ale niekedy mi s ňou aj pomáha,„ poohovárala svojho prvorodeného pani Ivana.
Meno svojmu synovi vyberal otec. V tomto prípade ostalo rozhodnutie na jeho manželke. Očakávané dievčatko sa malo volať Kristínka. No v pôrodnici budúca mamička zistila, že toto meno dáva svojim dcéram takmer každý. A tak si so spolubývajúcou listovala kalendár a domov priniesla manželovi a synovi miesto Kristínky Klaudiu.
Autor: M. Dírerová